Stoltenberg spresnil, že ministri sa na úvod programu budú venovať posilneniu programu obrany a odrádzania, ktorý prebieha na východnom krídle Aliancie. Vyjadril nádej, že sa dohodnú na posilnení štruktúry velenia o viac ako 1200 nových zamestnancov. Očakáva tiež, že odobria návrh, podľa ktorého nové spoločné veliteľstvo pre Atlantický oceán bude v Norfolku v USA a nové veliteľstvo NATO pre rýchle presuny jednotiek a vojenského materiálu vznikne v meste Ulm na juhu Nemecka.
“Bude to kľúčové na to, aby sme bez meškania mohli presúvať naše vojská cez Atlantik a v rámci Európy. A aby sme zabezpečili nasadenie správnych síl na správnom mieste v správnom čase,” vysvetlil.
Šéf Aliancie pred novinármi zdôraznil, že v “nepredvídateľnejšom svete” je vysoká pohotovosť nevyhnutná, a preto očakáva, že ministri obrany schvália pohotovostnú iniciatívu NATO, ktorú označil ako “štyri tridsiatky”. V praxi to znamená, že spojenci by do roku 2020 mali mať 30 mechanizovaných práporov, 30 leteckých eskadier, 30 bojových plavidiel a aby tieto útvary boli schopné nasadenia do 30 dní alebo aj v kratšom čase.
Podľa Stoltenberga nejde o vytvorenie alebo nasadenie nových síl, ale o posilnenie pripravenosti už existujúcich síl poskytovaných všetkými spojencami.
Stoltenberg dodal, že ministri preberú aj tému výdavkov na zdieľanie bremien a obranu, kde treba zachovať súčasnú dynamiku tohto vzostupného trendu. Spojenci by mali oznámiť prvé konkrétne čísla v oblasti výdavkov na rok 2018.
Rokovania sa dotknú aj nasadenia síl NATO v rámci globálnej koalície proti Islamskému štátu. Ministri sa budú zaoberať plánmi Aliancie na spustenie novej výcvikovej misie v Iraku, ktorú na júlovom summite prijmú najvyšší predstavitelia členských krajín NATO, preberú plány na budovanie obranných kapacít pre Jordánsko a zhodnotia spôsob spolupráce s Tuniskom.
V piatok, v druhý deň zasadnutia, sa ministri budú už tradične venovať spolupráci medzi NATO a EÚ a medzi NATO a Fínskom a Švédskom. Oblasti spolupráce sú v spoločnej stratégii, ako čeliť hybridným a kybernetickým útokom pri námorných operáciách a cvičeniach.
Stoltenberg v tejto súvislosti ocenil, že obe strany – EÚ aj NATO – spoločne pracujú na odstraňovaní prekážok, či už právnych, colných alebo infraštruktúrnych, aby v prípade potreby zabezpečili rýchly pohyb a presun vojenských síl po celej Európe.
V závere pripomenul, že rokovania venované situácii v Afganistane sa zamerajú na zintenzívnenie misie Rozhodná podpora. Znamená to viac financií a o 3000 viac výcvikových inštruktorov pre nebojovú misiu v tejto krajine, pričom Aliancia hľadá možnosti, ako finančne pomáhať afganským bezpečnostným silám aj po roku 2020. Stoltenberg zopakoval, že NATO podporuje iniciatívu prezidenta Gháního na zaistenie mieru v krajine, ako aj pokračujúce reformy v boji proti korupcii a v oblasti presadzovania ľudských práv.
