Je dohoda, ktorá padla na summite, takým malým víťazstvom pre V4, keď lídri dospeli k tomu, že krajiny si môžu migrantov preberať na základe dobrovoľnosti?
No, je otázka, či sa dá naozaj hovoriť o nejakej konkrétnej dohode. Pretože z analýzy desaťstranových záverov summitu môžem povedať len to, že sú veľmi neurčité a mám pocit, že každý štát dostal voľný priestor predovšetkým na interpretáciu tohto dokumentu. V priebehu víkendu už stihol poprieť takmer každý každého. Nemecká kancelárka hovorí o dohode s krajinami V4, tie však popreli nielen dohodu, ale dokonca aj existenciu rokovaní. Merkelovej koaličný partner CSU už zapochyboval, či sa závery summitu naplnia. A to je kľúčové, pretože práve nemecký minister vnútra za bavorskú CSU Horst Seehofer pred summitom pohrozil, že ak sa kancelárka nevráti s dohodou o vracaní migrantov z Nemecka do krajiny ich prvej registrácie, zavedie kontroly na hraniciach v plnom rozsahu. V tom momente by nastal dominový efekt, lebo ostatné krajiny by boli nútené zaviesť protiopatrenia, a to by bol koniec Schengenu a možno aj Európskej únie, ako ju poznáme. Ak totiž naozaj existuje dohoda so 14 členskými štátmi a Slovensko nie je ich súčasťou, znamená to, že nebudeme prizývaní k stolu k dôležitým rokovaniam. A to je nebezpečné. O akom „malom víťazstve“ potom hovoríme? Skôr o Pyrrhovom.
Pre koho je dohoda najväčšou „výhrou“, ak sa to tak dá označiť? Sú skutočnými víťazmi práve Taliani, ktorí už dlho volajú o pomoc s migrantmi?
Ja si myslím, že používať slovo „víťazstvo“ v tejto situácii je veľmi cynické, ale ak už chcete, aby som to vyslovil, myslím si, že dôležité je, kto určuje trendy, a to dnes, zdá sa, nie je ani Angela Merkelová, ani Emmanuel Macron, ale Matteo Salvini a Viktor Orbán. Politická klíma sa mení. Víťazí akýsi európsky variant Trumpovho hesla America first. Dokonca už ani také liberálne krajiny ako Švédsko, Holandsko či Belgicko nechcú prijímať žiadnych utečencov. Jednu vec by sme si však mali uvedomiť. Táto migračná vlna nemá národné riešenia, iba európske. Nechať padnúť Taliansko či Nemecko pod náporom migrantov znamená nechať padnúť v konečnom dôsledku celú Európu. Naozaj si myslíme, že tam by sa to zastavilo? Je to taká hlúpa a krátkozraká predstava, ako keby si Poliaci a Nemci pred niekoľkými storočiami povedali, že rozpínavosť Osmanskej ríše sa ich netýka a hranice si máme brániť sami. Demagógia národných lídrov nás nezachráni.
Taliani chceli, aby sa registračné centrá vytvorili aj v ostatných krajinách EÚ, ale teraz sa má začať urýchlene rokovať o ich vzniku mimo územia EÚ. Nebolo to ale v pláne už v roku 2015, keď bola kríza v plnom prúde? Tak prečo sa k tomu pristupuje až teraz?
Ale to je predsa hlúposť. Lídri EÚ sa správali, akoby to záviselo od ich dohody. Ako to chcú zrealizovať, keď Maroko, Tunisko a Alžírsko už takéto riešenia na svojom území odmietli? Počul som už aj veľkohubé reči niektorých opozičných politikov, ktorí navrhovali, aby sme kúpili ostrovy, kde ich vyvezieme a budeme ich tam držať v strážených táboroch. Okrem toho, že z toho dýcha fašistické uvažovanie, takéto nápady sú nereálne. Je najvyšší čas, aby to pochopili všetci: oni nemajú riešenia, sú bezradní. Klamú vás, klamú nás všetkých, lebo sa boja hnevu a paniky voličov, a tak aspoň získavajú čas.
Zmenila kancelárka Angela Merkelová rétoriku pod vplyvom vnútropolitickej situácie v Nemecku, keď začala hovoriť, že je nutné dostať pod kontrolu aj pohyb migrantov medzi krajinami vo vnútri Únie a nielen chrániť vonkajšie hranice?
Iste, otázka je, či sa jej to podarí a o tom silno pochybujem. Ako to chce dosiahnuť? Vraj bilaterálnymi dohodami, nechala sa počuť. Ale tie už fakticky odmietlo tak Taliansko, ako aj Rakúsko (čerstvo predsedajúce Rade EÚ), ktoré sa nechalo počuť, že z Nemecka žiadnych utečencov neprijme. Angela Merkelová je úplne osamotená. Potichu ju opúšťa aj francúzsky prezident Macron, ktorý jej síce slovne vyjadruje podporu, doma však presadil zákony, o ktorých bavorská CSU ešte len uvažuje. V tejto chvíli by som nemeckú kancelárku označil skôr za porazenú.
Neprišiel summit s takýmto výsledkom tak trochu oneskorene, keď migrantov do Európy prichádza cez Stredozemné more len veľmi malá časť v porovnaní s tým, čo sa dialo na vonkajšej hranici EÚ v roku 2015? Kým pred tromi rokmi prišlo po mori vyše milión ľudí, tak za prvých šesť mesiacov tohto roka je to len niečo viac ako 40-tisíc.
Vtip je v tom, že oni sa na tom fakticky dohodli už pred tromi rokmi – tie isté formulácie, tie isté návrhy. Ale nikto ich nedokázal zrealizovať. Počet migrantov síce výrazne poklesol, ale toto je len dočasný jav. Európski lídri nevysvetľujú svojmu ľudu dostatočne jasne, aké sú príčiny migrácie. Toto nezastavíte múrmi a plotmi. Keď sa bývalý premiér chvastal, že my si svoje povinnosti na východnej hranici Schengenu plníme, nepovedal jednu podstatnú vec: toto funguje len vtedy, keď nápor nie je masívny. Naši pohraničiari strážia hranicu s Ukrajinou skutočne dobre, videl som to na vlastné oči počas prechodu hrebeňom Polonín. Chytajú ich ako zajace, neprekĺzne ani myš. Z hustého lesa vybehli dvaja vystrašení smädní Afričania a utekali smerom k dedine – netrvalo ani desať minúť, a už ich viezli vo vojenskom džípe. Ale takto to funguje, keď k nám prenikajú maximálne po desiatkach, nie po tisícoch či desaťtisícoch. Žiadne múry či ploty nezastavia sťahovanie národov, dokážu nanajvýš dočasne utlmiť ich nápor, ale nezastavia ho. Presvedčili sa o tom Rimania a presvedčíme sa o tom aj my, ak sa nepoučíme. Potrebujeme racionálne riešenia, ktoré fungujú, nie hysterické táraniny, ktoré stupňujú akurát xenofóbiu a rasistické predsudky. Strach je síce osvedčeným nástrojom na ovládanie más, ale prinesie vám akurát stratu slobody, nie bezpečnosť, to je historicky overené.
Aké sú teda vaše racionálne riešenia?
Na začiatok, ak chceme pochopiť, čomu čelíme, mali by sme prestať hovoriť o „utečeneckej kríze“, lebo nevystihuje podstatu tohto javu. V skutočnosti ide skôr o globálny migračný pohyb alebo (ak chcete) druhé sťahovanie národov. Ani zďaleka neprebieha len smerom do Európy, ale najmä z juhovýchodnej Ázie na Blízky východ, v rámci samotnej Afriky, ale aj smerom do USA. Táto vlna utečencov a migrantov je len začiatok, nie je to dočasný, ale dlhotrvajúci jav, ktorý nemá politické riešenie v zmysle, ktoré by uspokojilo voličov, teda – nedá sa to úplne zastaviť. Dá sa však na tieto nové skutočnosti a zmenené podmienky pripraviť. Toto, čo sa deje, je dôsledok dlhodobého ignorovania globálnych problémov. Odborníci na ne upozorňujú už desaťročia, no nikdy sa nestretli so záujmom politikov. Ja sám som varoval už pred pätnástimi rokmi, že Schengen nie je riešením našej bezpečnosti, že bezpečnosť je buď globálna, alebo žiadna, že tento múr medzi západnou civilizáciou a vonkajším svetom nás neochráni podobne, ako v konečnom dôsledku Limes Romanus neochránili Rímsku ríšu pred nájazdmi barbarov a následným rozvrátením impéria. Opakovane som upozorňoval, že hromadenie a ignorovanie problémov chudobných štátov Afriky a Blízkeho východu povedie k tomu, že títo ľudia jedného dňa už nebudú mať čo stratiť a pohnú sa smerom na sever (tieto myšlienky nájdete v mojich knihách i mnohých mojich článkoch). Dnes to máme tu a neriešené problémy na nás udreli v plnej sile. Riešením nie je hystéria a panika, ale postavenie sa k týmto výzvam čelom ako dospelí ľudia.
Skúste byť konkrétnejší. Máme sa teda prestať migrácii brániť?
To rozhodne nie. Otvoriť náruč migrantom nie je riešenie tohto problému. Riešenie spočíva v politickej, ekonomickej a environmentálnej stabilizácii Blízkeho východu a severnej Afriky. Aj o tej sa roky iba hovorí. Bod 8 zo záverov summitu EÚ hovorí o partnerstve s Afrikou, o potrebe dostať ju na novú úroveň, viac investovať a podobne. Všetko samé prázdne frázy bez konkrétnych opatrení a časových záväzkov. Najkonkrétnejší projekt v tejto oblasti, ktorý tu kedy bol, predstavila nemecká kancelárka Merkelová vo svojom volebnom programe ako Marshallov plán pre Afriku. Išlo o konkrétnu formu pomoci 30 miliárd eur ročne podmienenú hĺbkovými reformami afrických štátov. Ambiciózny plán však zostal len v rovine predvolebných rečí a nikdy sa nezrealizoval. Peniaze sa nikdy nenašli. Pritom aj v záveroch summitu EÚ, o ktorých sa veľmi nehovorí, je záväzok zvyšovať výdavky na zbrojenie. Európa sa militarizuje. Je to absurdné, lebo vojenské výdavky štátov NATO sú z globálneho hľadiska šialene vysoké. Celosvetové investície do zbrojenia predstavujú 1 bilión a 200 miliárd eur ročne. To je suma, ktorú si väčšina ľudí nevie ani predstaviť. Stačila by dohoda o znížení zbrojenia len o tri percentá a získali by sme 36 miliárd eur – sumu, ktorá by dokázala naplniť podmienky Marshallovho plánu pre Afriku. Zníženie zbrojenia o tri percentá ani v najmenšom neohrozí našu bezpečnosť, naopak, takáto investícia do nevojenských riešení ju môže výrazne posilniť. Svoju pozornosť preto musíme upriamiť nie na migrantov, ale na naše vlády, aby tento problém už konečne začali riešiť. Aby prestali dodávať zbrane do Sýrie, Saudskej Arábie či Afriky. Aby odstránili obchodné bariéry, ktoré bránia chudobným krajinám dostať sa na svetový poľnohospodársky trh. Aby skoncovali s podporou vojenských konfliktov v týchto oblastiach. Na toto treba tlačiť, bez toho sa nepohneme ďalej. Západ robí v tejto časti sveta absurdnú politiku. Saudská Arábia je dlhodobo najbližším spojencom USA na Blízkom východe. Pritom tento štát je najväčším vývozcom extrémistickej verzie islamu do okolitých krajín a priamo financuje Islamský štát, či už obchodovaním s ropou, predajom zbraní, alebo cez banky v Spojených arabských emirátoch, ktoré sú z finančného hľadiska akýmsi „arabským Švajčiarskom“. Saudská Arábia za posledného štvrťstoročia investovala do šírenia vahhábizmu viac než 100 miliárd dolárov – na porovnanie: Sovietsky zväz neminul za celé obdobie svojej existencie na podporu komunizmu viac ako sedem miliárd dolárov. Turecko (vraj náš spojenec v NATO) podporuje nielen Islamský štát, ale aj džihádistov v Sýrii a nebyť jeho, vojna v tejto krajine by sa už skončila.
V ostatných mesiacoch sa na internete objavila falošná správa, že Slovensko má prijať 1. júla až 11-tisíc migrantov podľa Marakéšskej deklarácie. Čo hovoríte na to, že tento argument napriek jeho nepravdivosti stále vyťahuje dokonca aj jeden z vašich konkurentov pri zbieraní hlasov na prezidentskú kandidatúru?
Už len to, že sa niekto odvoláva na údajné povinnosti vyplývajúce z nejakej deklarácie, by súdnemu človeku mohlo signalizovať, že ide o podvod – bez toho, aby ju čítal. Deklarácia totiž nie je právne záväzný dokument, je to len politické vyhlásenie. Mňa takéto balamutenie ľudí nevýslovne hnevá. To, čoho sa dopúšťajú títo páni, nie je omyl, je to vedomá účelová lož. Migrácia je ich jediná téma a ešte jej ani poriadne nerozumejú. Oni si však myslia, že jej ani rozumieť nemusia, lebo najľahšou formou získavania voličov je útok na ich emócie, na ich prvú signálnu sústavu. Je to však vrcholne nezodpovedné. Vo chvíli, keď nám prestane záležať na pravde a každý názor, každú absurdnú špekuláciu postavíme na rovnakú úroveň ako verifikovaný fakt, strácame pevnú pôdu pod nohami, strácame hlavný nástroj na riešenie krízy – zdravý rozum. Nič spoľahlivejšie nemáme, nesmieme sa ho preto vzdávať.
Aj keď je Marakéšska deklarácia nezáväzná, píše sa v nej, že jedným z cieľov je “podporovať legálnu migráciu a mobilitu, najmä žien a mladých ľudí medzi regiónmi v Európe a Severnej, Západnej a Strednej Afrike”. Nemyslíte si, že práve to môže byť jednou z príčin odporu časti verejnosti voči migračnej politike EÚ a doterajším deklaráciám či dohodám o migrácii?
Príčiny odporu časti verejnosti voči migračnej politike EÚ sú zložitejšie, ale na tomto mieste treba vysvetliť a zdôrazniť jednu podstatnú vec: interpretácia Marakéšskej deklarácie, ako ju podsúvajú verejnosti niektorí prezidentskí kandidáti a krajná pravica, je čistý blud, zámerné prekrúcanie faktov a účelové strašenie ľudí. Marakéšska deklarácia neznamená prijatie žiadnych nových záväzkov, žiadnu masovú migráciu nepodporuje, naopak – obsahuje nové záväzky zúčastnených afrických štátov v boji proti nelegálnej migrácii a organizovanému pašovaniu ľudí, ako je posilnenie ochrany štátnych hraníc, posilnenie súdnej a policajnej spolupráce vrátane návratov nelegálnych migrantov späť do Afriky a podobne. Pre pochopenie časti textu vytrhnutého z kontextu – Marakéšska deklarácia vychádza v ústrety legálnemu pohybu ľudí, ktorí mieria do zahraničia za vzdelaním či kvalifikovanou prácou, lebo predpokladá, že takáto regulárna migrácia, ktorá tu bola vždy, prispieva k rozvoju sveta. Riadená migrácia v tomto duchu znamená podporu zákonných foriem migrácie v neprospech tých nezákonných. V praxi môže vyzerať takáto spolupráca tak, že európsky štát zmierni niektorému africkému štátu vízový režim, recipročne však bude požadovať väčšiu kontrolu hraníc a spätné prijímanie neúspešných žiadateľov o azyl. Pohyb ľudí totiž nemôžete zastaviť úplne, nežijeme v klietkach a dúfam, že ani nechceme znovu žiť za ostnatými drôtmi, ale to neznamená, že nás môže niekto donútiť prijať migrantov alebo zmeniť legislatívu v ich prospech. Nič také, ani podobné tam nie je. Tohto strašiaka sa ľudia nemusia báť, migráciu zvládneme len v spolupráci s Afrikou a Marakéšska deklarácia je k tomu dobrým krokom vpred.
Čo hovoríte na ostatné závery summitu?
Už som povedal, že ma znepokojuje militarizácia EÚ, ktorá odporuje pôvodnému mierovému projektu zjednotenej Európy. Nad čím mi však ostáva rozum stáť, to je predĺženie ekonomických sankcií voči Rusku. Nerozumiem tomuto kroku, Európa ním pácha politické harakiri. V zdôvodnení sa síce píše, že Moskva neplní minské dohody, tie však neplní ani Kyjev. A v situácii, keď náš akože najväčší spojenec USA zavádza voči nám nepriateľské clá, ktoré môžu položiť európsku ekonomiku na lopatky, v situácii, keď Donald Trump uvažuje o tom, že by dokonca Spojené štáty mohli uznať Krym ako súčasť Ruska, my nesledujeme svoje vlastné záujmy a namiesto toho, aby sme zlepšili obchodné vzťahy s Ruskom a Čínou, zhoršujeme ich. Štáty ako Slovensko by namiesto pokračovania v tejto nezmyselne servilnej politike mali tlačiť na Nemecko, aby hľadalo nové odbytiská pre našu automobilovú produkciu a donútiť tak Berlín, aby sám prehodnotil nefunkčný sankčný režim.
- Reklama -
