Donald J. Trump sa rozhodol útočiť na Nemecko za to, že kupuje plyn z Ruska. Že je vraj neprípustné, aby kdejaká krajina stavala plynovody s Ruskom či že dokonca nemecký exkancelár šéfuje spoločnému podniku, ktorý zásobuje Nemecko ruským plynom. Prečo to DJT hovorí? Naozaj mu to všetko prekáža alebo je to len akási „páka“ na Nemecko?
Na jednej strane je tu, samozrejme, projekt plynovodu Nord Stream 2, ktorý efektívne zabráni tomu, aby Európa dovážala nejaké nadmerné množstvá predraženého amerického skvapalneného plynu. A to sa, samozrejme, v Bielom dome nikomu nepáči. Ale Trumpove slová sú súčasne aj otvoreným výpadom proti Berlínu alebo, lepšie povedané, testom, čo všetko ešte Berlín strpí. A terčom nie je len Nemecko ako najväčšia európska ekonomika, ale aj ako líder čím ďalej, tým neistejšej Európskej únie. K tomu si pripočítajte, že napríklad Poľsko nedávno oznámilo úmysel „kúpiť si“ za miliardy americkú vojenskú základňu a uzavrelo aj dohodu o nákupe násobne drahšieho amerického plynu. Okrem toho platí, že Varšava sa Nord Streamu 2 hlasno stavia do cesty a navyše je hneď z niekoľkých dôvodov na nože nielen s Berlínom, ale aj s Bruselom ako takým. Keď teda Trump podpichuje Nemcov, súčasne tým vlastne nepriamo podporuje Poliakov, pričom sa, samozrejme, môže opierať aj o ďalšie členské štáty EÚ. Podkopáva úplne vedome súčasnú nemeckú pozíciu v Európe, ktorá sa až doteraz javila ako nedotknuteľná. Na úkor terajších outsiderov. Dajte tomuto procesu rok, dva, tri a odrazu môžeme zistiť, že Berlín vôbec nemá také pevné postavenie, ako sme boli zvyknutí.
Bude, samozrejme, záležať na ďalšom nemeckom postoji, ale Donald Trump svoju pozíciu už pred časom zatvítoval úplne jasne: Európska únia podľa neho znemožňuje americkým podnikom a farmárom robiť v Európe biznis, deficit dosahuje 151 miliárd dolárov, a pritom chce, aby ich USA veselo bránili prostredníctvom NATO a ešte za to samy platili. „To jednoducho nebude fungovať,“ ukončil svoj vtedajší tvít. A ten si možno vyložiť aj tak, že zatiaľ čo USA majú úplne jasno v tom, ako si stoja či nestoja s Čínou alebo Ruskom, Západ by si mal rýchlo uvedomiť, že nepriateľ Ameriky z jej pohľadu nestojí niekde pred Uralom, ale je medzi nami, v našom tábore… Myslím si, že jeden z komentátorov americkej televízie Fox to vyjadril síce bizarne, ale v dôsledku vlastne presne. Trump vraj priletí do Bruselu „ako čajka, na všetko sa tam vyprázdni, potom sa zachechtá a zase uletí“. A zostane po ňom len Európska únia a NATO ešte neistejšie, rozvadenejšie, samozrejme, slabšie a nezmyselnejšie než predtým. A to je Trumpov cieľ. Zbaviť sa konkurenta, ktorý so sebou nechá zamiesť. A čím ďalej, tým viac západných analytikov podotýka, že to asi nie je len krátkodobý kapric „nejakého Trumpa“, ale dlhodobejší smer americkej politiky ako takej.
The European Union makes it impossible for our farmers and workers and companies to do business in Europe (U.S. has a $151 Billion trade deficit), and then they want us to happily defend them through NATO, and nicely pay for it. Just doesn’t work!
— Donald J. Trump (@realDonaldTrump) July 10, 2018
Zdroj: Twitter / Donald J. Trump
Skrátka, EÚ aj NATO čaká zaťažkávacie obdobie plné neistoty, pretože vstupujeme do úplne neprebádaných vôd. Podrobí sa Európa Amerike totálne a bezpodmienečne? Alebo sa odhodlá na nejakú samostatnosť? A ako na to, keď na samostatnosť a rozhodnosť zatiaľ nemá odvahu ani nemecká vláda? Možno z tej zaťažkávacej skúšky bude rovno tragický crash test.
Na jednej strane DJT prekáža, že Nemecko berie plyn z Ruska, na druhej strane mu vyčítajú ústretovosť voči Vladimirovi Putinovi. Už len to, že sa s ním stretne. A aj to, že vedie reči typu „je jednoduchšie rokovať s Putinom ako s Theresou Mayovou“ alebo „Putin je fajn“. Nechceme pitvať myseľ amerického prezidenta, ale dá sa to chápať tak, že skrátka príležitostne tlačí na kohokoľvek, s kým rokuje, čímkoľvek, napríklad na Nemecko s Ruskom… A pritom ho Rusko nijako zvlášť nedesí a netrápi? Poprípade, že si dokáže predstaviť spoluprácu s Putinom? Čo môžeme vlastne čakať od schôdzky v Helsinkách?
Neviem, čo sa dá čakať od summitu v Helsinkách, ale ruská strana už pred pár dňami zaslala do Washingtonu návrh záverečného komuniké, ktoré teraz v Bielom dome redigujú. Takže to, čo sa stane na summite, sa už vlastne fakticky stalo – všetko je dohodnuté vopred, a to značí, že určitá miera zhody medzi USA a Ruskom existuje a po summite ju prezradia aj nám. A nech už sa dohodnú na čomkoľvek, čisto z hľadiska uchovania mieru a odvrátenia nejakej tretej svetovej vojny bude víťazstvom už len fakt, že zrušia to tabu z posledných rokov a začnú spolu hovoriť. A nie je potom svojím spôsobom až také podstatné, či sa dohodnú napríklad na americkom odsune zo Sýrie alebo na niečom podobnom…
Už minule sme preberali otravu ďalších dvoch Britov v Salisbury. Vraj Novičokom. Jedna žena odvtedy zomrela, pričom sa objavujú podivné informácie – že jej partner, takisto otrávený, prehľadával smetiaky. Máme si teda myslieť, že sa hrabal v smetiaku, vyhrabal Novičok a otrávil seba aj ju? Znie to šialene, ale toto naznačovali britské médiá…
Tá „jedna žena“, ako som zazrela niekde v britských médiách, prespávala v útulku pre bezdomovcov, z čoho vyvodzujem, že ani jej partner nemal strechu nad hlavou. A táto dvojka, ktorá žila, ako žila, sa mala stať terčom ďalšieho ruského útoku na britskej pôde? Fakt sranda. Nie je bez zaujímavosti, že keď mal v pondelok britský minister vnútra v parlamente hovoriť o novinkách v prípade, bolo na to zvedavých len asi 40 z celkového počtu 650 poslancov… A Scotland Yard sa vraj síce bude snažiť, ale dopredu spochybňuje, že by dokázal nájsť prepojenie medzi Škrípalmi 1 a Škrípalmi 2, aj keď politická objednávka je viac než jasná…
Celé je to ešte bizarnejšie ako v prvom prípade, ale spájacím prvkom je absencia akýchkoľvek dôkazov, ktoré sa nahrádzajú razantnými vyhláseniami britských politikov ukazujúcimi na Rusko. Už je to nuda. Faktom však zostáva, že tam niekde niekto asi naozaj pobehuje a trávi ľudí. Alebo aspoň firma, ktorá mala zlikvidovať nebezpečný odpad, ušetrila a vysypala nejaký sajrajt, kde sa dalo. Možno sa to raz vyšetrí…
DJT by rád spustil nejakú „skutočne víťaznú stratégiu“ v Afganistane. Čo by to mohlo byť? Všetko zrovnať so zemou, napríklad? Koľko percent afganského územia teraz vlastne kontroluje Taliban? A je Taliban v takej medzinárodnej izolácii, ako sa tvrdí? A keď sme pri tých „medzinárodných izoláciách“, tak čo tá „medzinárodná izolácia Ruska“? Západná tlač prináša kyslé komentáre, že bezproblémový úspech majstrovstiev sveta vo futbale Rusku globálne pomohol. Navyše sa akosi množia úvahy, že sankcie proti Rusku by sa mali rušiť. Hovorí to napríklad aj český premiér Babiš. Čo sa teda dá čakať?
Otázka „nevíťaznej vojny“, ako v Amerike eufemisticky hovoria tomu osemnásť rokov trvajúcemu okupačnému maléru, je v podstate jednoduchá. Samozrejme, zdravý rozum velí, že po 18 rokoch márnosti opakovania doterajšieho postupu – teda navyšovania počtov vojakov a predlžovania vojny – to k ničomu nevedie, a tak by bolo lepšie uznať prehru, nejako to príslušne vysvetliť, aby to v médiách vyzeralo ako výhra, a ísť domov. Lenže Afganistan je umiestnený neuveriteľne strategicky, a kým tam USA budú udržiavať konflikt a nestabilitu, budú práve konfliktom a nestabilitou ovplyvňovať priľahlé regióny, či už je reč o Rusku, Číne, Indii, alebo Iráne. A v tej chvíli sa potom celá tá okupácia nejaví z amerického pohľadu až tak nezmyselne, lebo za cenu jednej vojny držia v pozore a pohotovosti hneď niekoľko svojich hlavných protivníkov. A to sa oplatí!
Myslím si, že nemožno hovoriť o „medzinárodnej izolácii Talibanu“, pretože to hnutie, ktoré dnes ovláda od 20 do 60 percent krajiny (záleží na tom, kto to počíta), nie je jednoliate, má rôzne krídla a prúdy a s niektorými z nich sa preukázateľne rokuje, či už je reč o afganskej vláde, Pakistane, Iráne, Číne alebo Indii. Alebo o všetkých dohromady. Teraz dohadovali spoločný postup šéfovia tajných služieb Číny, Ruska, Pakistanu a Iránu, teda hlavne bez USA, v pokoji… Inými slovami, USA síce považujú Taliban za teroristov, ale títo teroristi ešte nikdy neútočili mimo afganského územia, a preto ich veľa krajín – po rokoch konfliktu – začalo radšej vnímať ako svojho druhu oslobodenecké hnutie, s ktorým už sa dá hovoriť. A aj sa teda hovorí.
O „medzinárodnej izolácii Ruska“ veľmi nemá cenu hovoriť, pretože v praxi neexistuje. A skutočnosť, že pán Kalousek alebo pani Němcová by „s Putinom nikdy nehovorili“, nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu, lebo svet nie je taký ideologicky zadebnený. Jednoducho sa prirodzene mení. Čo platilo včera a predvčerom, je dnes už len včerajšok a deň predtým… Väčšina ľudí to chápe.
S tým rušením sankcií si však nie som taká istá. Museli by sme totiž nahlas priznať, že už ich vyhlásenie bola hlúposť, lebo sme nič nedosiahli, a sami si sypeme popol na hlavu… Že už nie je „európskou hodnotou“ anexia územia iného štátu, hoci tu máme aj iné príklady, keď nám to neprekážalo ani na sekundu. A Rusi aj svet si už beztak do značnej miery zvykli, naučili sa s nimi žiť a hlavne obchádzať ich. Bank of America Merrill Lynch dala v stredu Rusko na prvé miesto najlepšie sa vyvíjajúcich „rozvíjajúcich“ ekonomík… A čo viac, vracať sa na tamojší trh bude ľahké pre niekoho, kto vyrába napríklad špecializované technológie pre hĺbkové vrty vo večne zamrznutej pôde, ale to my, myslím Česká republika, určite nie sme. Takže, rušme sankcie, ale možno skôr platí „škoda plakať nad rozliatym mliekom“…
Ale inak áno, tie futbalové majstrovstvá zvládli asi fakt skvelo a je už v podstate jasné, prečo napríklad tá Británia tak hystericky požadovala ich zrušenie. Jedna akcia a roky pracne budovaná a mnohými miliónmi vyfutrovaná propagandistická kampaň o zlom a zúfalom Rusku je fuč…
Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať?
Vývoj po summite NATO, pretože vlastne nevieme, či USA s Alianciou ešte počítajú alebo nie, a potom príde ešte ten summit Trump – Putin… Pre mnoho európskych politikov to bude naozaj nepríjemný týždeň.
