Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR však argumentuje názorom Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva (ESĽP), ktorý naposledy 30. mája odmietol vydať podobný zákaz. Vydaniu má ešte možnosť zabrániť Ústavný súd SR.
“Vydaním Aslana Jandieva do Ruska, napriek zákazu jeho vydania Výborom OSN pre ľudské práva, Slovensko poruší svoje medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv. Ide o veľmi nebezpečný krok, ktorý môže ohroziť prístup k spravodlivosti,” hovorí Kamila Gunišová, vedúca kancelárie AI Slovensko. Upozorňuje tiež, že za posledný rok AI zaznamenala nárast hlásených prípadov mimosúdnych popráv a mučenia v Ingušsku (republika na severnom Kaukaze v Ruskej federácii, odkiaľ Jandiev pochádza), čo by malo byť pre slovenské úrady varovným signálom. Organizácia preto vyzýva rezorty spravodlivosti, diplomacie a vnútra, aby vydanie zastavili.
Ako TASR informovala riaditeľka Ligy za ľudské práva Zuzana Števulová, Jandievov advokát podal na ústavný súd novú sťažnosť, ktorou chce vydaniu zabrániť. “Vyzývame Ústavný súd Slovenskej republiky, aby ešte dnes zaujal stanovisko k jeho vydaniu a tomuto zabránil,” povedala Števulová. Podľa informácií ligy aj AI má k vydaniu prísť v utorok 17. júla.
Európsky súdny dvor pre ľudské práva (ESĽP), na ktorý sa odvoláva MS SR, síce v roku 2012 vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal vydanie Jandieva do Ruska, no v marci 2016 jeho žiadosť vyhlásil za neprijateľnú, čím účinnosť opatrenia skončila. “Neexistujú dôvody domnievať sa, že sťažovateľ v prípade vydania do RF bude vystavený riziku zlého zaobchádzania,” píše sa v zhrnutí rozsudku ESĽP, ktorý vydala Kancelária zástupcu SR pred ESĽP. Všeobecná situácia v krajine podľa neho nepostačuje na záver, že akékoľvek vydanie osoby do tejto krajiny by bolo v rozpore s Európskym dohovorom o ľudských právach.
Vo februári 2018 preto vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) povolila vydanie, pričom zohľadnila diplomatické záruky od Ruskej federácie. Po rozhodnutí ministerky (8.2.) a po tom, ako ústavný súd nevyhovel jeho žiadosti (28.5.), Jandiev podal návrh na vydanie nového predbežného opatrenia, ESĽP však jeho požiadavke nevyhovel. “Ak by bol ESĽP presvedčený, že po vyhlásení sťažnosti za neprijateľnú sa vyskytli nové relevantné skutočnosti, vydal by nové predbežné opatrenie, ako to urobil v minulosti v prípadoch Čentiev a Ibragimov,” povedala pre TASR hovorkyňa rezortu spravodlivosti Zuzana Drobová. Počas druhého rozhodovania ESĽP o vydaní nového opatrenia však Ústavný súd SR rozhodol o odklade rozhodnutia Žitňanskej.
“Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľova sťažnosť už bola posúdená iným medzinárodným orgánom (ESĽP) 1. marca 2016, pričom nové okolnosti, ktoré mu boli sťažovateľom predložené 8. februára 2018 a 28. mája 2018, zjavne ESĽP nepovažoval za relevantné,” dodala Drobová.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR podľa svojho hovorcu Petra Suska prijalo oznámenie Výboru OSN pre ľudské práva a v súčasnosti posudzuje všetky aspekty prípadu v rozsahu svojej pôsobnosti. “Sme v intenzívnom kontakte s Ministerstvom spravodlivosti SR, ktoré je gestorom v danej veci,” povedal Susko pre TASR.
Podľa informácií Amnesty International Jandiev ušiel z Ingušska a 14. mája 2008 požiadal o azyl na Slovensku z dôvodu prenasledovania orgánmi činných v trestnom konaní v Ingušsku a Severnom Osetsku. Jandiev tvrdí, že bol krivo obvinený z niekoľkých zločinov a mučením donútený k “priznaniu”.
Vo februári 2011 podala Generálna prokuratúra Ruskej federácie žiadosť o jeho vydanie a uviedla, že bol obvinený z nasledujúcich trestných činov: činnosť v ozbrojenej skupine; nelegálne držanie a preprava strelných zbraní a výbušnín; teroristické činy a iné trestné činy. Slovenské orgány následne Jandieva zatkli a od roku 2011 je vo väzbe. Zároveň však už od roku 2008 čaká na rozhodnutie vo veci udelenia azylu. Jandiev požiadal o azyl aj vo Švajčiarsku a Belgicku, jeho žiadosti však boli zamietnuté.