Do rozpravy, ktorá hlasovaniu predchádzala, sa žiaden z koaličných poslancov neprihlásil. Opozícia využila priestor na kritiku pomerov a štýlu vládnutia v tejto krajine, členovia koalície reagovali len cez občasné faktické poznámky.
Ako reagovala opozícia
Vládna koalícia v utorok premárnila príležitosť skrátiť volebné obdobie a dať do rúk občanom možnosť novej voľby. Koalícia tak nesie zodpovednosť za to, že organizovaný zločin za zostávajúce dva roky zapustí svoje korene ešte hlbšie do štátnych štruktúr. Na tlačovej konferencii to vyhlásila podpredsedníčka SaS Jana Kiššová v reakcii na to, že vládne strany nepodporili opozičný návrh na konanie predčasných parlamentných volieb.
“Tento návrh sme do NR SR predložili ešte v čase búrlivých protestov. Vláda SR zlyhala v ochrane právneho štátu, spravodlivosti a bezpečnosti občanov. Nestiahli sme ho preto, lebo kabinet Petra Pellegriniho (Smer-SD) nie je vládou zmeny, ale kontinuity toho, čo tu Robert Fico (Smer-SD) celé roky budoval. On bol síce zosadený, ale ubezpečil nás, že nikam neodchádza,” povedala Kiššová s tým, že tým pádom neodchádza ani jeho režim brutálnej korupcie, tunelovania majetku a beztrestnosti vyvolených. Kiššová tvrdí, že súčasnú vládu už neriadi verejný záujem, ale záujem organizovaného zločinu, ktorý sa neštíti ani vraždy.
Eduard Heger (OĽaNO) upozornil, že voľby sú sviatkom demokracie, kde voliči nastavujú politikom zrkadlo. “Táto vláda sa však do zrkadla pozrieť nechce. Zrejme by boli najradšej, ak by už žiadne voľby neboli,” myslí si.
Podpredseda Sme rodina Milan Krajniak je presvedčený, že koalícia nemá odvahu opýtať sa ľudí, či aj po tomto všetkom chcú, aby táto vláda ďalej pokračovala. “My sme presvedčení, že ľudia nechcú pokračovanie takejto politiky. Preto by bolo najférovejšie sa občanov opýtať. Ak má koalícia pocit, že spravuje krajinu geniálne a ľudia ich milujú, môžu ísť do volieb kedykoľvek,” odkázal.
Za návrh na konanie predčasných volieb do NR SR hlasovalo v pléne 57 poslancov. Koalícia bola buď proti, alebo sa jej členovia zdržali. Voľby sa podľa návrhu mali konať 8. septembra 2018.
Čo bolo v dôvodovej správe
V dôvodovej správe návrhu bolo uvedené, že od volieb do NR SR konaných 5. marca 2016 došlo k zásadnej zmene rozloženia politických síl. “Vo voľbách sa do parlamentu dostalo osem politických strán, ktoré utvorili osem poslaneckých klubov. Už v prvých dňoch však došlo k významným presunom medzi poslaneckými klubmi, neskôr k zániku poslaneckého klubu jednej vládnej strany. V súčasnosti v najvyššom zákonodarnom zbore pôsobí 15 nezaradených poslancov, čo je až desať percent z ich celkového počtu,” argumentovala opozícia.
Podľa nej sa vláda aktuálne opiera o početne nejasnú a krehkú nereprezentatívnu väčšinu “a ani tá by nebola možná bez nevypočítateľných hlasov niektorých nezaradených poslancov”. “Všetky uvedené skutočnosti dokazujú, že dnešné zloženie parlamentu nie je výsledkom vôle občanov Slovenskej republiky, a to dokonca ani tej z roku 2016,” tvrdili predkladatelia.
Zároveň dodávali, že vo februári a v marci 2018 ovládla Slovensko vlna protivládnych protestov, najväčších od roku 1989. “Ich spúšťačom bola vražda investigatívneho novinára. V súvislosti s ňou vyplávali na povrch aj podozrenia z väzieb predstaviteľov vládnej strany Smer-SD na ľudí spájaných s organizovaným zločinom. Spoločným znakom týchto protestov je okrem vyjadrenia pohoršenia nad vraždou novinára aj vyjadrenie nespokojnosti so súčasnou vládou a čoraz silnejúce volanie po predčasných voľbách,” píše sa v dôvodovej správe.
Vážnosť situácie podľa opozície potvrdzuje aj demisia vlády a zostavovanie vlády novej. “Rozhodnutia ministrov kultúry a spravodlivosti nebyť ďalej súčasťou vlády, ako aj avizované vzdanie sa mandátu poslanca vládnej strany Mosta-Híd Františka Šebeja demaskujú značné názorové rozdiely aj v samotnom tábore vládnych strán. Navyše treba uviesť, že nová vláda, rovnako ako tá predchádzajúca, sa bude opierať o viacerých prestúpených aj nezaradených poslancov, ktorí opustili politické strany kandidujúce vo voľbách,” uviedli SaS, OĽaNO a Sme rodina. Riešenie tejto situácie videli v skrátení VII. volebného obdobia a v stanovení termínu nových volieb.
