Stále častejšie sa dnes hovorí o reforme dôchodkového systému. Je zastropovanie veku odchodu do dôchodku navrhované Smerom z ekonomického hľadiska výhodné?
Je to komplexná otázka. Nezáleží iba na súčasnom stave nastavenia dôchodkového systému a daní, ale aj na tom, ako bude v budúcnosti vyzerať dôchodkový a odvodový systém. Z politického hľadiska tomu rozumiem. Myslím si, že táto iniciatíva, s ktorou prišiel predseda Smeru Robert Fico, je v podstate jeho politický vabank.
Ako to myslíte?
V parlamente je to v dobrom „populistická téma“ pre veľkú časť voličov a buď sa časti koalície a opozície pridajú, alebo budú vyzerať ako pomerne nealtruistické bytosi. Predpokladám, že Most-Híd to nepodporí, lebo má v predsedníctve ľudí, ktorí tu zavádzali druhý dôchodkový pilier v dnešnej, nezmyselnej podobe, ale pokiaľ ide o SNS, tak tí by vyzerali ako odľudovia.
Po udalostiach zo začiatku roka, ktoré ho zrušili na mieste premiéra po takom menšom vnútroštátnom puči, sa bude pán Fico v podstate snažiť vytestovať svoju politickú popularitu pre prípadné budúce kandidatúry do popredných verejných funkcií, či už premiéra, alebo prezidenta, jednoducho tým, že to predloží. Podľa mňa je to z čisto cynicko-efektívneho hľadiska rozumná taktika.
Prečo myslíte, že je to dobrá taktika?
Pretože po A, tým udrží stály tlak a chvenie vo vnútri samotnej koalície. Po B, opozíciu z veľkej časti tvoria poslanci, najmä pokiaľ ide o hnutia OĽaNO a Sme rodina, ktorí nehlasujú jednotne podobne ako odídenci z bývalých útvarov ako Sieť a podobne. Aj oni budú musieť zvážiť svoj osobný postoj, takisto vznikne koniec koncov aj otázka podpory zo strany Kotlebovej ĽSNS. Čiže zo strany Roberta Fica je to dobrá politická hra. Úplne zbytočne ho poniektorí dnes odpisujú, lebo nechápu, že toto je premyslené.
Navyše už od roku 2001 – 2002, keď bol ministrom práce Peter Magvaši a prvýkrát sa predkladal návrh na zavedenie takzvaného kapitalizačného, teda druhého dôchodkového piliera na Slovensku, existoval na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny návrh na zastropovanie dôchodkového veku na 63 rokov. Bol aj celkom preukázateľne prepočítaný. Samozrejme, že to boli parametre z roku 2001.
Dnes je ale situácia iná, nie?
Pokiaľ sa pozrieme na demografiu, zvyšovanie dožitia, na parametre priemernej mzdy a jej vývoja za posledných 20 rokov, lebo sa bavíme už takmer o 20 rokoch, tak nie je úplne nelogické a úplne neekonomické zastropovať vek odchodu do dôchodku napríklad na 65 rokov. To si myslím, že je rozumná hranica. Nižšie by som určite nešiel.
Nebude takéto zastropovanie záťažou pre rozpočet?
Pokiaľ ide o financovanie tohto opatrenia, ktoré niektorí považujú za marazmus, tak sú tu tri otvorené otázky. Prvou je, ako budú vyzerať vymeriavacie základy a dotovanie priebežného piliera v budúcnosti. Predpokladám, že pokiaľ by tento návrh prešiel, tak Smer príde s tým, že zvýši maximálny vymeriavací základ na 1,5-násobok priemernej mzdy v hospodárstve. Po druhé, Smer a podobné strany, ktoré by za tieto zmeny zahlasovali ústavnou zmenou, majú v podstate stovky argumentov na to, aby sa „páral“ do toho, prečo sú tieto zmeny potrebné, najmä ak ide o Kaníkovu dôchodkovú reformu z roku 2005. Tak isto je tu nevyriešený problém starodôchodcov.
To sú ľudia, ktorí mali väčšinu vymeriavacieho základu spred roku 1984. Práve tí sú dnes na Slovensku so skutočne nízkymi dôchodkami a tým, ako, žiaľ, rýchlo umierajú, nespadajú ani do prepočítavania starých dôchodkov po roku 2004. Čiže v tomto ide o veľkú nespravodlivosť, ktorú by mala vláda plošne vyriešiť tým, že by tým ľuďom priznali zvýšenú indexáciu, keďže väčšinu svojho života skutočne odpracovali v starom systéme, ale oni za to nemôžu.
Pre pripomenutie v roku 1989 bola priemerná náhrada príjmu z dôchodku, čiže pomer priemerného dôchodku k priemernej mzde 51 percent. Dnes je to približne 47, čo je určité zvýšenie oproti minulosti, ale, samozrejme, táto zmena – zastropovanie odchodu do dôchodku – vytvorí tlak na potrebu riešiť deficit, ktorý tým vznikne. Pri dnešnej demografii a nastavení mzdového vývoja, i keď to nebude také rýchle, ako si mnohí predstavujú, vznikne najmä po roku 2034 – 2035 veľká diera v sume 1,5 percenta HDP, ktoré by zaťažilo toto zastropovanie dôchodkového veku.
Bude to teda znamenať zvyšovanie odvodov?
To príde tak či tak. Povedal som pred chvíľou, že ak by prešla táto zmena, tak Smer v roku pred voľbami zvýši maximálny vymeriavací základ možno na 1,5-násobok priemernej mzdy. Akákoľvek vláda v budúcnosti môže v podstate kompenzovať výpadok príjmov pre priebežný dôchodkový systém najmä pre ľudí, ktorí majú od 40 do 65 rokov, ktorí budú problematickí, pretože to bola silná generácia, ktorá pôjde do dôchodku až po roku 2030 a podobne. Nemyslím si, že títo ľudia budú žiť omnoho dlhšie ako dnešní dôchodcovia, to nie, ale o pár rokov možno. Preto budú aj dlhšie poberať dôchodok z toho priebežného piliera.
Odkiaľ na to vziať peniaze?
Tam vidím ten problém, ktorý sa dá kompenzovať zvýšením majetkových daní alebo nejakou inou úpravou daní z kapitálu a nehnuteľností. Tieto dane sú na Slovensku v podstate smiešne a dane z nehnuteľností sa vyberajú absolútne nesprávne, ale to je iná otázka. Úvahy, ktoré tieto zmeny spochybňujú, sú postavené na existujúcom systéme. Ak by existujúci systém ďalej bežal, tak tu máme po roku 2035 dieru, ktorá bude pomerne seriózna. Nesúhlasím s tými, ktorí tvrdia, že porastú výrazne náklady na zdravotníctvo. Náklady na zdravotníctvo sú otázkou regulácie.
Ak budeme mať taký bordel v slovenskom zdravotníctve, tak náklady vždy porastú. Pokiaľ sa spravia reformy, ktoré sa aj budú musieť urobiť a bude sa musieť systém centralizovať, tak si myslím, že by bolo možné riešiť otázky nákladov na dlhodobú starostlivosť (domovy dôchodcov, sociálne služby a pod.) úplne inak a bez zbytočného rozkrádania financií, či už eurofondových, alebo verejných. V tomto nevidím problém usporiť a nejakým spôsobom systém spraviť efektívnejším, či už žije populácia dlhšie a má náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou, alebo nie.
Je dobrým riešením pre budúcich dôchodcov druhý pilier?
Druhý pilier nie je nastavený dobre. Sú to licencované spoločnosti, ktoré vznikli v roku 2005 a úroveň poplatkov síce nie je svetovo rekordná, ale na druhej strane má pomerne malý výkonnostný parameter. To znamená, že v systéme je dnes suma, ktorá slúži pár zahraničným spoločnostiam a najmä ich „matkám“ (materským spoločnostiam), ktoré ich potom môžu voľne používať. Tieto spoločnosti žijú z výkonnostných poplatkov. Momentálny trend vo svete je taký, že pokiaľ nedosiahnu určitú výkonnosť, tak nemôžu mať žiadne poplatky.
Problém je v tom, že sme zaviedli druhý pilier, systém, ktorý za určitých podmienok licencoval správu týchto aktív, ktoré sú majetkom sporiteľov alebo investorov v druhom pilieri. Mnoho iných krajín, ako napríklad Švédsko, pravidelne zverujú správu týchto úspor významným spoločnostiam, ktoré sa v tendri uchádzajú o ich spravovanie na určitý čas. Ak by sa teda náš systém zmenil a boli by tu aukcie zdrojov v druhom pilieri za čo najnižšie, respektíve nulové poplatky, tak by systém fungoval lepšie a usporil by množstvo nákladov. S touto myšlienkou sa však na Slovensku nechce nikto pohrávať, pretože by začali poisťovne, banky a dôchodkové spoločnosti hneď kričať. Vždy si to vedia uhrať.
A čo tretí pilier?
To je vec, ktorá za dnešných podmienok skutočne nefunguje v propech sporiteľov. Je to asimetrický prvok, pretože vznikal veľmi chaoticky a do tretieho piliera prispievali podniky, ktoré mali relatívne dosť zdrojov navyše, aby platili svojim zamestnancom aj tento príspevok a ponúkali ho ako benefit. Netýka sa to, žiaľ, veľkej časti populácie na Slovensku. Tým pádom je tu systém, v ktorom sú daňovo uznateľné výdavky, v treťom pilieri sú asimetrickým zvýhodnením určitej skupiny pred skupinou, ktorá nemá takéto možnosti.
Nemyslím tým iba štátnu a finančnú správu, ale aj úplne bežné firmy, ktoré nemajú takú produktivitu, alebo sú v regiónoch, kde ekonomické možnosti nie sú až také veľké. Aj ich zamestnanci doplácajú na tento systém, pretože ten systém je drahý a poplatkovo zle urobený. Tára sa tu o tom už dlho, ale nič sa s tým nerobí. Odporučil by som preto ministerstvu financií aj NBS, aby sa na to pozreli lebo pri určitej veľmi rigoróznej úvahe, keby sme sa pozreli na ich výsledky, na objem spravovaných aktív a na to, čo z toho vyprodukujú, tak zistíme, že je to za dnešného systému fakticky zbytočné.
Vráťme sa ešte k návrhu zastropovať dôchodkový vek v ústave. Je to teda správny krok alebo nie?
Tento návrh je riskantný, lebo každému je jasné, že detí je na Slovensku menej a pracujúcich bude takisto menej. Spoliehať sa na to, že sa zvýši produktivita práce pri tom, ako to je na Slovensku nastavené, je prakticky nemožné. Ďalej je tu otázka migrácie, s ktorou sa bude bojovať, takže ani tam nevidím politický priestor na vyjednávania. Systém sa musí prekopať na strane príjmov aj výdavkov, ale je potrebné zmeniť aj nastavenie regulácie pre dôchodkové spoločnosti v druhom a treťom pilieri. Najjednoduchšie ako dofinancovať tento systém je zvýšiť vymeriavací základ alebo reštrukturalizovať dane a odvody s tým, že ak by bol daňový systém solidárnejší, tak by sa to dalo zvládnuť. Do roku 2035 však nehrozí, že by nám krachol dôchodkový systém alebo by miera náhrady bola výrazne nižšia. Väčší problém nastane po roku 2035. Ak by sa teraz 15 rokov s týmto systémom nič nerobilo, tak zastropovanie dôchodku na 65 rokov by sa ukázalo ako obrovský problém.
Ešter raz to zhrniem a poviem, že tento krok Smeru chápem ako racionálny politický kalkul a pokiaľ si to Robert Fico vymyslel sám, tak na tom nie je po marci tohto roka až tak veľmi zle. Pokiaľ mu to niekto poradil, tak má dobrých poradcov. Vtiahol celé politické spektrum do hry, ktorá nie je svojím spôsobom úplne nezmyselná, vzhľadom na to, že skupiny, ktorých by sa to týkalo, roky trpeli nízkymi mzdami. Roky trpeli tým, že sme lákali všetky zahraničné fabriky tak, že sme im preplatili prácu na roky dopredu a touto cestou vytvorili nenormálny stav, v ktorom dnes musíme povoliť Volkswagenu povoliť dovoz pracovnej sily, pretože už pre isté pozície nechce zvyšovať mzdy, aj keď produktivita by tu bola. To je, mimochodom, stav kolónie, to nie je samostatný štát.
Veľká časť slovenského obyvateľstva by mala tak úplne oprávnene, aj cez Roberta Fica, nie že by som mu fandil, vytvoriť tlak na našich odborníkov na ministerstve aj politických predstaviteľov, aby s týmto bordelom niečo robili. Zastropovanie dôchodkového veku na 65 rokov nie je žiadny absolútny populizmus ani márna sociálne-spravodlivostná a politická úvaha alebo kalkul.
- Reklama -
