Soros má plán: Dajte bokom svoje národné záujmy! EÚ potrebuje urobiť niečo drastické, aby prežila krízu existencie. A Orbán ako ochranca kresťanskej Európy?

Soros na podujatí Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR) v Paríži uviedol, že už nemá zmysel ignorovať fakt, že viacero členských štátov jednoznačne odmietlo ešte užšiu integráciu, ktorá je cieľom EÚ. Varoval tiež pred existenčnou krízou Únie. 

 

Namiesto „viacrýchlostnej Európy“, v ktorej by mali všetky štáty spieť k tomu istému cieľu, by sa EÚ mala podľa amerického miliardára snažiť o „viacúrovňovú Európu“, ktorá by svojim členom dala na výber viac možností. 

 

„Európska únia je ponorená v existenčnej kríze. Za uplynulú dekádu sa pokazilo všetko, čo sa mohlo pokaziť. Ako sa politický projekt, ktorý v Európe podporil povojnový mier a prosperitu, dostal do tohto bodu?“ kladie si Soros otázku a ponúka aj konkrétne kroky.  

 

Americký miliardár uviedol, že vždy považoval Európsku úniu za stelesnenie myšlienky otvorenej spoločnosti, ktorá ho ešte stále inšpiruje a pripomína, že EÚ bola spočiatku dobrovoľným zväzkom rovnocenných štátov spojených do Únie a tieto štáty obetovali časť vlastnej suverenity vo všeobecný prospech. 

Zlomový bol pre EÚ podľa Sorosa rok 2008, keď naplno vypukla globálna finančná kríza, po ktorej, zdá sa, stratila svoje smerovanie. Americký miliardár a filantrop tvrdí, že si Únia adoptovala program fiškálneho znižovania výdavkov, ktorý viedol ku kríze eura a zmenil vzťahy v rámci eurozóny na vzťahy medzi veriteľmi a dlžníkmi. 

 

Soros si myslí, že veritelia nastavili v eurozóne svojim dlžníkom podmienky, ktoré mali splniť, ale neboli toho schopné. „Toto vytvorilo vzťahy, ktoré nie sú dobrovoľné ani rovnocenné – sú v úplnom rozpore s krédom, na základe ktorého bola EÚ založená,“ dodal. 

 

Výsledkom spomíneného nerovného vzťahu medzi veriteľmi a dlžníkmi v eurozóne je podľa Sorosa to, že mnohí mladí ľudia považujú EÚ za nepriateľa, ktorý ich oberá o prácu aj sľubnú budúcnosť a tieto nálady v spoločnosti potom využívajú protieurópski populistickí politici. 

Ďalší veľký problém, ktorý sa podpísal na súčasnej situácii v EÚ, vidí Soros v tom, ako sa Únia a jej členské štáty postavili v roku 2015 k migračnej kríze. 

 

„Spočiatku väčšina ľudí sympatizovala s prílevom utečencov utekajúcich pred politickými represiami alebo občianskou vojnou, ale nechceli, aby sa ich každodenné životy narušili zrútením sociálnych služieb a čoskoro stratili ilúzie po zlyhaní úradov, ktoré si s krízou nedokázali poradiť,“ píše Soros v texte venovanom aktuálnej problematike EÚ. 

 

Nechýba ani pripomienka toho, čo sa stalo v Nemecku. Nejde však o politiku otvorených dverí, za ktorú mnohí pripisovali zodpovednosť aj Sorosovým Nadáciám otvorenej spoločnosti (Open Society Foundation), ale o to, že sa do Bundestagu prvý raz v povojnovej histórii dostala krajne pravicová strana Alternatíva pre Nemecko (AfD). Tá využila práve odpor časti verejnosti k migrantom. 

 

Podobnú situáciu ako v Nemecku pripomína Soros aj v Taliansku, kde vo voľbách do parlamentu skončilo euroskeptické Hnutie piatich hviezd na druhom mieste so ziskom takmer tretiny hlasov.  

V prejave, ktorý Soros uverejnil na webe think tanku Project Syndicate, nechýba ani pripomienka toho, ako konal v migračnej kríze maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý je na Sorosa a ním podporované organizácie takpovediac alergický a robí všetko preto, aby im sťažil činnosť. 

 

„Orbán sa teraz snaží vyzerať ako ochranca jeho verzie kresťanskej Európy, ktorý vyzýva hodnoty, na ktorých je EÚ založená. Snaží sa ujať vedenia kresťansko-demokratických strán, ktoré tvoria väčšinu v Európskom parlamente,“ myslí si Soros. 

 

 

Aj Spojené štáty majú podľa amerického miliardára svoju časť viny na zhoršení problémov EÚ. „Jednostranným odstúpením od iránskej jadrovej dohody z roku 2015 prezident Donald Trump zničil transatlantickú alianciu. To vytvorilo ďalší tlak na už aj tak obliehanú Európu. Už to nie je iba slovný zvrat, keď povieme, že Európa je v existenciálnom nebezpečenstve. To je krutá realita,“ konštatuje George Soros.

Soros tvrdí, že Európska únia čelí trom akútnym problémom, a to utečeneckej kríze, politike šetrenia, ktorá bráni ekonomickému rozvoju, a teritoriálnej dezintegrácii podčiarknutej brexitom. „Dostať pod kontrolu utečeneckú krízu by mohlo byť najlepším začiatkom,“ myslí si Soros o riešení európskych problémov. 

 

Od amerického miliardára zaznievajú aj slová, ktoré by od neho niektorí jeho kritici zrejme nikdy nečakali. „Vždy som bol za to, aby bolo rozmiestnenie utečencov po Európe úplne dobrovoľné. Členské štáty by nemali nútiť prijímať utečencov, ktorých nechcú, a utečencov by nemali nútiť usadiť sa v krajinách, do ktorých nechcú ísť,“ myslí si Soros. 

 

Na jednej strane americký filantrop súhlasí s tým, že EÚ musí chrániť svoje vonkajšie hranice, ale dodáva, že na druhej strane musí Európa zostať otvorená oprávneným migrantom, teda ľuďom, ktorí majú právo na azyl podľa medzinárodného práva. Ideu opevnenej Európy, ktorú presadzuje Orbán, považuje Soros za nerealistickú. 

Soros si myslí, že problém s migráciou do Európy by pomohlo vyriešiť posilnenie demokratických režimov v rozvojovom svete. Akýsi Marshallov plán pre Afriku vedený Európskou úniou by vraj pomohol znížiť počet migrantov. 

 

Aby raz boli africké krajiny na tom podobne ako Európa, boli by nutné obrovské investície, ktoré by po rokoch vyrovnali ekonomickú situáciu a migračný tok by sa vyrovnal. Tomu však podľa Sorosa bráni neexistujúca spoločná migračná politika EÚ. 

 

Ďalší problém vidí americký miliardár v tom, že cieľom väčšiny európskych krajín nie je podporovať demokratický vývoj v Afrike a ďalších rozvojových oblastiach, ale zastaviť prílev migrantov. Takáto politika potom vraj vedie k úplatkom a nárastu represií voči obyvateľstvu. 

 

Prekážkou riešenia utečeneckej krízy je tiež nedostatok finančných prostriedkov. Marshallov plán pre Afriku navrhovaný Sorosom by predstavoval výdavky 30 miliárd eur ročne a z toho by členské štáty EÚ mohli zaplatiť len zlomok. 

 

Soros sa zaoberá aj tým, kde na takéto obrovské investície na rozvoj afrických krajín vziať prostriedky. Odporúča pôžičky, ktoré obhajuje tým, že EÚ má vraj do veľkej miery nevyčerpané svoje možnosti požičať si peniaze od medzinárodných veriteľov. To by znamenalo zadlžovanie a koniec s úspornými opatreniami, ktoré presadzuje Brusel.

 

„Európa potrebuje urobiť niečo drastické, aby prežila svoju existenciálnu krízu. Jednoducho povedané, EÚ musí znova objaviť samú seba,“ tvrdí Soros. 

Americký filantrop sa pustil aj do eurozóny, do ktorej EÚ chcela podľa neho prijať spočiatku všetky štáty a vytvorila tak „absurdnú situáciu“, v ktorej napríklad Poľsko, Česko či Švédsko jasne povedali, že sa k euru nechcú pripojiť a napriek tomu sú na zozname tých, ktorí by mali v budúcnosti spoločnú menu prijať. 

 

„Existujúci systém premenil EÚ na organizáciu, v ktorej eurozóna predstavuje jadro, a ostatní členovia sú odsunutí na vedľajšiu pozíciu,“ konštatuje. 

 

Soros prichádza aj s nepríjemnou správou pre všetkých národne zmýšľajúcich Európanov. „Krutá realita môže donútiť členské štáty, aby dali bokom svoje národné záujmy v záujme zachovania EÚ,“ tvrdí miliardár. 

 

V závere Sorosovho komentára nechýba pochvala pre nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. 

 

„Ak Macron a Merkelová uspejú napriek všetkým prekážkam, tak budú nasledovať Monneta a malú skupinku vizionárov, ale malá skupinka sa musí nahradiť náhlym vzostupom proeurópskych iniciatív a ja a moja sieť Nadácií otvorenej spoločnosti urobíme všetko preto, aby sme týmto iniciatívam pomohli,“ ubezpečuje Soros v závere textu na webe organizácie Project Syndicate.