„Kontakt medzi kresťanstvom a islamom, a to nielen v našej krajine (Česku), ale celkovo, je oveľa bohatší a širší, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať,“ uviedol na úvod kardinál Duka.
Kde je kolíska civilizácie
„Tri svetové monoteistické náboženstvá – židovstvo, kresťanstvo a islam – sa zrodili v kolíske ľudskej civilizácie a kultúry – to je tam, kde je medziriečie riek Eufrat a Tigris, a sme tiež v delte Nílu – zjednodušene, aby sme si tento priestor priblížili. Tam vznikajú veľké kultúry, ktoré sa istým spôsobom prelínali, ako to z času na čas býva, nielen teda konferenciami a obohacovaním,“ zavtipkoval hosť, „ale aj vojenskými nájazdmi, okupáciou a do istej miery aj veľkou likvidáciou a transfermi obyvateľov.
„V tomto dochádza nielen k veľkému ľudskému utrpeniu, ale, ako vieme, každá vojna niekedy prináša aj technický rozvoj. Islam patrí k tej najmladšej vrstve a vzniká v priestore, kde vznikla aj Biblia. A my musíme povedať, že Biblia je veľkým dôkazom tejto kultúry. Bez znalostí týchto kultúr a tohto priestoru nie je možné čítať Bibliu s porozumením,“ konštatoval najvyšší český cirkevný predstaviteľ Duka.
Nie sme „západniari“
„Islam vzniká v momentoch, keď Byzantská ríša, ktorá zaviedla systém štátneho náboženstva, vytvára civilizáciu, ktorá je istým spôsobom súčasťou našej civilizácie. Veľmi často hovoríme, že sme západná kultúra, západná civilizácia, ale musíme si uvedomiť, že celý tento priestor sa v počiatkoch neodohrával na západe Európy, ale na Strednom východe a v priľahlých oblastiach,“ zdôraznil kardinál.
Podľa neho je Biblia dar, ktorý nám z osemdesiatich percent dala židovská kultúra. „Ježiš Kristus je Žid. Patrí do kmeňa, ktorý bol vládnuci, hlási sa k dávidovskej dynastii. Veľmi často nedokážeme zachytiť tieto momenty,“ podotkol Duka.
„Pri zápase, keď nastáva veľká kríza Byzantskej ríše, keď si dvor žije nad pomery, dochádza k tomu, že Mohamed dokáže zjednotiť arabské kmene pod práporom monoteizmu. V tomto priestore sú tieto tri náboženstvá reprezentované tromi postavami – Mojžišom, Ježišom a Mohamedom. V tejto chvíli dochádza k expanzii islamu. Jeho expanzia je neuveriteľná, keď si uvedomíme, za aký krátky čas vstupuje islam na Pyrenejský polostrov a dostáva sa až k južnému Francúzsku.
Ako sa mu to podarilo? Nemožno to len dramatizovať, že to bolo krutou expanziou za každú cenu. Základný problém bol, že tribút, ktorý museli platiť jednotlivé mestá byzantskému dvoru, bol neúnosný. Keď prichádzajú islamské vojská, nemajú také veľké požiadavky. Tie sa potom stupňujú, až keď sa rozvíja dvor v Bagdade,“ vysvetlil Duka.
Sýria trhaná na kusy
Potom si trochu povzdychol: „Veľmi často ma zaráža moment, že islam je spiatočnícky, je vo svojom stredoveku. To je jeden z hlavných bludov, s ktorými sa stretávame. Islam sa dokázal v Sýrii v aramejskom a neskôr arabskom jazyku plne vyrovnať s antickým dedičstvom, podobne ako sa s ním vyrovnalo kresťanstvo. Nie na území Palestíny, pretože hebrejčina mala určitú retardáciu, keď sa po návrate z babylonského zajatia stala hlavným jazykom aramejčina. Mala tiež schopnosť prijať veľký rozvoj, ku ktorému dospela antická a helénska kultúra. O to bolestnejšia a tragickejšia je situácia v Sýrii dnes,“ pustil sa Duka do súčasného konfliktu. „Do istej miery akoby sme tam mohli vidieť akési vzopätie, ktoré chce spustošiť všetky základy, ktoré platia pre tieto kultúry.“
V prostredí 8., 9. a 10. storočia dochádza podľa Duku v priestore bagdadského kalifátu k neobvyklej tolerancii k poňatiu islamu. „Napríklad otec svätého Jána Damascénskeho je vlastne veľvezír a stáva sa patriarchom samotného Konštantínopolu. Ortodoxný islam neprijme dodnes cestu k Bohu, a to cestu lásky. V poňatí Boha, keď sa diskutuje, že všetci veríme v jedného Boha, ak sme veriaci, musí byť jeden, nemôže byť iný. Ale každý z nás má nepatrne odlišný pojem, pretože je to určitá naša projekcia filozoficko-teologických základov, ale aj skúseností. Tí, ktorí prijali cestu Boha ako cestu dobra, lásky, sa ocitli na okraji,“ pokračoval kardinál. „Židovstvo aj kresťanstvo stavajú vzťah Boh a človek nad partnerstvo. Poňatie Božstva, Boha v islame, ak je, tak bol vytlačený a jeho stúpenci boli väčšinou na okraji, neboli v centre moci, a preto prežili,“ dodal.
Nevratný proces
„Vieme, že pred znovudobytím v 13. storočí sa španielsky kráľ Ferdinand III. nazýva kráľom trojakého náboženstva – katolíckeho, teda kresťanského, židovského a islamského. Nie je pravda, že tolerancia bola obnovená až renesanciou. Vieme, že do 16. storočia bolo toto spolužitie obrovské. V zlatom španielskom storočí tvorili jednu tretinu španielskych biskupov etnickí Židia. Sedemdesiat percent pánov kanonikov boli Židia. Na Biblii a Vulgáte pracovali konverziou Židia a Arabi. To bolo možné. Potom prichádza z Afriky militantný islam,“ poukázal na problém Duka.
„Vyhnanie Židov bolo pre Španielsko katastrofa, pretože sa ekonomicky zrútilo. Nevie sa, či bolo naozaj aktuálnym nebezpečenstvom, dnes by sme povedali, spojenie militantných islamistických kruhov s niektorými židovskými disidentskými kruhmi. Pripomínam to preto, že sme v dnešnej dobe vo veľmi zložitej situácii. Kresťanská cirkev od 13. storočia požaduje, aby adepti kňazstva študovali hebrejčinu, arabčinu, sýrčinu. To bolo zachované až do obdobia nástupu nacizmu. Po druhej svetovej vojne sa celý systém teologických fakúlt v Európe rozbil. Profesori neboli, mladí sa nemali od koho poriadne učiť,“ konštatoval bezvýchodiskovú situáciu kardinál Dominik Duka.
Katastrofa na spadnutie
V prelínaní civilizácií je podľa jeho slov vždy napätie a aj veľmi krvavé vzťahy. „Odvážim sa tvrdiť, že problém islamských migrantov vo Francúzsku, Nemecku je veľmi výbušný. To nie je len otázka teroristov, ale aj otázka novodobých prístupov postmoderny, ktorá fakticky nie je schopná tolerovať toho, kto prichádza so svojím pohľadom a zvykmi. Pretože ak zvíťazí ekonomicko-autoritársky problém, tak to môže byť veľká katastrofa,“ varoval Duka.
„To je dôvod môjho postoja, keď nehovorím, že nebudeme prijímať žiadnych migrantov, ale jasne sme povedali, že sme schopní prijať kresťanov, pretože sme schopní sa za nich zaručiť, že nebudú teroristi. Ale nemôžeme povedať, že sme schopní ich akulturácie. My nemáme intelektuálny potenciál s nimi viesť diskusiu. A oni takisto nie, pretože už z koloniálnych čias poznajú francúzštinu, angličtinu, ale češtinu nepoznajú. Toto sú základné problémy,“ podčiarkol Duka a uzavrel svoju prednášku vetou: „Je pravda, že turecká podoba islamu poškodila a vyvrátila z koreňov celý vedúci systém raného stredoveku…“
