Podľa slovenského premiéra zákon o zmene výšky prídavkov “nemusí byť úplne v súlade s legislatívou EÚ”. Pellegrini však dodal, že rešpektuje postoj rakúskej vlády. Zároveň informoval, že Rakúsko prostredníctvom svojho veľvyslanectva na Slovensku bude v najbližších týždňoch vysvetľovať fungovanie udeľovania prídavkov podľa nového systému. “Sú o ňom rôzne dezinformácie a potrebujeme aj my pre svoje definitívne stanovisko mať viac informácií,” povedal Pellegrini.
Kurz: Zákon nie je diskriminačný
Kurz na tlačovej konferencii odmietol tvrdenia, že rakúsky zákon je diskriminačný. “Ak Slovák pracuje v Rakúsku a jeho deti žijú v Rakúsku, dostane tú istú výšku rodinných prídavkov ako akýkoľvek iný Rakúšan, Dán či Čech,” vyhlásil Kurz.
Rakúska vláda minulý týždeň schválila návrh zákona, ktorým sa majú rodinné prídavky pre rodičov pracujúcich v Rakúsku prispôsobiť výške životných nákladov v domovských krajinách. Ak zákon odobrí parlament, mal by vstúpiť do platnosti od budúceho roka.
V rakúsku pracuje 40-tisíc Slovákov
Podľa rakúskych štatistík z roku 2016 poberali slovenskí rodičia pracujúci v Rakúsku rodinné prídavky na približne 30.000 detí žijúcich na Slovensku v celkovej sume 63 miliónov eur. Celkovo Rakúsko platí rodinné prídavky pre 132.000 detí žijúcich v zahraničí.
Rakúske médiá informovali, že v súčasnosti pracuje v Rakúsku okolo 40.000 slovenských zdravotných sestier a opatrovateliek, pričom podľa prieskumov z vlaňajška až 40 percent z nich by zvažovalo zanechať prácu v Rakúsku v prípade zavedenia nižších rodinných prídavkov. Rakúska opozícia varovala, že prípadný odchod slovenských zdravotných sestier a opatrovateliek by mohol mať nepredvídateľné vplyvy na úroveň rakúskej zdravotnej starostlivosti a opatrovateľských služieb.
Návrh zákona minulý týždeň kritizoval aj slovenský minister práce Ján Richter (Smer-SD), ktorý ho označil za neprijateľný a informoval, že tému otvorí na najbližšom zasadnutí Rady ministrov EÚ.
Jasný postoj k migračnej otázke
Slovensko počas svojho ročného predsedníctva vo Vyšehradskej štvorke, ktoré sa začína 1. júla, chce zjednocovať názory jednotlivých členských krajín, prichádzať s pozitívnymi proeurópskymi myšlienkami a pomáhať dosahovať konsenzus aj rakúskemu predsedníctvu v EÚ, ktorého sa ujme taktiež v júli. Po stretnutí s rakúskym kancelárom Kurzom vo Viedni to na tlačovej konferencii vyhlásil slovenský premiér Peter Pellegrini.
Predseda slovenskej vlády podľa vlastných slov informoval svojho rakúskeho partnera o “našom jasnom postoji” k migračnej otázke a privítal úsilie Kurzovej vlády o čo najdôslednejšiu ochranu vonkajších hraníc EÚ. Tá by mala byť podľa Pellegriniho nielen formálna. “Aby sme dali jasný systém tomu, ako budeme vonkajšie hranice chrániť a ako budeme s ľuďmi, ktorí budú chcieť hranicu prekročiť, ďalej narábať a ako sa budú môcť uchádzať o azyl,” zdôraznil Pellegrini.
Zopakoval názor Slovenska, že okrem povinného rozdeľovania migrantov podľa kvót existujú aj iné formy solidarity, ktorú SR aktívne prejavuje. Ocenil, že podľa Kurza by sa nemali štáty EÚ deliť na “dobrých a zlých”.
“Je to o systéme, v ktorom každá krajina urobí niečo, čo potom ako celok dáva zdravý výsledok,” skonštatoval Pellegrini a pripomenul spoluprácu Slovenska s Rakúskom pri ubytovaní azylantov, prijatie asýrskych utečencov či príspevok do zvereneckého fondu pre Afriku pod správou Talianska.
Prívrženec jadra
Slovenský premiér pripomenul, že SR je prívržencom atómovej energie. Uistil však Rakúsko, že Slovensko urobí všetko pre to, aby jeho jadrové elektrárne spĺňali najprísnejšie bezpečnostné kritériá.
V otázke rokovaní o rozpočte EÚ pre obdobie 2021-27 Pellegrini vyslovil želanie, aby sa ich podarilo uzatvoriť počas rakúskeho predsedníctva v Rade EÚ, inak “bude Európa niekoľko mesiacov stáť”. Pripomenul, že na budúci rok sa majú konať eurovoľby a následne bude vznikať nová Európska komisia, čo proces prijímania rozpočtu zdrží.
Rakúsko je zástancom úspornejšieho rozpočtu EÚ po vystúpení Británie. Pellegrini v tejto súvislosti vyzval jednotlivé krajiny EÚ na väčšiu otvorenosť v debate. “Možno ak niektoré krajiny majú dostať menšie zdroje, ako dostali v predchádzajúcom programovom období, mali by mať väčšiu flexibilitu v tom, ako tieto peniaze a na aké priority môžu použiť,” načrtol slovenský premiér možné kompromisné riešenie.
