Steve Bannon je americký multimilionár a bývalý šéf populisticko-konzervatívneho portálu Breitbart, z ktorého na čas odišiel, aby radil Trumpovi, ten ho však po viacerých prešľapoch zbavil funkcie a Bannon musel z Bieleho domu odísť nie práve v dobrom. S plánmi do budúcnosti však, zdá sa, nezaváhal. V Európe ide vytvoriť nadáciu s názvom Hnutie (the Movement), ktorá má byť protiváhou Nadáciám otvorenej spoločnosti Georgea Sorosa.
Bývalý poradca amerického prezidenta sa pri svojich plánoch inšpiroval možno trochu nečakane práve od Sorosa. V jednom z rozhovorov Bannon o americkom miliardárovi povedal: „Soros je brilantný. Síce zlý, ale brilantný.“
Bannon plánuje prostredníctvom svojho Hnutia podporovať a radiť nacionalistickým skupinám, politickám stranám a zoskupeniam po celej Európe. Úlohou jeho think tanku má byť aj vytváranie prieskumov a analýz.
Frontálny útok na liberalizmus?
Z toho, čo Trumpov bývalý hlavný stratég a poradca chystá pre Európu necelý rok pred voľbami do Európskeho parlamentu, majú obavy poniektorí politici v Nemecku, okrem tých krajne pravicových, ktorí sa naopak tešia, že sa budú mať kam obrátiť o radu.
Nový projekt kontroverzného amerického ultrakonzervatívca by mohol údajne ovplyvniť voľby do Európskeho parlamentu naplánované na rok 2019. „Teraz musíme bojovať. Dobrými argumentmi, dôveryhodne a pravdivo,“ povedal nemecký štátny minister pre Európu Michael Roth v rozhovore pre nemecký denník Die Welt.
Európa by sa podľa Rotha nemala báť nacionalistických kampaní, ktorými by vraj Bannon rád zrazil Európu na kolená. „Naše hodnoty sú silnejšie než jeho nenávisť a lži,“ dodáva nemecký politik zo Sociálno-demokratickej strany (SPD).
Florian Hahn z Kresťansko-sociálnej únie (CSU), ktorá je roky súčasťou koalície s Merkelovej kresťanskými demokratmi (CDU), si myslí, že hrozbu, ktorú predstavujú Bannonove plány na údajné ovplyvňovanie eurovolieb, treba brať vážne.
Clá Európska únia by sa mala mať podľa Hahna na pozore pred prípadným zasahovaním do volieb zo zahraničia. Tvrdý odkaz adresovali Bannonovi aj nemeckí Slobodní demokrati (FDP), ktorí jeho plány na založenie krajne pravicového think tanku nazvali „frontálnym útokom na európske hodnoty“.
Krajne pravicová nemecká strana AfD naopak víta Bannonov zámer vybudovať v Európe protiváhu Sorosovým Nadáciám otvorenej spoločnosti. AfD síce odmietlo podporu od Bannona pri volebnej kampani pred eurovoľbami, ale členka vedenia stranu Alice Weidelová vyhľadala Bannona s prosbou o rady na marcovej konferencii vo Švajčiarsku. Jeho stratégiu opísala ako „vzrušujúcu a ambicióznu“.
Bannonovo Hnutie by malo pravdepodobne sídliť priamo v Bruseli. Kontroverzný americký ultrapravičiar nie je na európskej pôde úplný nováčik. Od svojho odchodu z Bieleho domu v auguste 2017 sa stretol s viacerými poprednými predstaviteľmi európskych populisticko-pravicových hnutí. Podal si ruku napríklad s líderkou francúzskeho Národného frontu Marine Le Penovou, maďarským premiérom Viktorom Orbánom či britským euroskeptikom Nigelom Farageom.
Kto je Bannon
Šesťdesiatštyriročného Stephena Bannona považujú za bývalú šedú eminenciu Bieleho domu a zároveň autora viacerých Trumpových antiimigračných reforiem vrátane opozičnými demokratmi kritizovaného zákazu cestovania do USA pre občanov vybraných, prevažne moslimských, krajín.
K nacionalistickým a konzervatívnym ideológiám inklinoval Bannon údajne už v 70. rokoch minulého storočia, keď slúžil v americkom námorníctve v Indickom oceáne. Vtedajší prezident Jimmy Carter podľa neho neodpovedal dostatočne tvrdo na rukojemnícku krízu v Iráne a práve táto udalosť z neho spravila zarytého odporcu moslimov a islamu.
Protrumpovskému antiimigračnému portálu Breitbart šéfoval v rokoch 2012 až 2016 a písal preň aj články, ktoré podľa niektorých kritikov priniesli republikánom víťazstvo v prezidentských voľbách.
Steve Bannon má okrem veľkých ambícií ovplyvňovať svetové dianie ešte niečo spoločné s Georgeom Sorosom. Už v 80. rokoch zarobil milióny dolárov ako investičný bankár pre Goldman Sachs. Dnes patrí k jednému percentu najbohatších Američanov.
- Reklama -
