Za návrh hlasovalo 156 poslancov 250-členného zákonodarného zboru, informovala tlačová agentúra MTI.
Hlavnou úlohou členov grémia bude preskúmať, aký vplyv na zdravotný stav populácie mali použité bomby obsahujúce v záujme posilnenia ničivého účinku údajne ochudobnený urán.
Srbská protirakovinová spoločnosť uvádza, že od vojny v bývalej Juhoslávii sa výrazným spôsobom zvýšil počet nádorových ochorení v regióne, čo pripisujú odborníci práve použitiu spomínaného ochudobneného uránu.
Predbežné výsledky skúmania by členovia grémia, ktorí budú o svojej činnosti informovať parlament so šesťmesačnou periodicitou, mali predložiť do konca roka 2020. Z uznesenia o jeho zriadení nie je zrejmé, prečo vzniklo práve teraz, ani aké dôsledky môžu mať zistenia jeho členov.
Letecké údery NATO na Juhosláviu sa začali 24. marca 1999 po neúspechu rokovaní medzinárodného spoločenstva s Belehradom o Kosove. Bombardovanie, ktoré viedlo k ukončeniu vojenského ťaženia vtedajšieho juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča v Kosove, si vyžiadalo 1200-3500 obetí z radov civilného obyvateľstva, príslušníkov armády i polície a zanechalo na tamojšej ekonomike škody vo výške asi 30 miliárd USD. Celkovú výšku materiálnych škôd spôsobených bombardovaním odhadli na asi 100 miliárd USD.
