Nevidím zmysel, aby Kiska šiel cestou spolupráce s Dzurindom a Miklošom. Smer na jeho stranu nie je pripravený, hodnotí politológ Kusý

0
Prezident SR Andrej Kiska (Autor: TASR)
Očakávali ste, že sa Andrej Kiska rozhodne nekandidovať, ale bude chcieť ďalej pokračovať v politickom zápase inou formou, čo zrejme znamená vstup do parlamentnej politiky? 
 
Je to rozporuplný krok. Neviem si to dosť dobre vysvetliť a asi nikto to nebude vedieť dosť dobre vysvetliť okrem jeho samého. Zotrvať v politike by normálne znamenalo, že by kandidoval za prezidenta, pretože to je pre neho ten najjednoduchší spôsob, ako to urobiť. Každý iný spôsob je zložitejší a namáhavejší. Pritom povedal, že sa chce viac venovať rodine a pritom nekandidovať, ale zostávať v politike znamená brať si viac verejnej starosti na svoje plecia, než keby to robil ako prezident. 
 
Prezident síce oznámil, že kandidovať opätovne nebude, ale vyjadril sa, že s politikou nekončí a do konca roka presne oznámi, čo chystá. Má podľa vás väčšie šance uspieť, ak založí vlastný politický subjekt alebo ak sa pridá k niektorému z už existujúcich? 
 
Neviem, akú má pán prezident stratégiu, ale mne sa to nezdá. Ak mohol niečo výrazne ovplyvňovať v miere, akú sám uzná za vhodnú, tak to mohol robiť aj ako prezident. Čiže robiť to z každej inej pozície pre neho znamená podľa mňa menej možností, ale nechajme sa prekvapiť. 
 
Kiska menoval len dvoch ľudí, s ktorými by rád spolupracoval aj po odchode z prezidentského paláca. Ide o Romana Krpelana a Radoslava Baťa. Začala sa však skloňovať jeho prípadná spolupráca s Mikulášom Dzurindom či Ivanom Miklošom, s ktorými sa údajne stretáva. Pomohlo by to Kiskovi, alebo mu spájanie sa s bývalými matadormi politickej scény iba uškodí? 
 
Mne sa to nezdá. Navyše pokiaľ viem, tak pán Mikloš razantne odmietol svoj návrat do slovenskej politiky. O Dzurindovi nevieme. On sa vyjadril skôr vyhýbavo, ale nevidím v tom veľký zmysel, aby prezident šiel touto cestou. Nezdá sa mi, že by zvolil túto možnosť. 
 
Bolo by teda cestou hnutie Progresívne Slovensko, ktoré sa od svojho vzniku netajilo tým, že by s Kiskom rado spolupracovalo. Bola by cestou takáto prípadná spolupráca s progresívcami? 
 
Ale áno, samozrejme, že sú to otvorené cesty, lenže sú veľmi prácne. Progresívne Slovensko, ktoré má tri percentá (3,6 %), to by bola veľmi zložitá a namáhavá cesta k tomu, aby sa stalo významnou politickou silou. Môže sa o to pán prezident pokúsiť, ale znamenalo by to podľa mňa venovať sa tomu na sto percent. To znamená vstúpiť do politiky omnoho intenzívnejšie a s väčšou námahou, ako keby bol prezident. 
 
Hrá prezidentovo rozhodnutie do karát strane Smer? 
 
Nemyslím si. Ako vidíme, Smer nebol a nie ja na túto alternatívu dosť dobre pripravený, pretože zatiaľ stále nemá svojho kandidáta a nevieme o nikom v širokom okolí, kto by mohol túto funkciu pre Smer plniť. Nikde sa neobjavuje taký človek, ktorý by sa zázračne prejavil a vstúpil do kampane a že by sa niekto taký našiel a vstúpil do kampane, to považujem za takmer nemožné. 
 
Miroslav Kusý, politológ a bývalý politik (Zdroj: J. Hübel)
 
Niektoré opozičné strany chceli ešte pred Kiskovým rozhodnutím opätovne nekandidovať podporiť práve jeho, ale teraz budú musieť hľadať vlastných kandidátov. SaS ako najsilnejšia opozičná strana chce rokovať s predstaviteľmi ostatných opozičných strán o spoločnom kandidátovi na prezidenta. Viete si niekoho takého predstaviť? 
 
Doteraz sa im to nepodarilo a ani sa mi nezdá, že by mali šancu sa v tomto spojiť. Skôr je vidieť množstvo rozporuplných postojov. Sám pán Sulík je svojím protieurópskym postojom veľkou výnimkou v tejto zostave, takže už len on sám by mal problémy nájsť spoločnú reč s kýmkoľvek, kto by do kampane vstupoval. 
 
V súvislosti s prezidentskou kandidatúrou sa skloňuje aj meno Bélu Bugára, ktorý svoju účasť na voľbách prezidenta nevylúčil. Mal by Bugár šancu uspieť? 
 
To sa mi zdá vylúčené. Je to starý matador, ktorý síce prešiel všetkým možným, ale po všetkých politických peripetiách, ktorými prešiel, sa mi zdá byť vylúčené, aby on uspel v prezidentských voľbách. Jednak je tu problém v slovenskom prostredí. Slováci by mohli mať problém voliť Maďara a po druhé, je to človek, ktorý je už v politike dosť sprofanovaný. 
 
O post prezidenta sa chcú uchádzať aj kandidáti bez politickej podpory, ktorí zbierajú ešte len podpisy, aby sa mohli vôbec zúčastniť na voľbách. Zvýši neúčasť prezidenta Kisku na voľbách v roku 2019 ich šance uspieť? 
 
Samozrejme, že šance tu sú, veď aj Kiska je typický príklad toho, že je to človek, ktorý vstúpil do politiky ako neznáma osobnosť a podarilo sa mu to. 
 
Áno, ale s nemalými finančnými prostriedkami…
 
No iste, ale veď aj niektorí ľudia, ktorí chcú kandidovať ako občianski kandidáti, by celkom iste tieto prostriedky získali a mohli by sa o ten post uchádzať, ale, samozrejme, že to závisí od toho, nakoľko charizmatická je osobnosť. Z tohto hľadiska sú zaujímavé ženy-kandidátky, ktoré by mohli do boja úspešne vstúpiť. Aspoň ja to tak vidím. 
 
Je podľa vás priama voľba prezidenta v našich politických podmienkach dobré riešenie, keď uvážime veľmi nízku účasť na tomto hlasovaní a fakt, že prezident u nás vlastne nemá veľké právomoci? 
 
Neviem na túto otázku presne odpovedať. Áno, je to v našej politike relatívne nové riešenie, ktoré má svoje úskalia, ale v každom prípade priama voľba zvyšuje potenciál prezidentovho vstupu na politickú scénu. Tým, že ide o priamu voľbu, je jeho mandát silnejší.
 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu