Schmögnerová pripomína pred pár dňami schválený zákon z dielne maďarskej vlády Viktora Orbána, ktorý je podľa kritikov namierený proti mimovládnym organizáciám. Najmä tým financovaným zo zahraničia.
Podľa Orbána je to práve Soros, kto prostredníctvom mimovládok podporuje masovú migráciu do Európy. Schmögnerová si však kladie otázku, či treba obviňovať Sorosa a dodáva, že teórie o jeho vplyve na dianie v zahraničí sú považované za konšpiračné.
Exministerka financií sa vracia vyše štvrťstoročia do minulosti, do roku 1992, keď Sorosova skupina finančných fondov položila na kolená britskú libru, čo viedlo k tomu, že Británia odstúpila z Európskeho mechanizmu výmenných kurzov. Americký miliardár zarobil na krachu libry 1,8 miliardy dolárov.
„Na margo zárobku vyhlásil, že sa necíti vinný a celkom správne argumentoval, že svoje takmer dve miliardy získal podľa existujúcich pravidiel. Dodal, že si je vedomý, že tieto pravidlá sú zlé, a preto sa bude usilovať o ich zmenu,“ píše Schmögnerová v komentári na portáli denníka Pravda.
Exministerka varuje pred tým, aké dôsledky môžu mať tieto pravidlá, ktoré umožnili vznik a globálnu expanziu finančného kapitalizmu a boli po páde libry označené za zlé aj Sorosom. Dôsledkom expanzie finančného kapitalizmu je podľa Schmögnerovej i to, že sa finančné trhy stali akýmsi Damoklovým mečom nad hlavami vlád a nútia ich k „finančnej disciplíne“ aj vtedy, keď to má negatívne účinky na spoločnosť.
„Neregulovaný či nedostatočne regulovaný finančný kapitalizmus mal za následok obidve doteraz najväčšie krízy kapitalizmu: tú, ktorá vypukla roku 1929 a bola dôsledkom ešte archaického finančného kapitalizmu, a tú, ktorá sa začala na rozmedzí rokov 2007 a 2008. Pokiaľ sa mu nepostaví dostatočne veľká hrádza, moralizovať o Sorosovi je hádzaním hrachu na stenu,“ píše exministerka.
Schmögnerová dodáva, že Soros nie je ani zďaleka najväčším podporovateľom charity, ako sa o ňom hovorí. Podľa nej nejde o filantropa v klasickom zmysle slova. Exministerka uvádza, že Soros sa iba inšpiroval filantrokapitalizmom. „Podľa jeho zakladateľa Andrewa Carnegieho, ktorý roku 1889 vydal dodnes kľúčovú knihu Evanjelium bohatstva, bývajú to práve najbohatší biznismeni, čo sú najinteligentnejší a morálne na najvyššej úrovni. Preto oni sami, a nie štát (ale ani ich deti!), majú rozhodovať o použití svojho bohatstva na ciele, ktoré sami určia,“ píše Schmögnerová.
Soros si podľa bývalej ministerky financií z čias vlády Mikuláš Dzurindu berie inšpiráciu nielen z Carnegieho, ale aj z predstáv filozofa Karla Poppera o otvorenej spoločnosti. „Považuje sa za demokrata a liberála, ktorý sa rozhodol presadzovať svoje hodnoty všade tam, kde to uzná za vhodné. Ak treba, zasiahne aj do politiky,“ píše exministerka.
V závere komentára Schmögnerová konštatuje, že miliardári, ako je Soros, síce používajú svoje peniaze na dosiahnutie vlastných cieľov, ale ak to robia v medziach zákona, nie je to ich osobné zlyhanie, ale zlyhanie režimu, ktorý dovoľuje, aby jednotlivci mali také obrovské ekonomické prostriedky a s nimi spojenú moc.
- Reklama -
