Na webe Parlamentných listov môžete od jeho spustenia klásť otázky politikom a poniektorí z nich si už zvykli pravidelne odpovedať čitateľom aj na nepríjemné postrehy od ľudí. Možnosť vysvetliť voličom svoje postoje využíva aj smerák Dušan Jarjabek, ktorý nemal problém odpovedať ani na otázku, či bolo podľa neho pred rokom ´89 vo vtedajšom Československu až tak zle, keď dnes mnohí Slováci podľa prieskumov považujú za najväčší posun to, že môžeme cestovať.
„Otázkou ostáva, prečo ľuďom neprekáža, že vyspelá Európa opustila cestu sociálneho štátu, budovaného po druhej svetovej vojne, v ktorom postupne nebolo chudoby a ktorý posunul Škandinávcov, NSR či Francúzov k najvyšším priečkam životnej úrovne na svete, a vošiel na tŕnistú cestu súčasného neoliberálneho štátu-nočného strážnika, ktorý chudobu plodí a stará sa najmä o záujmy a ochranu bohatých a ich majetku, omieľajúc dookola frázy o spravodlivosti liberálnej demokracie, voľného trhu, slobode slova a slobode cestovania a tak, píše Jarjabek v odpovedi na otázku, či bolo pred Nežnou revolúciou až tak zle.
Jarjabek píše v tejto súvislosti aj o súčasnej sociálnej situácii na Slovensku a tvrdí, že obyčajní ľudia z liberálnej demokracie nemajú reálny úžitok v každodennom živote.
„Pravda je taká, že dnes bohatnú bohatí a chudobní chudobnejú. Božemôj, akýže ale profit z liberálnej demokracie, zo slobody slova, voľného trhu a cestovania môže mať chudák spiaci pod mostom? A čo sa týka nášho života pred rokom 1989, áno, nemali sme sa až tak zle, ale vďaka komunistickému papalášizmu ani tak dobre, ako sme sa mohli mať, ak by sme smeli budovať napríklad Dubčekov socializmus s ľudskou tvárou, teda demokratický socializmus, a nie jeho stalinskú karikatúru,“ konštatuje smerák.
V závere svojej odpovede na otázku z minulosti Jarjabek dodáva, že podľa neho boli ľudia pred rokom ´89 družnejší. „Nikto neprekročil chorého človeka ležiaceho na zemi. Čo sa v ére dneška, teda v ére rozmáhajúceho sa individualizmu a vzájomného odcudzenia od nikoho ani neočakáva,“ myslí si poslanec strany Smer.
Radikálnejšie na mimovládky?
Jeden z čitateľov PL vo svojej otázke na Jarjabka tvrdí, že organizácie tretieho sektora pretláčajú do bežného života výrazy ako: otvorené informácie, otvorená vláda, otvorená veda, otvorené vzdelávanie (školstvo), otvorená justícia a otvorené hranice, čo sa dotyčnému nepozdáva a navrhuje Jarjabkovi tvrdší postup voči neziskovým a mimovládnym organizáciám.
„Odkedy filozof Popper otvoril dvere svojej Otvorenej spoločnosti, stalo sa slovko ‚otvorená‘ nielen veľkou módou, ale aj veľkou výzvou. Pretože Popper definoval otvorenosť spoločnosti a aj jej nepriateľov, a to bola okrem iných aj príležitosť pre neidentifikovateľný tretí sektor, najmä teda pre ten futrovaný dolárikmi bohvie odkiaľ – nelichotivo a iba podľa seba a pokynov od sponzorov nálepkovať slušných ľudí s iným názorom, ako je ten ich, a pretláčať do nášho života somariny, ktoré komusi vyhovujú, čo sa deje stále a stále za veľké peniaze,“ myslí si Jarjabek.
Priamej odpovedi na otázku, či Smer niekedy v budúcnosti plánuje nejaké legislatívne opatrenia voči tretiemu sektoru, sa však Jarjabek diplomaticky vyhol. „Pravdupovediac, práve spomínaný dolárový, teda ten kúpený tretí sektor by si veru lepšie (alebo konečne?) mal naštudovať akurát Poppera aj význam slova ‚otvorená‘, a to najmä v súvislosti so spoločnosťou, v ktorej títo páni žijú. Lebo nič nie je také uzavreté, nemorálne a také tupé ako práve ten predstieraný intelekt a činnosť takýchto špekulantov. A čo s tým? Ukáže čas. No výzva to je!“ priznáva poslanec vládnej strany.
Ochrana novinárov a zodpovednosť
Otázka, či je potrebná väčšia ochrana novinárov, o ktorej sa začalo v Európe hovoriť po vražde Jána Kuciaka, je spojená s podotázkou, či by nemali novinári okrem zvýšenej ochrany prebrať aj väčšiu zodpovednosť za to, čo uverejnia v médiách. Čitateľ sa totiž obáva, aby po zvýšení ochrany novinárov nevznikla akási „nedotknuteľná kasta novinárov chránená zákonom“. Nič také podľa poslanca nehrozí.
„Mohla by vzniknúť, ale k tomu nepríde. Súhlasím s tým, že by každý aj novinár sa mal zodpovedať za svoje činy. Áno, bolo by to spravodlivé,“ píše stručne Jarjabek.
Reštitúcie a odluka cirkvi od štátu
„Mala by byť prijatá odluka cirkví od štátu a prijaté cirkevné dane pre farníkov, ako to funguje
napríklad v Nemecku? Ako vidíte situáciu okolo cirkevných reštitúcií? Ste za vyčistenie stola?“ pýta sa ďalší z čitateľov PL a dodáva, že ako je to v Nemecku, by to podľa neho bolo spravodlivejšie aj na Slovensku.
Jarjabek píše, že na problematiku zmenil názor a súvisí to s istými rizikami. „Zamýšľal som sa nad tým, prečo sa pod vplyvom migrácie moslimov do Európy a neschopnosti dotknutých štátov zvládať ju, hovorí o násilnostiach. Pri násilnostiach vždy ide o individuálne zlyhanie, ktoré treba kruto pranierovať, pretože sa skrýva za kultúru smrti a kolektívnu zodpovednosť. Kolektívna zodpovednosť neexistuje,“ píše Jarjabek.
V ďalšej časti odpovede poslanec dodáva, že teroristi, ktorí zneužívajú islam, robia zlú službu moslimskej viere aj kultúre a vyvolávajú strach v prostredí, ktoré uctieva kultúru života.
„Preto ak by sme sa začali zaoberať odlúčením cirkví od štátu, čo je logická požiadavka istej časti slovenskej komunity, ktorá zaznela aj na námestiach roku 1989, v súčasnosti by sme oslabili význam a poslanie cirkví na Slovensku,“ zdôvodňuje.
Klásť otázky politikom a čítať ich odpovede môžete v sekcii profily na webe Parlamentných listov.
- Reklama -
