Dekan vysokej školy NATO: Ruská vládnuca garnitúra predstavuje riziko

    0
    František Mičánek, český generál v zálohe (Autor: plukovník Jan Šulc, oddelenie komunikácie s verejnosťou Generálny štáb AČR)

    Ministri obrany krajín NATO rokovali vo štvrtok v Bruseli o plánoch na zmeny vo veliteľskej štruktúre Severoatlantickej aliancie, ktorými tak Aliancia reaguje na zmenu bezpečnostného prostredia. Podľa Františka Mičánka, dekana školy NATO Defence College, bolo motivátorov hneď niekoľko. Zmenu bezpečnostného prostredia datuje do roku 2014, keď došlo k anexii Krymu. Za ďalšiu problémovú oblasť považuje intenzívne pôsobenie Ruska v sýrskom konflikte. „Dosť nerád hovorím o hrozbách,“ odpovedal na otázku, čo považuje za najväčšiu bezpečnostnú hrozbu. Podľa neho je vhodnejšie hovoriť o rizikách. Tie potom vidí predovšetkým v ruskej ideológii a tamojšej vládnucej garnitúre. Za ďalšie riziká považuje nestabilné štáty či terorizmus.

    Mičánek v kontexte zmien vo veliteľskej štruktúre pripomenul, že po konci studenej vojny znížila Aliancia svoju veliteľskú štruktúru a niektoré oblasti zostali bez kontroly. To bol podľa neho dôvod, prečo sa rozhodlo, že Vojenský výbor NATO navrhne zvýšenie veliteľskej štruktúry o dve veliteľstvá.

    Ministri obrany hovorili aj o novej iniciatíve týkajúcej sa pripravenosti. Tá predpokladá, že do roku 2020 by mali mať spojenci k dispozícii 30 mechanizovaných práporov, 30 letiek a 30 bojových plavidiel, ktoré budú schopné nasadenia do 30 dní. Cieľom tohto amerického plánu je podľa dekana predovšetkým snaha o zabezpečenie rýchlej reakcie. „Výrazne by sa zvýšila pripravenosť Aliancie,“ uviedol. V odpovedi na otázku, či na to, aby bola Aliancia akcieschopná, nie je 30 dní predsa len veľa, Mičánek pripustil, že nejde o výrazne krátku lehotu, ale zároveň pripomenul niekoľko faktov, ktorými ju obhájil. Uviedol napríklad, že žiadna krajina nie je schopná uskutočniť úder bez toho, aby sa o tom jej protivník včas nedozvedel. V tejto súvislosti upozornil predovšetkým na činnosť spravodajských služieb. „Tridsať dní je na súčasnosť veľmi dobrá časová lehota,“ podotkol. Podľa neho dostatočná na to, aby bolo možné útočníka zatlačiť. „Cieľom je, aby sa zvýšila mobilita síl v Európe, ktoré sú k dispozícii,“ pokračoval. „Rusko nás dokázalo veľmi nepríjemne prekvapiť,“ pripomenul znovu rok 2014 a vysvetlil, prečo je dnes pripravenosť Aliancie taká zásadná. Rusko je podľa neho nepredvídateľné. Spôsob, akým začalo viesť konflikty, núti Alianciu, aby podstúpila kroky, ktoré budú viesť k jej lepšej pripravenosti.

    Reč bola aj o Ukrajine a jej prípadnom členstve v NATO. „Táto otázka je skôr na vládu a prezidenta Ukrajiny,“ povedal najprv dekan. Potom pripustil, že v budúcnosti môže byť takýto scenár pravdepodobný, ale v blízkej budúcnosti to osobne nevidí ako príliš reálne. Podľa neho bude dosť záležať na vývoji ukrajinských reforiem.

    Často sa v poslednom čase hovorí aj o spolupráci Turecka a Ruska a moderátorku zaujímalo, či ide o znepokojujúci trend. „Turecko je určite dôležitým členom Aliancie,“ povedal Mičánek a pripomenul, že Turecko disponuje druhou najväčšou aliančnou armádou. „Isté obavy táto spolupráca určite vzbudzuje,“ pripustil.

    Celé interview nájdete na webe ČT.

    - Reklama -