sobota, 15 augusta, 2020
27.7 C
Bratislava
Úvod Aréna Keď Ukrajinec nelegálne prekročí hranice, tak ho zavrú. Prečo to teda neplatí...

Keď Ukrajinec nelegálne prekročí hranice, tak ho zavrú. Prečo to teda neplatí v celej Európe? Generál Šedivý otvorene aj o Macronovi a Kaddáfím

Český premiér Andrej Babiš sa rovnako ako ostatní premiéri Vyšehradskej štvorky rozhodol nezúčastniť na minisummite šestnástich európskych krajín k migrácii. Považujete toto rozhodnutie za správne?

Je zrejmé, že rozhodnutie sa urobilo ako akt solidarity jedného štátu s druhým v rámci V4. Ale myslím si, že sme mali byť účastníkmi tejto diskusie, pretože sa tam preberali témy, na ktoré na summite, ktorý má teraz prebiehať, nie je priestor, čas ani podmienky. Myslím si, že by sme mali byť pri diskusii, ktorá je niekedy nepríjemná, ale neúčasť podľa mňa neprinesie nejaký pozitívny výsledok.

V minulosti sme sa sťažovali na to, keď sa konali diskusie „o nás bez nás“, či už išlo o Mníchov, alebo inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do vtedajšieho Československa, o ktorej sa rozhodlo v Moskve. Nie je divné, že sa dnes sami vzdávame možnosti zasiahnuť do diskusie, ktorá sa týka celej Európy, teda aj nás, a nesnažíme sa presadiť alebo aspoň vysvetliť svoj pohľad, svoje stanovisko?

Ak máme možnosť sa k veci vyjadrovať, a to aj za cenu, že je to nepríjemná diskusia, a tá by určite nepríjemná bola, tak to treba využiť. Niekedy v budúcnosti sa nám môže stať, že na podobnú diskusiu nás nepozvú. A hoci bude tiež zorganizovaná neštandardným spôsobom, ako zdôvodňovali predstavitelia V4 svoju neúčasť, budeme sa na nej chcieť zúčastniť, pretože to budeme považovať za nutné. Ale potom môžu predstavitelia niektorých štátov, napríklad Francúzska, povedať: Vtedy ste nechceli, že to nie je regulárne a štandardne zvolaná schôdzka, tak sme vás teraz nepozývali. Súčasné rozhodnutie teda môže byť kontraproduktívne do budúcnosti.

Ako sa dívate na návrhy, ktoré padajú zo strany niektorých krajín? Napríklad od francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona návrh, aby sa štáty, ktoré nebudú chcieť prijímať migrantov, sankcionovali? A to sa týka práve krajín Vyšehradskej štvorky.

Pán prezident Macron veľmi nepočúva, čo hovoria jeho kolegovia v Európskej únii. Napríklad Česká republika hovorí: My nechceme prijímať utečencov, lebo si myslíme, že to nie je riešenie, ale sme ochotní platiť niektoré projekty, ktoré tú migráciu budú obmedzovať alebo zmierňovať jej následky. To jednoducho znamená, že nebudeme prijímať ľudí, ale budeme platiť. On tomu hovorí pokuta, my tomu hovoríme príspevok na riešenie problému. Vo výsledku je to takmer to isté, akurát z úst pána Macrona je to vyhrážka, od nás je to ústretové gesto.

Myslím si, že tento spôsob komunikácie, ktorý zvolil Macron už v minulosti niekoľkokrát, Európu skutočne rozbíja a dostáva ju do situácie, keď sa veľa iných, dôležitejších problémov ťažko rieši, lebo niektoré štáty, a on je typický predstaviteľ, začínajú riešiť problémy vnútri Európskej únie silou a nie na základe vzájomného porozumenia.

Emmanuel Macron

Emmanuel Macron  Zdroj: TASR

Pritom on chcel byť tým, kto Európu spája, a teraz ju týmto konfrontačným štýlom rozdeľuje. Ako si tento rozpor vysvetľujete?

Ja si nemyslím, že by sa snažil Európu vedome rozdeľovať. V jeho očiach je to akýsi pokus o zjednotenie, o zbližovanie. Ale spôsob, akým to robí, vedie k opaku. On sa rozhodol, že keď to nejde po dobrom, pôjde to po zlom, a silou chce donútiť tých, ktorí sú podľa jeho názoru neposlušní, aby rešpektovali z deväťdesiatich percent jeho názory, ako problémy vnútri Európy riešiť. A to, mimochodom, nejde len o problém migrácie.

Myslím si, že je to zlé. Ak bude aj naďalej používať takýto postup, bude ďalej prehlbovať problémy vnútri Európy. A netýka sa to len strednej Európy, ten problém sa môže vyskytnúť aj v iných častiach Európskej únie.

Mnohé krajiny už sa snažia riešiť problémy po svojom. Napríklad Taliansko, ktoré nesie ako štát ležiaci na vonkajšej hranici Európskej únie najväčšiu záťaž, už odmieta prijímať migrantov, ktorých z mora pri líbyjských brehoch vylovili záchranári z iných krajín ako Talianska. Už druhýkrát im nedovolilo pristáť vo svojich prístavoch. Nie je to už naozaj zúfalé volanie o pomoc, aby najväčšiu záťaž neniesli len niektoré štáty?

Ten problém spočíva v tom, že Európa na čele s Európskou komisiou problém s migráciou vôbec neriešila. A nerieši ho v pohľade na to, čo tá migrácia vôbec je. Či ide skutočne len o ľudí, ktorí utekajú z vojnovej zóny pred násilím, alebo ide o ekonomických migrantov. My sme dopustili, aby sa spustil prúd migrantov do Európy, akceptovali sme, stále akceptujeme a hovoríme o akejsi povinnosti solidarity s ľuďmi, ktorí odchádzajú zo svojich domovov len preto, že sú ekonomickí migranti. Ale môže sa stať, že sa dostane do pohybu polovica Afriky a tá polovica Afriky sa do Európy nevojde, takže to zákonite musí mať negatívny dosah.

Po druhé: Európska únia na čele s Európskou komisiou nebola schopná vyriešiť takú základnú vec, ako je to, že sa skutočne začnú chrániť vonkajšie hranice Európskej únie. Ak sme niekedy v minulosti prijali nejaké normy, ktoré nezodpovedajú súčasným podmienkam, tak sme ich mali už dávno zmeniť. To sú napríklad tie rôzne sťažnosti a žaloby migrantov, že neboli akceptovaní do Európy, hoci si myslia, že na to majú právo, a využívajú na to niektoré ustanovenia európskych noriem. Ale tento problém sa musí riešiť tak, aby sa chránila Európa, a nie ako dnes – všetci ostatní, len nie Európa.

S tým súvisí aj to, čo sa momentálne deje v Stredozemnom mori. Ak niekto hovorí, že by mali byť ostatné štáty solidárne, chcem upozorniť, že Francúzsko bolo tým motorom, ktorý znamenal likvidáciu Kaddáfího režimu v Líbyi, destabilizáciu tohto štátu, a teda vytvorenie otvoreného kanálu, ktorý dnes využíva pomerne veľká časť pašerákov ľudí, ktorí migrantov dostávajú cez líbyjské hranice do Európy. Ak Francúzsko bolo jedným z iniciátorov narušenia tohto systému, hoci Kaddáfí nebol, samozrejme, vôbec ľudomilný, bol diktátor, ale zaisťoval nejakú stabilitu a bezpečnosť v regióne, tak by teraz malo prijať opatrenia, aby tamojší režim dostalo do takej situácie, aby bol stabilný a bol schopný ovládať vlastný štát. Aby Líbya nebola časťou Afriky, ktorá je pre nás nebezpečná, pretože cesta migrantov vedie z veľkej časti cez Líbyu. To je vec, ktorá by sa v každom prípade mala riešiť.

Lenže čo robiť s tými loďami, ktoré lovia migrantov z mora, ale nikto ich nechce prijať?

Ak po Stredozemnom mori putujú nemecké lode, nech nemieria k talianskym brehom, pretože Taliani s tým majú problémy oprávnene, ale nech oboplávajú polovicu Európy a pristanú v niektorom z nemeckých prístavov, keď si to nemeckí záchrancovia želajú. Tu sa deje niečo, čo je absolútne neprirodzené. Ak sa nezaistia vonkajšie hranice Európy, hoci to pre niekoho môže byť veľmi nepríjemné, a ak do Európy nebudú chodiť len tí, ktorí majú právo požiadať o azyl alebo o nejakú dočasnú ochranu, tak tu budeme stále zápasiť s obrovským množstvom migrantov, ktorí sem idú len z dôvodu svojej predstavy o lepšom ekonomickom žití v Európe.

Ale to ešte neznamená, že tí ľudia tu budú mať skutočne raj, o ktorom snívajú, a vôbec to neznamená, že Európa bude bezpečnejšia. Vidíme veľmi dobre, že informácií o negatívnom správaní migrantov pribúda, ale migrácia, bohužiaľ, narúša aj vnútornú jednotu spoločností v Európe. Dokazujú to najnovšie informácie, ako sa znižujú preferencie vládnej koalície vedenej pani Merkelovou v prospech nacionalistickej AfD. To je celkom jasný problém, ktorý musíme v Európe riešiť. A čím dlhšie nám to bude trvať, tým to bude horšie a bolestivejšie.

Hovorili ste, že Európa by mala zmeniť prístup, aby chránila predovšetkým seba a svojich občanov a nie všetkých ostatných. Nemala by sa teda zmeniť aj legislatíva, pokiaľ ide o nárok na azyl? Pretože sa objavujú obavy, že ak budú môcť záujemcovia o vstup do Európy žiadať o azyl už v utečeneckých táboroch na severe Afriky, bude paradoxne žiadateľov oveľa viac ako dnes, lebo nebudú musieť riskovať nebezpečnú cestu na člnoch cez Stredozemné more.

Samozrejme, že podmienky na udelenie azylu budú musieť byť oveľa prísnejšie, pretože aj legislatíva musí reflektovať novú situáciu, ktorá je už inde ako pred desiatimi až pätnástimi rokmi. Ale tie hotspoty nemusia byť vôbec vzdialené od európskych hraníc, tie môžu byť na území Líbye, ak sa dohodneme s nejakým reprezentatívnym vedením líbyjského štátu. To neznamená, že ľudia nastúpia napríklad niekde v Nigérii do nejakého azylového zariadenia a tam povedia, že chcú ísť do Nemecka, a pôjdu do Nemecka. To je predsa otázka bezprostredných hraníc Európskej únie.

Ale do Európskej únie by mal vstupovať len ten, kto má na to právo. Mimochodom, ilegálne prekročenie štátnych hraníc je trestný čin. Tak prečo to platí pre občanov niektorých štátov a v niektorých oblastiach, ale neplatí to na juhu Európy? Tí mimoeurópski občania sú dvojakej kategórie. Keď Ukrajinec nelegálne prejde hranice napríklad do Poľska, tak ho zatvoria pre nelegálny prechod hranice. Prečo to teda neplatí v celej Európe? Schengen je predsa postavený na tom, že sa chránia vonkajšie hranice schengenského priestoru.

Dúfate, že európsky summit, ktorý sa začne tento týždeň, príde s nejakým zásadným riešením problému migrácie, keď už v mnohých krajinách sa v dôsledku toho komplikuje aj vnútropolitická situácia? Novú vládu, ktorá má odmietavejší prístup k migrácii, má nielen Taliansko, ale aj Rakúsko, pod tlak bavorských politikov sa dostáva vo vládnej koalícii aj nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Ja som veľmi skeptický k spôsobu riadenia Európy zo strany Európskej komisie. To je orgán, ktorý je podľa môjho názoru byrokratický, nemá žiadnu zodpovednosť a robí chybu za chybou. Nie je to len problém migračnej vlny. Problémy boli napríklad s rôznymi dotáciami, rôznymi normami, biopalivami. Tento orgán, ak sa bude rovnako správať aj v budúcnosti, nebude schopný riešiť základné problémy. V oblasti migrácie bude Európa schopná niečo robiť až v okamihu, keď sa začne rozpadávať jeden štát za druhým alebo keď sa začnú prejavovať tendencie k odchodu z Európskej únie.

Problémy sa objavujú v Nemecku, Taliansku, ktoré sa tiež znovu štiepi na sever a juh. Váhanie a vyhýbanie sa zodpovednosti je jeden veľký problém, ktorý Európu môže veľmi poškodiť. Tých deliacich čiar je v Európe veľa a, bohužiaľ je „na čele toho“ vždy Európska komisia, ktorá rieši všetko zdĺhavo, absolútne neprirodzene a nie vždy dokáže dosiahnuť cieľ, ktorý si stanoví.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Reklama -

NAJČÍTANEJŠIE

Spomienkovými stretnutiami do Kališťa vraciame život, odznelo v prejave prezidentky SR

Pred viac ako trištvrte storočím došlo v Kališti k takej strašnej tragédii, že sa tam život už nevrátil. Spomienkovými stretnutiami na mieste...

Zelenskyj: Prepustenie ruských “žoldnierov” bude mať “tragické následky”

Rozhodnutie Bieloruska prepustiť skupinu ruských "žoldnierov" bude mať "tragické následky", varoval v sobotu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, na ktorého sa odvolala agentúra...

ÚVZ: Väčšina nových prípadov COVID-19 je z podchytených ohnísk

V prípade väčšiny nových potvrdených prípadov ochorenia COVID-19 ide o kontakty už potvrdených prípadov z podchytených ohnísk nákazy. Informuje o tom Úrad...

Koronavírus na Ukrajine: rekordný denný nárast

Na Ukrajine zaznamenali do soboty rána 1847 prípadov ochorenia COVID-19 za jeden deň, čo je dosiaľ najvyšší počet prípadov nákazy novým koronavírusom...

Pandemický plán: Vakcína proti COVID-19 by sa mala najprv podávať zdravotníkom a seniorom

Vakcína proti ochoreniu COVID-19 by mala byť na Slovensku najprv dostupná pre ľudí starších ako 65 rokov, chorých, ako aj zdravotníkov, policajtov...

Vzťahy sú napäté. Vyjednávači z USA a Číny majú diskutovať o prvej fáze obchodnej dohody

Vyjednávači zo Spojených štátov a Číny by mali v sobotu diskutovať o prvej fáze obchodnej dohody, ktorú dve najväčšie svetové ekonomiky podpísali...

Nezávislá kultúra dostane takmer 11 miliónov eur, potvrdila ministerka Milanová

Ministerstvo financií poskytne nezávislej kultúre takmer 11 miliónov eur. Ide o mimoriadnu pomoc pre tých, ktorí prepadli "cez sito" doterajšej pomoci štátu....
Slovensko
Pozitívne vzorky 2,855 +54 Dnes Úmrtí 31 Uzdravení 1,969 Infikovaných 855 Last updated: 15. augusta 2020 - 15:07 (+02:00)
Koronavírus (COVID-19), súhrn a štatistiky