Čoraz častejšie sa hovorí o otvorenej obchodnej vojne, ktorú podľa kritikov rozpútal Trump svojou politikou. Aké môže mať tento ekonomický konflikt dôsledky, ak bude pokračovať?
Obchodná vojna sa začala. Zatiaľ má iba malé následky na ekonomický rast, no to sa môže čoskoro zmeniť. Čaká sa, či Trump zavedie odvetné opatrenie na Čínu potom, ako oni zaviedli odvetné opatrenia na kroky USA. Ak áno, veci začnú rýchlo postupovať. Čína totiž nie je jediný problematický štát. Štátov, ktoré Trump chce potrestať, je veľmi veľa, takmer celý svet. V tom najhoršom prípade sa môže obchodná vojna skončiť podobne ako v 30. rokoch minulého storočia, keď sa globálna ekonomika dostala do najväčšej hospodárskej krízy v histórii.
Na summite Aliancie žiadal Trump od členov NATO, aby investovali až štyri percentá na obranu. Je aj toto súčasť jeho stratégie v obchodnej vojne?
Trump sa na svet pozerá ako merkantilista zo 17. storočia. To znamená, že podľa neho je cieľom vládnej politiky dosahovať obchodné prebytky. Pokiaľ štát dosahuje obchodný deficit ako Spojené štáty, deficit treba znížiť. Najjednoduchším spôsobom, ako to spraviť, je podporovať domáci export. V prípade USA to môže byť napríklad ropa a zemný plyn.
Ďalšou komoditou sú zbrane. Zbrane aj energie totiž rezonovali na poslednom stretnutí s európskymi lídrami, na ktorom Trump kritizoval Nord Stream 2. Chce, aby sa projekt zrušil, čím by USA mohli zásobovať Európu svojimi energiami. Zároveň Trump chce, aby štáty zvýšili výdavky na zbrojenie na štyri percentá HDP. Ak by si zbrane kupovali od USA, tak by to masívne znížilo americký obchodný deficit. Amerika by bola veľkým víťazom.
Na budúci týždeň (25. 7.) má EÚ začať rokovať s USA o obchode a vy ste v nedávnom komentári napísali, že pokiaľ Európa neustúpi, tak dôjde nielen k clám na európske autá, ale aj k ďalším opatreniam. Mala by teda Únia v niečom ustúpiť Spojeným štátom, aby k tomu nedošlo? A ak áno, tak v čom?
EÚ je otvorená ústupkom. Sotva však dokáže uspokojiť Trumpa. Dramaticky znížiť obchodnú bilanciu zo dňa deň sa nedá. Navyše Európa nemieni zvýšiť svoje výdavky na zbrojenie na dve percentá HDP už od budúceho roka, ako to Trump požaduje, a preto bude potrestaná. Clá na autá sú preto veľmi reálne. Tie by prispeli k výraznému zhoršeniu ekonomickej situácie v Európe. Sám Trump povedal, že EÚ je nepriateľom USA. Myslel, samozrejme, obchodného nepriateľa. K dohode sme skôr ďalej ako bližšie.
EÚ musí okrem vonkajších obchodných vzťahov riešiť aj vnútorné problémy s brexitom, ktorý definitívne nastane koncom marca 2019. Je podľa vás Európa na odchod Británie z Únie dostatočne pripravená?
Brexit, teda odchod Británie z EÚ bez dohody, je čoraz menej pravdepodobný variant. Dal by som mu možno 20 percent. Je pravdepodobné, že sa EÚ dohodne s Britániou na niečom, čo bude vzájomne vyhovovať obom ekonomickým celkom, lebo v opačnom prípade by na tom stratili obe strany, i keď viac Veľká Británia ako EÚ.
Ak sa pozrieme globálne na to, čo robí EÚ, tak tento týždeň bola uzavretá historická dohoda o voľnom obchode s Japonskom. Rovnako sa pracuje aj na dohode s krajinami Mercosur (Argentína, Brazília, Paraguay, Uruguay), Austráliou či ostatnými krajinami. Znamená to, že Európa sa snaží, a možno práve teraz má možnosť chopiť sa šance, aby sa stala svetovým obchodným lídrom. Na to, aby pretavila túto šancu na skutočnosť, potrebuje EÚ aj dohodu s Britániou. Problém tu nie je ani tak v Európe ako v Británii, ktorá trpí obrovskými vnútornými politickými tenziami. Británia je rozpoltená v tom, čo chce a ako to chce. Takže problém je skôr na britskej, nie európskej strane.
Po stretnutí Donalda Trumpa s Vladimirom Putinom sa objavil názor, že prípadná dohoda medzi lídrami svetových mocností by mohla roztrhať EÚ ekonomicky na kusy. Čo si o tom myslíte?
Momentálne je situácia medzi Ruskom a USA taká napätá, že je ťažké si predstaviť ich dohodu. Skôr si myslím, že dlhodobou stratégiou USA a Británie je brániť spojenectvu medzi Ruskom a Európou. Pokiaľ by totiž Rusko dokázalo poskytnúť Európe lacné energie a Európa Rusku kapitál, tak by na tom výrazne získali oba celky a mohli by ohroziť pozíciu Spojených štátov.
Rusko je momentálne v pomerne komfortnej pozícií, naopak, je to Trump, ktorý bojuje na mnohých frontoch a potrebuje od Ruska ústupky (väčší export ropy, odklon od Iránu, Sýrie či Severnej Kórey). V každom prípade by bolo dobré, keby sa vzťahy začali otepľovať. Nesmieme zabudnúť, že každá veľmoc si však hrá svoju vlastnú hru, a je pravda, že Európska únia je v tomto smere značne pozadu.
Prispôsobia sa trhy tejto obchodnej vojne ak bude trvať dlhodobo?
Prispôsobia, ale, žiaľ, negatívne, lebo obchodné vojny narušujú dôveru a istotu. Firmy sa obávajú investovať, keďže ich investičný horizont je neistý. Budú investovať menej, tým pádom sa ekonomický rast spomalí. Už teraz máme náznaky väčšieho globálneho spomaľovania. Po jedenástich rokoch ekonomického boomu môže prísť recesia, čo je úplne normálne a bežné. Svet na to však nie je pripravený. Trump svojimi obchodnými vojnami prilieva olej do ohňa, čo sa môže už čoskoro negatívne odraziť na globálnej stabilite. To zrýchli príchod recesie a následne aj ďalšej finančnej krízy.
Clá na dovoz produktov, ktoré zaviedli Spojené štáty, sa netýkajú iba Kanady či EÚ, ale napríklad aj Číny, ako ste spomenuli v úvode. V nedávnom rozhovore pre PL.sk ste povedali, že obchodná vojna medzi USA a Čínou by mala na svetovú ekonomiku oveľa negatívnejší vplyv ako obchodný konflikt s Európou. Sme k takémuto konfliktu o krok bližšie alebo už sme jeho svedkami?
Čína nie je krajina, ktorá by sa ľahko vzdávala. Ich kultúra a zmýšľanie je úplne odlišné od amerického pohľadu na svet – kolektivizmus verzus individualizmus. Sú to dva odlišné svety. Aj preto Čína nemieni ustúpiť tlaku, ktorý vyvíja Trump, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že obchodné vojny budú kumulovať. Môže sa to skončiť tak, že clá budú zavedené na všetky čínske exporty a následne môže Čína spraviť opatrenia v rámci sťaženia prístupu amerických firiem na svoj trh. To by bolo spojené s nárastom nákladov pre americké spoločnosti v Číne.
Znamená to, že dôsledky budú negatívne obojstranne. Čína je momentálne jeden z najdôležitejších neuralgických bodov. Je to krajina, ktorá vytiahla svet z krízy po roku 2009, ale bolo to na úkor dlhu. Ten sa dostáva do štádia, v ktorom bude nesplatiteľný a práve obchodná vojna môže spôsobiť, že zrazí celý finančný sektor na kolená.
Čo je pre čínsku ekonomiku najväčší problém?
Najväčší problém Číny, a tak ako to pri finančných krízach býva, sú banky. Rozbujnené banky a ich dlhy spôsobili krízu v roku 2008. Vtedy to boli európske a americké banky, no teraz prichádza rad na čínske banky. Tým, že globálny finančný trh je extrémne poprepájaný, sú problémy v „malej“ Číne problémami celého sveta. Hrať sa na mesiáša v takto komplexnom systéme je veľmi riskantné pre všetkých.
- Reklama -
