Podľa správ z Teheránu však trio Európskej únie – Nemecko, Francúzsko a Británia – požaduje 90 dní. Malo by sa preto o tom diskutovať v utorok na schôdzke ministrov zahraničných vecí Únie v Bruseli.
Nemecký minister hospodárstva Peter Altmaier v nedeľu večer pre stanicu ZDF potvrdil, že bola daná lehota 60, respektíve 90 dní. “V tomto čase využijeme všetky možnosti na to, aby sme podnietili americkú vládu k zmene jej postoja,” povedal Altmaier.
Šéf nemeckej diplomacie Heiko Maas pre ZDF uviedol, že aj Irán má záujem o udržanie jadrovej dohody – aj z toho dôvodu, že krajina potrebuje hospodársku perspektívu.
Britská premiérka Theresa Mayová v nedeľu telefonovala s iránskym prezidentom Hasanom Rúháním. “My a naši európski partneri sa naďalej usilujeme zaistiť riadne dodržiavanie dohody,” uistil Mayovú iránsky prezident. Britská premiérka pochválila vôľu Iránu naďalej sa pridržiavať jadrovej dohody, píše DPA s odvolaním sa na Mayovej úrad.
Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo pre stanicu CBS povedal, že Spojené štáty sa pokúšali dosiahnuť dohodu s Európanmi o rozšírení jadrovej dohody, avšak bezúspešne. “Európania jednoducho nechceli zájsť tak ďaleko, aby sa rozšírila zmluva,” povedal Pompeo.
K dohode o jadrovom programe dospeli Irán a šesť veľmocí – Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a USA – 14. júla 2015. Na jej základe boli zrušené sankcie OSN, Európskej únie i Spojených štátov voči Iránu výmenou za to, že islamská republika dlhodobo obmedzí svoj nukleárny program, ktorý bol podľa Západu zameraný na získanie jadrových zbraní.
Dohoda platí do roku 2025, no niektoré časti, vrátane prísnejších kontrol medzinárodnými pozorovateľmi, sa majú uplatňovať do roku 2040.
