Spisovateľka a tlmočníčka Iva Pekárková žije už dlhé roky v Londýne so svojím priateľom Kennethom Osiemom Odozim, ktorý je pôvodom z Nigérie. Dávnejšie pre Český rozhlas uviedla, že Česi a Poliaci majú v Británii povesť rasistov. V roku 2016 vydala knižku Multikulti pindy jedný český mindy, v ktorej zhŕňa svoje blogové texty na tému predsudkov.
Gangová kultúra napodobňuje tú americkú
Cíti sa Iva Pekárková v Londýne nebezpečnejšie ako predtým? „Bohužiaľ, tieto všeobecné pocity nepotvrdím. Dokonca som sa pýtala svojho priateľa, ktorý každý deň v noci pracuje na dráhe a jazdí domov bohviekedy. On tvrdí, že sa vôbec necíti ohrozený.“
Ide teda o excesy alebo o nejaký trend? Zaujímalo redaktora Českej televízie. „Moja predstava, samozrejme, ničím nepodložená, je, že to sú skutočne všetko excesy, ktoré sa teraz, bohužiaľ, náhodou nahromadili. Nedomnievam sa, že by z toho bol trend. Jediný trend, ktorého by som sa trošičku bála, je, ako ste o tom už hovorili, začínajú tu pribúdať zbrane. Zdá sa, že ich ľudia čoraz viac využívajú.
Keď sme sem pred dvanástimi rokmi prišli, tak asi len osem percent polície nosilo zbrane, boli to špeciálne zásahové jednotky. Dnes už je to ale asi dvadsať percent. A ja sa bojím, že aj tá gangová kultúra v Londýne napodobňuje tú americkú, takže dôjde k napodobovaniu toho, že začnú prestrelky medzi policajtmi a gangmi, začne to eskalovať a myslím si, že veľkú úlohu môže hrať to, že tam bude naraz v hre viac zbraní,“ domnieva sa Pekárková. V Británii je pritom držanie zbraní, vrátane nožov, prísne obmedzené. Od roku 1997 obyvatelia nemôžu vlastniť ani pištole.
Mladí, ktorí nevedia, čo zo sebou sa dávajú dohromady
„Keď už spomínate slovo gang, o čom sa tu bavíme? Ako a prečo tieto skupiny vznikajú?“ pýtal sa ďalej Takáč. „Ešte v roku 2011, keď tu boli veľké nepokoje vyvolané tým, keď polícia v sebaobrane zastrelila jedného člena gangu a priekupníka drog, ako sa ukázalo, tak boli všetci úplne ´na vetvy´, ako je to možné a čo to tie gangy sú. Skrátka, mladí ľudia, a väčšinou tí, ktorí nevedia, čo so sebou, ktorí majú pocit ohrozenia, tak sa dajú dohromady.
Veľakrát, aby sa mohli stať členom gangu, musia napríklad niečo vykonať. Sú to také kluby mládeže, kde im nikto starší nehovorí, čo majú robiť. V niektorých susedstvách to, samozrejme, skončí tak, že aby títo ľudia mali pocit určitého bezpečia, tak majú pocit, že sa musia stať členom gangu, čo je, samozrejme, pocit veľmi mylný, ale oni ho majú, takže to potom takto urobia,“ vysvetľuje Pekárková.
No-go zóny v Londýne? Nie
Redaktor Takáča zarazila formulácia o mladých ľuďoch, ktorí nevedia, čo so sebou. „Tí tu boli vždy,“ namietol. Spomenul, že Iva Pekárková má možnosť porovnania súčasnosti s obdobím, keď v Londýne taxikárčila. Líši sa situácia od vtedajších čias? Ako vyzerá londýnska ulica?
„Ulica vyzerá úplne neškodne. Ja som ešte pred taxikárčením robila sociálnu pracovníčku v južnom Bronxe, v podstate v čase, keď v Amerike vrcholila éra kreku. Tieto veci teda naozaj poznám dosť dobre a tam to teda skutočne bolo veľmi drsné. Zároveň však o niektorých štvrtiach kolovali povesti, ktoré sa rozprávali takmer z generácie na generáciu a nikto tam nešiel, aby si to overil. Takže tie štvrte zase také strašné neboli. Kolovala tam však taká povesť.
Domnievam sa, že v Londýne také štvrte zatiaľ nie sú. Všetci hovorili o “no-go zónach”, ja sa domnievam, že nič také v Londýne nie je. V New Yorku to teda bezpochyby bolo. Jedno také nepríjemné miesto je Tower Hamlets, kúsok od Temže vo východnom Londýne, často tam chodím tlmočiť a skutočne som si nevšimla nič, čoho by som sa mala báť,“ porovnala situáciu v oboch mestách Pekárková.
Moderátor Takáč sa ďalej zaujímal o gangy mladistvých. Ide o konflikt prisťahovalcov s Angličanmi, Škótmi a Walesanmi alebo je to rozdelené podľa generácií? Je tam nejaké delenie? „Ak tomu skutočne len trošičku rozumiem, tak mám pocit, že tí mladí ľudia, ak sa tu narodili alebo prišli ako mladí, sú braní tak trochu, ako že sem patria. Samozrejme, keď hovoria s prízvukom, tak už nie.
Inak z toho však nemám pocit, že by to bolo nejako rozumne rozdelené ani podľa nejakých radov, ani podľa krajiny pôvodu. Niekedy, samozrejme, áno, viem o rómskej rodine, tí mali malého chlapčeka a ten sa začal hrať s mladým Pakistancom, keď mal asi osem alebo desať. Ich jazyk sa totiž podobá rómčine. Podobali sa aj sami sebe, takže on sa k nim pridal, a potom z toho bol trošičku problém, lebo on tak trošku prerástol v gangstra. Nakoniec skončil dobre, ale bolo tam vidieť, ako sa to môže vyvinúť,“ odpovedala Pekárková.
Nekrájať salámu nožom
Do Londýna jazdí veľké množstvo českých turistov. Ako sa po meste pohybovať? Je Londýn stále priateľské mesto? „Myslím, že Londýn je stále priateľský. Začala by som u seba, napríklad tým, že by som si na Trafalgar Square nesadla na lavičku a nezačala krájať našu krásnu českú salámu obrovským nožom. Pretože potom môžu človeka veľmi ľahko zatknúť. To sú také aspekty, ktoré nám napríklad nenapadnú, že človek by nemal pri sebe nosiť nôž. Pretože veľa nás, turistov, pri sebe nosí nôž a pritom nám nenapadne, že je na tom niečo zlé,“ uzavrela svoju úvahu Iva Pekárková.
autor: mak
