Americký prezident Donald Trump pred summitom NATO znovu pritvrdil a opäť obvinil európske štáty, že nedostatočne prispievajú na svoju obranu. Keď k tomu ešte prirátame obchodnú vojnu, ktorú spustil aj voči Európe, ponúka sa otázka, či nedochádza k drobeniu euroatlantického spojenectva.
Donald Trump v podstate plní to, čo povedal vo svojom inauguračnom prejave, že Amerika bude na prvom mieste. Povedal to veľmi drastickým spôsobom, ale nemožno mu to ako Američanovi vyčítať, pretože každý prezident by sa mal snažiť, aby mala jeho krajina tie najlepšie podmienky. Robí to drsne, lebo Američania už skrátka takí sú. Američania delia ľudí na Američanov a konkurentov, a niektorých aj na nepriateľov. Samozrejme, obchodná vojna je veľmi nepríjemná vec a bude nepríjemná aj pre Američanov, nielen pre Európu, Čínu alebo pre celý svet. Skúsenosti sú také, že z obchodnej vojny nikto nevychádza ako víťaz. Pokiaľ ide o NATO a všeobecne o Európu, Európa je konkurentom Spojených štátov amerických a podľa toho sa Trump a niektorí ďalší americkí politici k Európe stavajú. Výhrady k výdavkom na zbrojenie Trump opakuje veľmi dlho, v americkej tlači sa objavujú aj náznaky, že NATO je zastarané a potrebuje revíziu. Objavujú sa narážky na to, že Američania by mohli opustiť základne v Nemecku, objavili sa správy, že existuje snaha revidovať vojenskú politiku USA v Afganistane. Biely dom to potom poprel, ale jeden vysoký činiteľ z obrany hovoril, že Trump vydal úlohu revidovať trochu bezpečnostnú politiku vrátane možného odchodu alebo zníženia počtu vojsk v Afganistane a prípadných rozhovorov s Talibanom.
Donald Trump Zdroj: TASR
Nemecká kancelárka už v minulosti pripustila, že Európa sa bude musieť spoliehať viac sama na seba. Ale Spojené štáty americké mali silný vplyv po celom svete. Aké môže mať zmena ich politiky, prípadne odchod Američanov z Afganistanu, globálne dôsledky?
Myslím si, že Amerika sa nestiahne, ale k nejakým zmenám dôjsť môže, ak má predstaviteľka Rady národnej bezpečnosti pravdu, že sa bude revidovať bezpečnostná politika Spojených štátov. Pokiaľ ide o Európu, tak tie časy, keď Amerika bola na špici, sa končia. Spojené štáty americké majú vo všetkých dokumentoch, že sú vedúcou silou vo svete, že presadzujú princípy demokracie a humanity. Ale tieto časy sa skončili a bipolárny svet sa podľa mňa zmenil na multipolárny. Európa sa musí pripraviť na to, že sa bude musieť nejakým spôsobom osamostatniť. Nielen v ekonomickej oblasti, kde je vážnym konkurentom Spojených štátov amerických, ale aj v oblasti určitej sebaobrany, pretože sa nemôže stále spoliehať na americký dáždnik. Ten vývoj asi taký bude.
Ako do tejto situácie zapadá snaha Donalda Trumpa zlepšiť vzťahy s Ruskom? Niekto hovorí, že schôdzka Trumpa s ruským prezidentom Putinom je predovšetkým víťazstvom Putina.
Americký prezident už vo svojom inauguračnom prejave vyhlásil, že treba urovnávať vzťahy s Ruskom. V súčasnosti sú podľa mňa tieto vzťahy na horšej úrovni ako v čase studenej vojny. A nielen Amerika a Rusi, ale aj Európa a celý svet to musia pociťovať veľmi negatívne. Svojím spôsobom je to PR pre Putina, ale ja si od toho veľa nesľubujem. Po prvé Trump aj Putin sú v zložitej situácii, Trump preto, že stále prebieha vyšetrovanie zvláštneho vyšetrovateľa Roberta Muellera, americký prezident je v hľadáčiku demokratov, ktorí využili tú ruskú stopu v amerických prezidentských voľbách výlučne proti Trumpovi. Trump je opisovaný ako ruská bábka, preto si nemôže dovoliť príliš veľké ústupky, hneď by ho napadli, že je príliš naklonený Rusku. Ale zároveň potrebuje výsledky, kladné PR, že dosiahol úspech. Putin je v zložitej situácii, pretože má veľké problémy s ekonomikou po páde cien ropy a pri vtedajšej výraznej orientácii ekonomiky na ťažbu a vývoz energetických surovín. Druhá vec je, že dnes sú ceny ropy pomerne vysoko, Rusi počítali, že budú 50 dolárov za barel, v súčasnosti je cena oveľa vyššia, ale môže sa stať, že zase veľmi rýchlo spadne. Preto znejú z Ameriky hlasy, aby sa ceny ropy znižovali. Pre Putina teraz nie je príliš dobrá doba z hľadiska vnútornej politiky v Rusku, lebo penzijná reforma, ktorú chce zaviesť, je hodnotená veľmi negatívne, zhruba deväťdesiat percent ľudí ju odmieta, len asi osem percent s ňou súhlasí.
Navyše Putin sľúbil, že počas jeho vlády sa penzie nebudú zvyšovať.
Iste. Ale penzijná reforma je nevyhnutná. Všetkým jeho kritikom odkazujem, nech sa pozrú na penzijnú reformu a odchodový vek v Českej republike a inde.
Ale v Česku je priemerný vek dožitia oveľa vyšší než v Rusku.
Ale vek dožitia sa aj v Rusku veľmi rýchlo zvyšuje. Na otázku, ktorému politikovi veria najviac, bolo v januári okolo šesťdesiat percent ľudí veriacich Putinovi, v júni to už bolo len štyridsaťosem percent. Ale pokles sa týka aj Medvedeva, Lavrova a ďalších politikov, všade o dvanásť percentuálnych bodov. Takže ruský prezident nemá dobrú situáciu. Napriek tomu si myslím, že bude veľmi tvrdo trvať na hlavných veciach, ktoré sú pre Rusko dôležité. Aj keď už nemá takú motiváciu, pretože ho už nemôžu zvoliť, ale Trump chce byť zvolený. Navyše v Amerike sa onedlho uskutočnia voľby do Kongresu a Trump potrebuje získať pre republikánov výhodu. To je pre neho takým hnacím motorom.
Pomôže Putinovi schôdzka s Donaldom Trumpom v domácej politike?
Môže a nemusí. Ako som už niekoľkokrát hovoril, Putin patrí medzi politikov, ktorí sú veľmi pragmatickí, možno je to jeho životnou kariérou, nie je jastrab. Je to politik, ktorý sa radšej dohovára, než bojuje. V Rusku existujú rôzne frakcie vrátane jastrabov, tam nejaká dohoda so Spojenými štátmi americkými môže pôsobiť negatívne na pozíciu Putina vnútri vládnucich elít v Rusku. Na druhej strane podľa mňa obyčajní ľudia čakajú na to, že sa vzťahy medzi týmito veľmocami uvoľnia. Keby Putin na schôdzke s Trumpom dosiahol dobré výsledky, jeho popularitu by to medzi obyčajnými ľuďmi zdvihlo. Problém je v tom, čo urobia tie ruské elity, ktoré majú moc.
Mohlo by Putinovej popularite pomôcť, keby sa podarilo zmierniť alebo zrušiť protiruské sankcie zo strany Spojených štátov amerických?
Ja sa nedomnievam, že sa podarí zrušiť protiruské sankcie, nanajvýš sa ich možno podarí čiastočne obmedziť. S tým zrejme Trump príde, čo iné môže ponúknuť? Na oplátku bude chcieť riešiť otázku Sýrie, otázku Ukrajiny, Krymu, ale tam podľa mňa Putin nemôže cúvnuť. Ale môžu sa nastoliť ďalšie otázky, môže to byť Afganistan, vzťah k Severnej Kórei, môže ich byť viac.
Vladimir Putin Zdroj: TASR
Čo by ste považovali za možný výsledok schôdzky Trumpa s Putinom? Čo by bolo optimálne nielen pre Spojené štáty americké a Rusko, ale predovšetkým pre svetovú politiku?
To, čo by bolo podstatné, sa asi nestane. Tomu tie elity budú chcieť zabrániť. Ideálne by bolo, keby sa Spojené štáty s Ruskom dohodli na spolupráci v boji proti terorizmu, nelegálnej migrácii, proti chudobe, v environmentálnych otázkach. Ale k tomu podľa mňa nedôjde, Rusko zostane aj tak protivníkom Spojených štátov amerických. Je to z geopolitického hľadiska logické, pretože Spojené štáty strácajú svoje postavenie. Môže sa stať, že dôjde k nejakej dohode v Sýrii, možno aj týkajúcej sa irackých jednotiek z hľadiska ich pôsobenia pri hraniciach Izraela. Ak by Američania ponúkli odchod zo Sýrie, môže sa stať, že ruská vláda bude tlačiť na Irak aj na Irán, aby ich jednotky opustili Sýriu, samotné Rusko môže znížiť svoje počty vojakov v Sýrii, pokiaľ bude mať záruky, že sýrska vláda bude mať kontrolu nad tým územím. Môžu sa dohodnúť na oblasti jadrových zbraní, najmä niektorých opatrení, ktoré by zamedzili vývoju torpéd, o ktorých Putin hovoril, alebo rakiet s jadrovým pohonom. To je podľa mňa možné. Ale neverím, že by došlo k nejakému zásadnému prelomu. Myslím si, že obe strany to budú hodnotiť pozitívne, ale vlk sa nažerie a baran zostane celý.
Takže neveríte, že by došlo k nejakej podstatnej dohode, ktorá by ukončila studenú vojnu medzi Spojenými štátmi a Ruskom?
V tejto situácii a v tom, ako Trump argumentuje, neverím, že by prezidenti oboch veľmocí prekonali priekopy veľmi rýchlo. Napríklad pred summitom NATO americký prezident povedal, že nechápe, ako Nemecko môže dávať miliardy dolárov Rusku za plyn, a pritom sa nechať brániť Spojenými štátmi. To je alibizmus, aby Spojené štáty mohli dodávať do Európy kvapalný plyn, samozrejme, za vyššiu cenu. Ale každá dohoda s Ruskom je podľa mňa pre svet veľmi dobrá. Aj tá najmenšia.
