“Zákon o sociálnom poistení má tak pevné postavenie v slovenskej legislatíve, že nepotrebuje žiadne ústavné garancie. Je to snaha zakryť ten skutočný problém, ktorý tieto zmeny prinášajú, a to sú budúce náklady. Ešte sme nepočuli, kto to zaplatí,” poznamenal počas odbornej konferencie k ústavnému zákonu analytik inštitútu Iness Radovan Ďurana.
Zastropovanie dôchodkového veku bude podľa jeho slov znamenať budúce vyššie náklady pre dôchodkový systém. Tie sa dajú riešiť buď tým, že sa presmerujú prostriedky z iných rezortov na dotovanie Sociálnej poisťovne (SP), alebo sa zníži miera náhrady, teda samotná výška dôchodkov. To už je vec, ktorá sa bude riešiť za 20 rokov.
Ale iná cesta nie je. Buď sa zoberú peniaze zo štátneho rozpočtu, alebo sa znížia dávky, ktoré vypláca SP, alebo sa znížia dane a odvody, ktoré už dnes ľudia platia vo výške 23 % len na prvý pilier, tvrdí Ďurana. Podľa neho nie je potrebné ústavne zakotviť ani inštitút minimálnej mzdy.
“Rozhodne by mala byť na Slovensku minimálna mzda regionálnou alebo sektorovou záležitosťou, lebo vidíme, že minimálna mzda v Bratislave nikomu nepomáha a v Bardejove mnohým škodí,” doplnil Ďurana.
Politický marketing
Zastropovanie dôchodkového veku za súčasť politického marketingu označil viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. “Celý tento návrh ústavného zákona, vrátane zavedenia akéhosi inštitútu minimálnej mzdy, ale aj zastropovania dôchodku, považujeme za politický marketing, nie ako reálnu zmysluplnú zmenu, ktorú by Ústava SR potrebovala,” skonštatoval.
Podľa Machunku tento návrh predstavuje viaceré riziká z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií. “Dlhodobá udržateľnosť je veľmi dôležitá z pohľadu podnikateľského prostredia. Chýbajú dosahy, preto je to aj politický marketing, pretože nejde ruka v ruke kvantifikácia dopadov a koľko finančných prostriedkov si takéto riešenie vyžiada, ako budú zabezpečené. Či sa znížia dôchodky, alebo tu bude otázka zvýšenia daní a odvodov, čo vždy bude na úkor tých, ktorí ich platia,” poznamenal Machunka.
Skôr, ale s nižšími dôchodkami
Riaditeľka IFP Lucia Šrámková priblížila, že strop na dôchodkový vek zvýši výdavky na dôchodky. “Kvôli stropom vzrastú o 1,1 % až 2 % HDP navyše. V prípade zavedenia stropu budeme mať na Slovensku jeden z najvyšších rastov výdavkov citlivých na starnutie,” uviedla na konferencii Šrámková. Na dôchodok by tak podľa IFP v dôsledku prijatia návrhu išli ľudia skôr, ale s nižšími dôchodkami.
“Dôchodkový automat zabezpečuje, že ľudia strávia na penzii v priemere rovnaký čas bez ohľadu na to, kedy naň odídu. Skorší odchod do dôchodku vo veku 65 rokov zníži priznané dôchodky v roku 2070 o 7,6 %,” vyčíslila Šrámková. Človek, ktorý by podľa súčasnej legislatívy odišiel do dôchodku v roku 2070, bude môcť odísť o takmer štyri roky skôr, no jeho dôchodok bude podľa prepočtov IFP nižší približne o 14 %.
Podpora dobrovoľného sporenia
Poslanci tiež navrhujú, aby boli v Ústave SR ukotvené základné piliere dôchodkového zabezpečenia. “Takýto text novely ústavy vytvára určitú záruku do budúcnosti, že prvý pilier bude podstatným prvkom dôchodkového systému aj do budúcnosti. Zároveň garantuje, že druhý pilier nebude zrušený, ale zároveň budú môcť byť vzhľadom na definíciu primeraného hmotného zabezpečenia v starobe vykonané zmeny v druhom pilieri,” vysvetlila generálna riaditeľka sekcie sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia v rezorte práce Jana Kolesárová.
Poslanci tiež v novele navrhujú, aby štát podporoval dobrovoľné sporenie na dôchodok. “Tým sa nemyslí len doplnkové dôchodkové sporenie, ale akékoľvek iné formy sporenia na dôchodok. Aj také, ktoré dnes nie sú podporované štátom prostredníctvom daňovo-odvodového systému. Je veľmi dôležité podporiť dobrovoľné sporenie na dôchodok, pretože v treťom pilieri 46 % účastníkov by ich nasporená suma nepostačovala ani na jeden rok dôchodku,” dodala Kolesárová.
