Ešte pred pár dňami hovorila Engelová o veľkej nádeji opozície, že sa im skutočne podarí uspieť. Podľa jej slov o tom nikto nepochyboval, takže o to väčšia to bola rana, keď zverejnili výsledky víkendových volieb. Opozičným optimizmom sa dokonca nechali nakaziť aj mnohí novinári. „Chyba nastala už pred tromi rokmi po voľbách v roku 2015. Tam došlo k zásadnej veci, keď sa dostala do parlamentu prvýkrát prokurdská Ľudovodemokratická strana (HDP),“ pripomenula.
Práve predseda strany HDP, ktorý sedí takmer dva roky vo väzení, bol podľa Engelovej akási „kométa“. „Vtedy by som určite povedala, že bol hviezda tej opozičnej scény. To vycítil aj prezident Erdogan. Predseda Demirtas bol jedným z prvých politikov, ktorí po puči putovali okamžite za mreže, pretože to bol charizmatický vodca, zmierlivý človek, chcel zjednocovať spoločnosť, bol mladý, dobre vyzeral a bol energický,“ uviedla s tým, že tam vtedy došlo k zásadnej veci – opozícia sa nebola schopná zjednotiť do tej miery, že by podporila poslanca z tejto prokurdskej Ľudovodemokratickej strany.

Selahattin Demirtas Zdroj: SITA
„Vtedy chýbalo úsilie nejakým spôsobom oponovať Erdoganovi, každý sa staral o svoj piesoček,“ dodala s tým, že vo chvíli, keď sa potom začalo zatýkanie poslancov prokurdskej strany a poslanci museli hlasovať o zbavení ich imunity, ich v tom nechali. „V tomto zásadnom momente Erdogan pochopil, že v nejednote opozície je jeho sila. Teraz tesne pred predčasnými voľbami to pochopila aj opozícia, ale už bolo neskoro,“ uviedla odborníčka na Turecko, podľa ktorej opozícia už nestihla presvedčiť väčšiu časť Turkov, že by bola schopná postupovať jednotne a vládnuť krajine.
Tureckí opoziční politici po zverejnení výsledku volieb zažili doslova veľký šok. „Dúfali, že sa ich prezidentskí kandidáti dostanú aspoň do druhého kola. U republikánov o tom boli presvedčení, nasvedčovali tomu aj predvolebné mítingy, keď Erdogan mal tentoraz oveľa slabšiu kampaň ako v roku 2015,“ povedala s tým, že tam bola cítiť únava nielen fyzická, ale aj z toho, že nemal voličom vlastne čo ponúknuť. „Z jeho prejavov to tak vyzeralo. Dosť sa v predvolebnej kampani upínal na minulosť a na to, aby voličom vnútil predstavu, že na nich budú útočiť zvonku,“ podotkla a doplnila, že sa snažil vytvoriť dojem vonkajšieho nepriateľa, ktorým mali byť hlavne Spojené štáty a Európska únia.
Na druhej strane opozícia verila, že by prezident, ktorý by sa snažil Turkov zjednotiť, mohol mať šancu na úspech. „To, že sa Muharrem Ince nedostal ani do druhého kola, bol pre nich naozaj šok. Ich prvé reakcie, čo som zistila, boli, že to ešte musia preveriť a že tam dochádzalo k veľkým podvodom počas volieb,“ uviedla s tým, že určite k nim dochádzalo, ale neskôr samotný Muharrem Ince uznal, že ani podvody sa nemohli týkať niekoľkých miliónov ľudí.
Teraz sa z Turecka stane krajina vlády jedného muža. „Ak to poviem čisto analyticky, bude mať prezident veľké právomoci. Bude môcť podpisovať najrôznejšie dekréty, kde už nebude potrebovať schválenie parlamentu ako doteraz,“ pripomenula Engelová s tým, že Erdogan už zmenil osemnásť bodov ústavy v minuloročnom referende, ktoré sa touto zmenou len potvrdia a definitívne nadobudnú platnosť.
Erdogan si navyše bude môcť vyberať svojich vlastných ľudí do vlády, čo už aj naznačil. Vytvoril tým vraj veľký rozruch predovšetkým vo svojej vládnej strane, lebo povedal, že si vyberie ľudí úplne mimo strany. „Môže to znamenať, že si jednoducho bude riadiť štát ako firmu. To je sen mnohých politikov a on si ho teraz splní,“ myslí si odborníčka.
Niečo také potom môže mať dva dôsledky. „Buď sa Turecko prepadne do úplnej totality, kde tá opozícia bude absolútne potlačená a ľudia budú mať čoraz väčší strach čokoľvek robiť a hovoriť. Takýto trend asi bude aj tak. Alebo to bude tak, že prezident urobí ekonomické zmeny, parlament ho nebude zdržiavať v tom, aby krajinu riadil. V to dúfa veľa jeho voličov, preto bolo jeho víťazstvo také drvivé,“ poznamenala.
Faktom totiž je, že tamojší ľudia majú veľké ekonomické problémy a Erdogan sa na ekonomiku celý čas spoliehal. „Za jeho vlády si ľudia polepšili, hlavne tie najchudobnejšie vrstvy, a to si on potrebuje udržať. Potrebuje padajúcu líru dvihnúť, potrebuje infláciu zmeniť, aby sa Turecko nakoplo a vrátili sa aj zahraniční investori, ktorí po puči v roku 2016 začali odchádzať a od ktorých je turecká ekonomika závislá,“ vysvetľovala Engelová s tým, že prezident sa bude snažiť pred svetom povedať, že Turecko je stabilnou krajinou otvorených možností.
Engelová zároveň uviedla, že má veľkú dôveru v občiansku spoločnosť navzdory tomu, že opozícia na tom bude horšie a horšie. „Turci si nedajú vziať sekularizmus, určite nie liberálne vrstvy v mestách. Erdogan však razí trend k islamizácii krajiny, je síce pozvoľný, ale veľmi viditeľný,“ upozornila.
„Teraz asi prebehnú súdy, ktoré majú prebehnúť. Vo väzení sú desaťtisíce ľudí a čakajú na rozsudky. Mnoho súdnych konaní odložili až po voľbách. Aj moja známa tam sedí vo väzení len preto, že je členkou prokurdskej Ľudovodemokratickej strany,“ povedala s tým, že sa dá očakávať väčšia vlna odchodov z Turecka. „Veľa intelektuálov bude k tomuto kroku pristupovať, lebo majú strach, že pôjdu do väzenia, alebo z veľkých ekonomických dosahov, ťažko si tam hľadajú prácu a majú problém sa uživiť,“ uzavrela.
Celú reláciu nájdete na webe ČRo Radiožurnál.
autor: nab



