Ste členkou výboru EP pre práva žien a rovnosť. Ako vnímate nedávne zákulisné správy, že sa mal o navrátenie Istanbulského dohovoru do politickej diskusie na Slovensku pokúsiť nový minister spravodlivosti Gábor Gál, čo ešte v apríli označil Jaroslav Paška (SNS) za jednu z trecích plôch medzi národniarmi a Mostom? (Rozhovor vznikal v čase, keď sa o veci rozhodovalo.)
Ministerstvo spravodlivosti 12. júla navrhlo odložiť schválenie tohto dohovoru. Zdôvodnilo to rozpormi pri prípadnom schválení dokumentu. Ide o aktuálnu informáciu.
Čo považujete za najväčší problém takzvaného Istanbulského dohovoru?
Istanbulský dohovor je postavený na popretí existencie prirodzených rozdielov medzi dvomi pohlaviami. Binárny pohľad na človeka a inštitút manželstva, ktorý zastávajú všetky hlavné svetové náboženstvá, môže byť označený za tradíciu založenú na stereotypných rodových rolách a spochybňovaný v učebných materiáloch a školských osnovách. Istanbulský dohovor tak obmedzuje právo rodičov zabezpečovať výchovu a vzdelávanie svojich detí v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením (čl. 2, protokol č. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach). Akonáhle štát ratifikuje Istanbulský dohovor, definícia rodu ako sociálneho konštruktu sa preň stane záväznou a rodičia nebudú môcť namietať kontroverzný obsah vyučovania a školské osnovy (čl. 14).
Vyjadrili ste sa, že Európska únia nemá v oblastiach ochrany pred násilím a pomoci obetiam žiadne kompetencie a že ide o zodpovednosť členských štátov. Je teda podľa vás zbytočné centralizovať prístup k takémuto typu ochrany a je lepšie ho nechať na jednotlivé štáty?
Ustanovenia Istanbulského dohovoru povedú k harmonizácii zákonov a usmernení členských štátov v oblasti prevencie kriminality (čl. 108 – 109) a práv obetí diskriminácie, zvlášť v práve EÚ, ktoré dnes chápe rodovú rovnosť ako rovnosť medzi mužmi a ženami. Takúto harmonizáciu v oblastiach, ktoré spadajú do výlučnej kompetencie členských štátov, však platné európske zmluvy vylučujú. Zároveň platí, že sú to členské štáty, ktoré majú nástroje na to, aby bojovali proti násiliu na ženách, nie EÚ – od polície a súdov až po sociálnych pracovníkov.
Nejde však len o ochranu žien, ale kritici tvrdia, že Istanbulský dohovor presadzuje gender ideológiu. Čím konkrétne?
Človeka definuje mnoho vecí – jeho gény, prostredie, vzdelanie, hodnoty, ktoré vyznáva, ale aj to, akú rolu v spoločnosti zastáva. Termín „rod“, po anglicky „gender“, sa používa na označenie súborov takýchto rolí, ktorých plnenie spoločnosť očakáva od mužov aj od žien – rozdielne úlohy vo vzťahu k potomkom, ktoré odrážajú biologický rozdiel medzi materstvom a otcovstvom, ale napríklad aj rôzne očakávania súvisiace s fyzickou silou.
To, čo niektorí nazývajú „gender ideológiou“, je pohľad na človeka výlučne cez optiku týchto rolí. Ja sama sa nebránim ich kritickému prehodnocovaniu, pretože v minulosti sa biologické rozdiely medzi mužmi a ženami často zneužívali na diskrimináciu žien a viedli k zrodu mnohých stereotypov. Kritické prehodnocovanie by však nemalo viesť k popieraniu biologických rozdielov či ignorovaniu dôležitosti puta medzi matkou a dieťaťom. Istanbulský dohovor sa na násilie, ktorého sa dopúšťajú muži na ženách, pozerá výlučne cez optiku „rodu“ a tým deformuje náš pohľad na ženy aj na mužov. Takáto jednostrannosť je typická pre ideológie.
Je na mieste hovoriť o inom dokumente alebo zmenách súčasného Istanbulského dohovoru, ktorý by bol prijateľnejší, alebo je to zbytočné a každá krajina by si mala tento problém riešiť po svojom, ako ste už dávnejšie povedali?
Dohovor je postavený na troch pilieroch: prevencii, pomoci obetiam násilia a trestaní jeho páchateľov. Viaceré ustanovenia, ktoré sa snažia zlepšiť fungovanie štátov v týchto troch oblastiach, by určite mohli byť dobrou inšpiráciou aj pre Slovensko. Tieto ciele sa dajú naplniť novelizáciou existujúcej legislatívy, ktorú už avizovala aj exministerka spravodlivosti Žitňanská. Za zmysluplné pokladám aj pravidelné vyhodnocovanie účinnosti prijatých opatrení.
Koncom júna rokoval EP o návrhu vzdelávacej reformy. Je podľa vás takáto zmena potrebná na celoeurópskej úrovni? Nemali by si štáty reformu vzdelávacieho systému šiť na mieru?
Myšlienka spoločného európskeho vzdelávacieho priestoru nechce a ani nemôže nahradiť vzdelávaciu politiku členských štátov. Mala by sa týkať tých oblastí, kde môžu členské štáty spolupracovať, ako sú mobilita študentov a učiteľov, uznávanie diplomov, zlepšenie vyučovania cudzích jazykov, ale tiež zvýšenie investícií do vzdelávania. Žiaľ, do schváleného textu iniciatívnej správy poľskej poslankyne sa cez pozmeňujúci návrh dostala aj požiadavka, aby sa súčasťou vzdelávania dievčat o zdraví a vzťahoch stala aj informácia o tzv. práve na potrat.
Takáto požiadavka ide ďaleko nad rámec európskych zmlúv, lebo Zmluva o fungovaní EÚ v článku 165 jasne hovorí: „Únia prispieva k rozvoju kvalitného vzdelávania podporovaním spolupráce medzi členskými štátmi a, ak je to potrebné, podporovaním a doplňovaním činnosti členských štátov pri plnom rešpektovaní ich zodpovednosti za obsah výučby a organizácie vzdelávacích systémov.“
V súvislosti so zmenami v školstve sa často hovorí o takzvanom fínskom systéme, v ktorom sú učitelia vážení a dobre platení ľudia uznávaní spoločnosťou. Na Slovensku je povolanie učiteľov finančne len málo atraktívne. Myslíte si, že by vyššie platy zvýšili aj úroveň absolventov pedagogických fakúlt?
Vyššie platy nie sú automaticky zárukou vyššej kvality. Základným pravidlom by malo byť, že dobrý učiteľ by mal mať dobrý plat. Ale zároveň platí, že kvalita vzdelávacieho systému nezávisí len od jedného parametra a tiež, že aj tá najlepšia reforma prinesie výsledky až s odstupom niekoľkých rokov.
Prepojenie štúdia a praxe je čoraz viac zdôrazňovanou súčasťou vzdelávacieho procesu a na Slovensku sa o toto prepojenie zväčša starajú súkromné firmy, ktoré priamo spolupracujú so strednými odbornými školami, poskytujú prax a následne zamestnávajú aj absolventov. Nemalo by to fungovať vo väčšej miere aj pod taktovkou štátu?
Myslím si, že štát by mal vytvárať priestor pre spoluprácu škôl a zamestnávateľov, ale nie som si istá, že by ju mal riadiť.
Na Slovensku sa často hovorí o prebytku vysokoškolsky vzdelaných absolventov, ktorí si nedokážu v praxi nájsť uplatnenie vo svojom odbore a končia buď na úradoch práce, alebo v úplne iných zamestnaniach. Máme teda zbytočne veľa vysokých škôl?
Predovšetkým treba povedať, že vzdelaných ľudí nemá žiadna krajina nikdy priveľa. Štatistiky tiež hovoria, že absolventi vysokých škôl tvoria najmenšiu skupinu nezamestnaných, drvivá väčšina z nich si rýchlo nájde prácu a uplatnenie. Ale v niektorých študijných odboroch by štát mohol uplatniť informácie, ktoré má a nastaviť tzv. smerové čísla už pri prijímaní študentov alebo neskôr pri výbere špecializácie počas štúdia. Dobrým príkladom je zdravotníctvo. Keďže štát garantuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti, má všetky informácie, koľko lekárov v akých špecializáciách bude potrebovať na jej zabezpečenie o päť alebo desať rokov. Napríklad vo Francúzsku na základe týchto údajov študenti medicíny vedia, v ktorom odbore sa najlepšie uplatnia po skončení školy.
Nemal by sa zmeniť aj celý systém zamestnávania, ak chceme, aby sme mali dostatok ľudí pripravených pracovať na pozíciách, na ktoré je dnes na Slovensku údajne málo odborníkov?
Na takéto špecifické otázky by už asi mali odpovedať odborníci a politici, ktorí sa týmto témam venujú podrobnejšie. Ja pracujem vo výboroch, ktoré sa venujú rozvojovej spolupráci, rovnosti medzi mužmi a ženami, a priemyslu, výskumu a energetike.
Predsedníctvo EÚ odmietlo návrhy na sprísnenie pravidiel nakladania s paušálnymi príspevkami na všeobecné výdavky pre europoslancov, ktoré sú viac ako 4000 eur mesačne. Prečo sa to stalo a súhlasíte s tým, aby sa tieto prostriedky z peňazí európskych daňových poplatníkov naďalej používali bez prísnejšej kontroly? Na aké účely sa vynakladajú?
To nie je celkom pravda. Predsedníctvo schválilo podrobnejšie zoznamy položiek, ktoré môžu poslanci platiť z paušálnych príspevkov, jasnejšie pravidlá prenájmu kancelárií a povinnosť viesť samostatný bankový účet pre nakladanie s týmto príspevkom. Schválené rozhodnutie navyše umožňuje, aby sa v budúcnosti mohli výdavky poslancov kontrolovať nezávislým audítorom alebo samotným parlamentom a aby sa výsledky takejto kontroly mohli zverejniť.
- Reklama -
