Osem prezidentov a jeden predseda parlamentu prijali deklaráciu s týmto obsahom po rokovaní vo Varšave, ktoré bolo už tretím takýmto stretnutím tzv. Bukureštskej deviatky (B9). Slovensko na ňom zastupoval prezident Andrej Kiska.
Lídri v deklarácii spomenuli posilňovanie konvenčných síl Ruska a vedenie hybridnej vojny, čo podľa nich “ohrozuje dlhodobú víziu Európy ako celistvej, slobodnej a mierovej”. Poukázali zároveň na “destabilizujúcu činnosť a politiku mimo hraníc NATO, ako aj na území Aliancie”. Podľa AP tým zjavne narážali na marcový útok nervovoparalytickou látkou na bývalého ruského špióna Sergeja Skripaľa a jeho dcéru Juliju v anglickom meste Salisbury.
Počas piatkovej diskusie vo Varšave vyjadril predseda dolnej komory českého parlamentu Radek Vondráček úľavu nad skutočnosťou, že jeho krajina – na rozdiel od iných – nemá hranicu s Ruskom. Rumunský prezident Klaus Iohannis však upozornil, že geografická vzdialenosť v súčasnosti už neprináša strategickú bezpečnosť, čo bolo takisto narážkou na prípad zo Salisbury.
Deklarácia z piatkového stretnutia B9 je vyjadrením solidarity v rámci NATO a zodpovedného prístupu k záležitostiam spojeným s bezpečnosťou, povedal podľa agentúry PAP poľský prezident Andrzej Duda na spoločnej tlačovej konferencii s Iohannisom.
B9 združuje členské krajiny NATO a EÚ ležiace na východnom okraji týchto zoskupení (Vyšehradskú štvorku, pobaltské štáty, Rumunsko a Bulharsko). Lídrami tohto neformálneho zoskupenia krajín sú predstavitelia Poľska a Rumunska. Prvýkrát sa zoskupenie stretlo na úrovni hláv štátov v Bukurešti v novembri 2015. Odvtedy sa okrem stretnutí na úrovni hláv štátov konali i stretnutia zástupcov národných parlamentov, ministrov zahraničných vecí a obrany.
Cieľom piatkových rokovaní bolo skoordinovať pozície členských krajín na východnej hranici pred nadchádzajúcim summitom NATO, ktorý sa uskutoční v Bruseli (11.–12. júla), a potvrdiť jednotné pozície k hlavným témam summitu.
