Svet sa mení. USA budú tlačiť na Európu, aby si s Ruskom poradila sama, varuje expert

Národná bezpečnostná stratégia USA je dokument, ktorý by mal zverejňovať každý americký prezident každý rok. Je to v podstate dokument, hovoriaci o rizikách a nebezpečenstvách, ktoré existujú pre americkú bezpečnosť,“ vysvetľoval Hlaváček. „Americkí prezidenti si nie každý rok plnia túto svoju povinnosť. Napríklad Barack Obama za osem rokov v úrade zverejnil iba dve národné bezpečnostné stratégie. Tá druhá je z roku 2015. Tu som zaznamenal zaujímavú vec – Európa už nie je umiestnená na prvé miesto v tej časti, kde sú menované jednotlivé svetové regióny. Na prvom mieste je Ázia a Pacifik. „To je podľa Hlaváčka prvýkrát, keď Spojené štáty americké dali najavo, že Európa je pre nich až na druhom mieste za Áziou. Žiadny takýto dokument od konca druhej svetovej vojny neexistuje. „Aj v čase druhej svetovej vojny Američania vždy hovorili, že ich prioritou je zvíťaziť v Európe, lebo z víťazného Japonska by sa mohla stať maximálne regionálna veľmoc, ale keby nacistické Nemecko vyhralo druhú svetovú vojnu, stala by sa z neho svetová veľmoc. V prípade Baracka Obamu som si hovoril, sú to len jeho priority. Keď príde nový prezident, zase sa to zmení a Európa bude opäť na prvom mieste. Keď v decembri minulého roka Donald Trump vydal svoju prvú národnú bezpečnostnú stratégiu, opakuje sa tam rovnaký príbeh ako z roku 2015. Teda Európa je na druhom mieste,“ konštatoval politológ.

Čo sa stalo v euroatlantických vzťahoch a americkej zahraničnej politike? „Dospel som k záveru, že dochádza k dlhodobému a pozvoľnému uvoľňovaniu vzťahov medzi Amerikou a Európou. Jednak dochádza k zmene globálnej moci. To sa prejavuje úpadkom USA a meniacimi sa prioritami americkej zahraničnej politiky. Rastie hospodárska prepojenosť USA s krajinami východnej a južnej Ázie a je to na úkor Európy. V neposlednom rade vidím veľmi silný faktor – demografickú transformáciu v USA. Tá je veľmi dôležitá. Jeden z dôvodov, prečo vyhral Donad Trump, je, že Spojené štáty prechádzajú radikálnou demografickou transformáciou,“ pokračoval ďalej Hlaváček.

 

Tak, ako sa mení svetová rovnováha moci, tak sa jednotliví členovia Severoatlantickej aliancie tomu prispôsobujú. V prípade USA je zrejmé, že kladú väčší dôraz na to, čo sa deje v Ázii, v Pacifiku a menej na to, čo sa deje v Európe. „Domnievam sa, že v euroatlantickej spolupráci existovali zlaté časy, a to bol čas studenej vojny. Keď sa skončila, Spojené štáty sa dostali do úplne výnimočného postavenia. Zbygniew Brzezinski to pekne opísal, keď hovoril, že Amerika sa stala prvou jedinou skutočne globálnou superveľmocou, ale aj poslednou. Dostala sa do takej pozície, že mohla rozširovať svoj vplyv vo svete, čo sa prejavilo na tom, že sa rozširovala Severoatlantická aliancia. Spojené štáty intervenovali v Afganistane, Iraku, dokonca si vytvorili vojenské velenie pre Afriku.

 

Afrika bola jedným z regiónov, o ktorý mali skôr minimálny záujem. Až do roku 2007, 2008 sa autori pýtajú, ako dlho to ešte vydrží, pretože nevidíme žiadneho vyzývateľa. Potom sa debaty vedú úplne inak, lebo dochádza k úpadku USA v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy. Za posledných desať rokov vidím, čo sa týka rovnováhy síl vo svete, vzostup vplyvu Číny. Tá sa podľa MMF a Svetovej banky stala najväčšou ekonomikou sveta,“ prednášal stuhnutým prítomným Hlaváček. „Úpadok USA ďalej vidieť na výsledku, ktorý dosiahli vo vojne proti terorizmu. Nechcem byť pesimistom, ale keď počúvam správy z Afganistanu, situácia sa tam nevyvíja dobre. Rozhodne nie tak, s čím tam Spojené štáty kedysi vstupovali. O Iraku, potom ako sa tam objavila rakovina Islamského štátu, by sme mohli povedať to isté. Relatívny úpadok moci USA tiež sprevádza vzostup mocenských ambícií Ruska. Tu by sme mohli povedať, že tento faktor prispeje k euroatlantickej spolupráci. Domnievam sa však, že ako Američania presúvajú svoje priority do juhovýchodnej Ázie, tak budú stále viac tlačiť na Európanov, aby si s Ruskom pomohli sami. Rusko sa síce správa agresívne, ale tú svoju agresiu nikdy nevyužívalo proti členskému štátu NATO.“

„Čo sa týka Severnej Kórey a jej jadrového potenciálu, ale aj prakticky každý druhý rok dochádza k potýčkam v Juhočínskom mori. Najmä menšie štáty okolo Číny – Vietnam, Filipíny, Malajzia – sú doslova nešťastné z toho, ako si Čína počína vo svojom regióne, ako zaberá ostrovy, ktoré jej nepatria. A nikto s tým nemôže nič robiť. Samozrejme, USA tu majú svoje záujmy, ktoré narážajú na mocenské záujmy Číny. Zmena globálnej rovnováhy teda vedie k tomu, že americká moc relatívne klesá a v rámci poklesu sa musí sústrediť na svoje zásadné priority, ktoré neležia v Európe,“ uviedol ďalej pre málopočetné auditórium Hlaváček.

Obe strany Atlantiku stále intenzívne obchodujú so štátmi juhovýchodnej a východnej Ázie. To je zo strany USA aj zo strany Európy. „Hlavným obchodným partnerom USA prestala byť Európa už od roku 1983, keď sa ním stala Ázia. V súčasnosti obchod Spojených štátov s Áziou ďaleko prevyšuje ten s Európou. Keď sa pozrieme na desať obchodne najaktívnejších štátov východnej Ázie, tak z toho vychádzajú lepšie ako Európa. V prípade investícií je to trochu zložitejšie. V súčasnom období zahraničných investícií USA a Európa patria k najväčším investorom, ale z dlhodobej perspektívy vidíme jasný nárast najmä Číny, tá sa od roku 2015 dostala na druhé miesto najväčšieho zahraničného investora za Spojenými štátmi, ale pred Japonsko a tiež najväčšieho zahraničného európskeho investora, ktorým je Nemecko. Vidím tu uvoľňovanie vzťahov. V minulosti boli ekonomiky Európy a Ázie úzko zviazané a táto väzba sa uvoľňuje. Netvrdím, že Európa a Amerika spolu prestanú obchodovať. Stále to budú kľúčoví partneri. Ale uvoľňovanie väzieb je jednoznačné,“ chrlil ďalej neblahé správy vysokoškolský pedagóg.

„Môj tretí argument, ktorý potvrdzuje eróziu euroatlantických vzťahov, sa týka demografie. Počúvame o spoločných hodnotách. Je to tak preto, že Európania osídlili Ameriku. Keby Európu osídlili Číňania alebo Japonci, nehovorili by sme o atlantizme. Demografická situácia sa mení tak, že dochádza k oslabeniu proatlantických elít,“ konštatoval Pavel Hlaváček. K demografickej zmene v USA dochádza podľa neho v dvoch rovinách. Jednak sa mení etnické zloženie USA a súčasne sa mení zaľudnenie krajiny. „Po druhej svetovej vojne 90 percent americkej populácie tvorili bieli ľudia európskeho pôvodu. Podľa odhadov bieli Američania európskeho pôvodu nebudú tvoriť väčšinu už okolo roku 2041. Už dnes sa rodia ročníky, keď bieli ľudia európskeho pôvodu nie sú väčšina. Z toho nechcem vytvárať žiadnu tragédiu. Len konštatujem, že toto vedie k zmene priorít v domácej i zahraničnej politike. Mení sa teda etnické zloženie USA a mení sa ich zaľudnenosť. Kým v jedných regiónoch relatívne ubúda, tak v iných regiónoch narastá.“

 

Atlantické hodnoty podľa Hlaváčka udržiavali politici, štátnici, ktorí sa narodili a žili na atlantickom pobreží, najmä na severovýchode USA. „Za uplynulých sto rokov sa to o sto percent zmenilo. V roku 1900 žilo 62 percent americkej populácie v regióne severovýchodu a stredozápadu. V roku 2016 žilo 62 percent americkej populácie na juhu a západe. To vedie k tomu, že ľudia, ktorí žijú na juhu a západe, majú iné priority. Menej sa obracajú do Európy. Relatívne ubúda populácia v pre nás kľúčovom regióne – severovýchode. Ešte v roku 1940 tu žilo 27 percent obyvateľov, v roku 2016 už je to len 17 percent. Nedochádza k úbytku obyvateľov, ale obyvatelia sa presúvajú do iných regiónov. Teda rast počtu obyvateľov USA je v jedných regiónoch rýchlejší ako vo druhých.“

To má zásadný vplyv na americkú politiku. „Zvolenie Donalda Trumpa, ale aj Baracka Obamu je okrem iného dôsledkom meniacej sa demografie v USA. V amerických voľbách boli obyvatelia tradične rozdelení – 45 percent demokrati, 45 percent republikáni a zvyšných desať percent tvorilo stred. Prezidentský kandidát, ktorý chcel vyhrať voľby, sa musel pohybovať blízko stredu, lebo na získanie väčšiny hlasov musel osloviť ten politický stred. Vo voľbách sa však stalo niečo úplne nové. Kandidáti sa už nesnažia zostať v politickom strede, aby oslovili čo najviac Američanov. Snažia sa osloviť svojou voličskú skupinu a tú čo najviac mobilizovať. Tak, aby jej účasť bola väčšia ako účasť vo zvyšných voličských kategóriách. Teda Barack Obama vsádzal na to, že oslovil Afroameričanky. Vďaka mobilizácii afroamerického voličstva sa mu podarilo zvíťaziť. To isté zopakoval Donald Trump. V opačnom garde, pretože oslovil bielych mužov,“ konštatoval Hlaváček a tak trochu „spacifikoval“ vykladačov teórie o populistickom americkom prezidentovi.

Na záver si pedagóg položil otázku: „Čo to teda znamená? Nepovažujem to za niečo tragické. Tvrdím však, že zlaté časy sú už za nami. Budú zrejme pribúdať rôzne konflikty. Či už prezidentom zostane Donald Trump, alebo bude niekto iný, bude tlačiť na Európu, aby si svoju bezpečnosť zariadila sama. Otázka je, čo to bude konkrétne znamenať pre Česko. Obávam sa, že to neznamená nič dobré. Ak sa domnievate, že Američania v čase svojho mocenského vrcholu používali svoju moc, aby šírili demokraciu, ľudské práva, aby zaisťovali fungovanie medzinárodného práva, potom úpadok USA a erózia euroatlantických vzťahov je zlá správa. Ak sa domnievate, že Američania zneužívali svoju pozíciu, aby šírili svoju moc, a v tom sa správali sebecky, potom môžete tvrdiť, že je to dobrá správa, lebo v najbližších desiatkach rokov Američania nebudú takí silní a mocní vo svetovej politike,“ uviedol na záver svojho vystúpenia Pavel Hlaváček z Filozofickej fakulty Západočeskej univerzity v Plzni.