Od začiatku roka 2018 prišlo do Bosny už približne 4000 ľudí zo Sýrie, Iraku, Turecka, Alžírska a Afganistanu. Ide o výrazný nárast oproti roku 2017, keď bosnianske úrady zaznamenali len 755 utečencov.
Migranti v snahe vyhnúť sa prísnejšie stráženým hraniciam iných balkánskych štátov sa v posledných mesiacoch výraznejšie preorientovali na trasu vedúcu cez územie Bosny. Väčšina z nich sa snaží dostať do susedného Chorvátska, ktoré je členom EÚ.
Približne 1500 utečencom sa to však nepodarilo a uviazli na bosnianskom území. Aktivisti varujú, že situácia môže vyústiť do humanitárnej krízy. Bosna totiž nemá kapacity na ubytovanie takého veľkého počtu migrantov. Azylové centrum v metropole Sarajevo má napríklad len 200 lôžok a každý deň zaznamená 80-150 novopríchodzích.
Desiatky ľudí preto prespávajú v provizórnom stanovom tábore v sarajevskom parku, kam im miestni obyvatelia nosia jedlo a oblečenie. Tento týždeň uvedený problém riešila aj bosnianska vláda.
Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) očakáva, že prílev migrantov do Bosny neustane a bude predstavovať v priemere 350-400 osôb týždenne. Podľa správ miestnych aktivistov sú však reálne počty ešte vyššie.
Ekonomicky slabá Bosna však nemá k dispozícii dostatočné finančné zdroje a preto požiadala o pomoc EÚ. Zo situácie migrantov v Bosne a nedostatočne systematického riešenia tohto problému vyjadrila v utorok znepokojenie aj komisárka Rady Európy pre ľudské práva Duna Mijatovičová.
