NKÚ kontroloval projekt ESO za roky 2013 – 2016, kontrolóri vyhodnocovali stav v 30 klientskych centrách. Úrad identifikoval riziko neefektívneho nakladania s majetkom štátu a riziko nenapĺňania úsporných opatrení v rámci vybranej vzorky subjektov štátnej správy. Z podkladov, ktoré mal úrad k dispozícii, nebolo totiž možné vyhodnotiť ekonomické prínosy tejto reformy.
“Dnes to, čo definuje ministerstvo vnútra, že sa ušetrila viac ako 1 miliarda eur, nevedeli oni vďaka presvedčivému vzorcu zdokumentovať,” uviedol Ľubomír Andrassy, generálny riaditeľ kancelárie predsedu NKÚ. Zároveň dodal, že ak chce MV hovoriť o úsporách vďaka projektu ESO, musí urobiť dôkladnú analýzu toho, čo započítava do nákladov, ktoré boli v minulosti aj v súčasnosti.
Druhým problémom, ktorý NKÚ identifikoval, je skutočnosť, že nebola vykonaná pasportizácia budov, ktoré malo prevziať MV do svojej správy. “Za vyše 2 miliardy eur nehnuteľného majetku pribudlo do agendy ministerstva vnútra,” priblížil Mitrík s tým, že rezort prevzal neznáme veci. “Ukazuje sa, že bude aj veľa nepotrebného majetku,” poukázal.
Ministerstvo malo prevziať vďaka projektu ESO viac ako 1348 budov. “Najväčšie memento je to, že do dnešného dňa alebo do ukončenia kontroly nemalo ministerstvo vnútra vypracovanú žiadnu koncepciu, ako s týmto delimitovaným majetkom nakladať, ako tieto budovy využiť pre podmienky nielen rezortu vnútra, ale aj pre možné iné štátne inštitúcie alebo verejné inštitúcie, či už na území hlavného mesta, alebo v jednotlivých regiónoch Slovenska,” skonštatoval Andrassy. Na Slovensku podľa neho chýba akási strešná inštitúcia, ktorá by dokázala dať jasné informácie o tom, koľko majetku štát má, v akom stave sa budovy nachádzajú či aké sú náklady na ich prevádzku.
NKÚ dospel k záveru, že ESO sa v oblasti služieb poskytovaných občanovi javí ako zásadný krok štátnej správy k zlepšovaniu podmienok občanov v oblasti vybavovania vecí verejných, čo potvrdil aj dotazníkový prieskum na vzorke takmer 5000 respondentov. Takmer 92 % klientov v ňom vyjadrilo spokojnosť pri návšteve klientskych centier.
Úrad na záver odporučil zvýšiť mieru elektronizácie pri vykonávaní agend, pristúpiť k presunu určitých agend medzi odbormi či oddeleniami, zmeniť poplatkovú štruktúru či zvýšiť úroveň metodického riadenia. Súčasne bolo na základe vykonanej analýzy daných 24 konkrétnych odporúčaní.
