Ako hodnotíte summit NATO, kde Trump kritizoval členov pre výdavky na obranu a nemeckú kancelárku za podporu výstavby plynovodu Nord Stream 2?
Summit vnímam v dvoch rovinách. Jedna rovina je spôsob, akým Trump hovoril so svojimi európskymi partnermi, samozrejme, vrátane Kanady, a je pre mňa veľmi zvláštne a ťažko prijateľné… A nielen mne, kto si pamätá, ale ukázal aj tým, ktorí si nepamätajú, ako to asi fungovalo za Varšavskej zmluvy. Presne, keď prišli sovietski maršali a diktovali, a hovorili: Československo vyrobí toľko tankov, Poľsko toľko, toľko vy, toľko vy. To je pre mňa absolútne neprijateľný spôsob.
Druhá rovina je faktická. Aj keď Trump v niečom preháňal, tak jednoznačne akcentoval skutočnosť, o ktorej sa už hovorí veľmi dlho. A netýka sa to obdobia za Trumpa, to sa začalo oveľa skôr. Európski členovia jednoducho dávajú na armády podstatne menej, než by bolo treba. A že má Amerika jednoducho dôvod si myslieť, a ja si myslím, že ho má čiastočne, že vlastne celú ťarchu nesie na svojich pleciach. Inými slovami, ako on povedal: Bránime vás proti Rusku a vy s ním čulo obchodujete. To je napríklad narážka na ten Nord Stream.
V podtexte bolo aj to, že členovia Severoatlantickej aliancie sa zaviazali, že do roku 2024 zvýšia svoje príspevky na dve percentá HDP – a Nemecko, najsilnejšia európska ekonomika, krajina, ktorá by mala hrať hlavnú rolu medzi európskymi partnermi NATO, sľúbilo jeden a pol percenta, čo je v kontexte dôvod, prečo bol Trump taký, aký bol. Nepochybne mal jeho postoj vyjadrovať, keď to poviem veľmi tvrdo: Kupujte naše zbrane a nekupujte toľko plynu od Ruska, kúpte si náš. Nemá cenu polemizovať, či je to tak možné, alebo nie je, pokiaľ ide o náhradu ruského plynu za americký bridlicový, ale Trump to tak v zásade urobil. Na rokovanie prišiel úplne rovnakým spôsobom, najprv urobil veľké bu-bu-bu, kopal okolo seba, čím sa snaží hrať toho silnejšieho, a potom vstúpi a hovorí, aké je to všetko úžasné, aké je to všetko krásne.
Je fakt, že pokiaľ ide o Severoatlantickú alianciu, má na to právo, pretože Spojené štáty skutočne nesú ťarchu na sebe. Ako memento z toho summitu treba povedať a nezakrývať si, že článok päť (článok päť Severoatlantickej zmluvy – ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým krajinám v Európe, alebo Severnej Amerike sa bude považovať za útok proti všetkým, a preto odsúhlasili, že ak nastane taký ozbrojený útok, každá z nich uplatní právo na individuálnu alebo kolektívnu obranu – pozn. PL) nebol nikdy tak flagrantne spochybnený ako prezidentom Trumpom a spoliehať sa v tejto chvíli na článok päť by bolo veľmi nerozumné. Či si z toho Európa vezme ponaučenie a či bude skutočne schopná sa o seba, pokiaľ ide o spoločnú obrannú politiku, postarať oveľa viac, je otázkou. Ale mala by vnímať to, čo Donald Trump jasne hovorí.
V podtexte toho summitu Trump zároveň povedal, že nebolo ani také ťažké rokovať s Putinom ako so Severoatlantickou alianciou. Je teda zrejmé, že Trump nevidí žiadne veľké nebezpečenstvo v Rusku, nemá s ním žiadnu veľkú, zvláštnu, obchodnú, ekonomickú reláciu. Ak sa dohodnú na jadrových zbraniach a akomkoľvek znížení počtu hlavíc v prípade jadrových zbraní, napríklad – to číslo si teraz vymýšľam – zo súčasných sedemtisíc hlavíc na každej strane na dvetisíc, jednoducho na číslo, ktoré bude dostatočne veľké na vzájomnú likvidáciu, tak Trump má voľné ruky bez toho, aby si musel robiť ťažkú hlavu s Európou. Môže sa venovať tomu hlavnému problému, ku ktorému Spojené štáty nezačali inklinovať za jeho vlády ani za prezidenta Obamu, to je už dlhodobejší proces od deväťdesiatych rokov. Vidí hlavného protivníka v Číne, vidí hlavné problémy práve v tejto oblasti sveta a tam si Trump potrebuje evidentne uvoľniť ruky. Summit má memento, aby Európa premýšľala, čo bude robiť so svojou obranou, ako sa k tomu postaví a ako zaistí svojim občanom bezpečnosť. Aby bola bezpečnosť jedným z pilierov európskych členov Severoatlantickej aliancie. A je pokojne možné ju rozvíjať s Európskou úniou ako komplementárnu záležitosť voči Severoatlantickej aliancii, hoci chápem, že existuje problém Turecka.
Čo stretnutie Donalda Trumpa a Vladimira Putina? Bol príliš mierny? Okrem toho došlo k Trumpovmu vyjadreniu vo veci vyšetrovania amerických tajných služieb, či Rusko ovplyvňovalo americké voľby. Bol to účel, nedomyslenosť alebo prerieknutie? A ako hodnotíte to stretnutie?
Ja som s nie veľmi dobrým pocitom sledoval všetku tú obrovskú kritiku, ktorá sa na Trumpa zniesla. Keď spolu lídri dvoch jadrových mocností hovoria, keď sú schopní sa stretnúť a povedať, že sa dohodnú na tom, že sa dohodnú, je to oveľa lepšie, než keď na seba budú chrliť síru a vyhrážať sa z oválnych pracovní. Je dobré, že spolu tí ľudia hovoria, pretože v stávke je mnohé, pokiaľ ide o bezpečnosť sveta. Ja už som to asi niekde povedal, ale pokojne to zopakujem. Keby Donald Trump išiel na rokovanie s tým, že kategoricky všetko podmieni Krymom a situáciou na Ukrajine, nič by nedosiahol. To je jednoducho fakt. To, že Rusko zabralo Krym nelegálne, že porušilo všetky medzinárodné zákony a dohovory, ktoré v tejto oblasti panujú, je takisto fakt.
Druhý fakt však je, že to urobilo pragmaticky, to znamená, že pokiaľ ide o jeho Čiernomorskú flotilu, ktorá mala prenajatý prístav v Sevastopole, Rusko sa mohlo veľmi reálne obávať toho, že dôjde k zásadnej zmene spojeneckej povahy Ukrajiny po Majdane voči Západu a odklonu od Moskvy, že o tú základňu jednoducho príde. Celkom logicky sa dalo očakávať jeho vnímanie, že v Čiernom mori sa zvýši počet amerických lodí. Z toho dôvodu možno ten krok chápať ako pragmatický, ale schvaľovať ho môžeme asi len ťažko. Na druhej strane si povedzme, že s tým asi nič neurobíme. Taká je realita, Krym je ruský a ruský zostane. Či bol Trump mäkký, neviem. Mnoho sme toho nevideli, ale znovu hovorím, také správanie, ako keď Chruščov búchal v OSN topánkou po stole a podobne, predsa k ničomu nevedie a treba nájsť nejaké zhody.
Vladimir Putin a Donald Trump Zdroj: TASR
To, že Rusi ovplyvňovali americké voľby, sa asi vylúčiť nedá. Otázkou je, do akej miery a s akou úspešnosťou. Dvanásť dôstojníkov GRU je schopných ovplyvniť deväťdesiat miliónov voličov, ktorí volili Donald Trumpa, to azda nie! Ja neviem. To Trumpovi neprekáža, jeho víťazstvo je evidentné a môže mať v podtexte slabosť to zľahčovať, pretože koniec koncov sa do Bieleho domu dostal. Ale ja osobne neverím, že Rusi mohli zásadným spôsobom ovplyvniť výsledok volieb. Pri tej príležitosti by som chcel povedať, že je zvláštne, že Spojené štáty veľmi silno kritizujú túto stránku a že sa veľmi rýchlo zabudlo na kauzy Snowden a podobne, keď sme sa dozvedeli, respektíve tí, ktorí to nevedeli, že Spojené štáty odpočúvajú spravodajskou technikou mnoho svojich spojencov vrátane Merkelovej, francúzskych prezidentov a ďalších. A načo tie informácie získavajú? Aby ich využívali vo svoj vlastný prospech pri rozhovoroch s týmito krajinami. Nerobme si ilúzie, že to robia len preto, že to dokážu. Áno, dokážu to a robia to s cieľom informácie využiť.
Posledné, čo nejde na vrub Trumpa ani Putina, je odpočúvanie rakúskeho kancelára nemeckou BND. Treba si uvedomiť, ako ten svet stojí a aké sú reality, kým začneme vykrikovať slová alebo predstierať, že svet je nejaké bojisko medzi dobrom a zlom. Ide o veľmi silný boj o národné záujmy, čo nám ukazuje politika Donalda Trumpa, ide o národné záujmy, ktoré budú vehementne presadzovať tí silní alebo najsilnejší. Ja dúfam, že voľby do amerického Kongresu, teda časti Senátu a celej Snemovne reprezentantov, agresívnu protiruskú politiku v Spojených štátoch upokoja. Z toho dôvodu takisto chápem odloženie možného summitu Donalda Trumpa s Putinom v Spojených štátoch až na začiatok budúceho roka. Takže v takej atmosfére, keď vlastne Donald Trump môže robiť politiku k Rusku len takú, akú mu dovolí Kongres, akú mu dovolí Muellerova vyšetrovacia komisia a americké médiá, ktoré sú dosť na hrane a nemajú podľa mňa s demokraciou už vôbec nič spoločné, sa môže ťažko v reálnej politike kamkoľvek pohnúť. Trump si je v tejto chvíli vedomý, že si sľúbili, že sa budú znovu stretávať, a zároveň bude môcť ťažko niečo urobiť s podozrievaním doma zo zradcovstva a podobne.
Trump znovu pripútal pozornosť médií, keď si v rozhovore pre Fox News položil otázku, prečo by Spojené štáty mali v prípade napadnutia pribehnúť na pomoc Čiernej Hore. Čierna Hora je však členom Severoatlantickej aliancie… Čo tým sleduje?
Ja neviem, Čierna Hora má asi 1 500 vojakov. Z hľadiska záujmu Rusov na Balkáne celkom chápem, prečo by Rusko protestovalo proti jej členstvu, či už priamo, alebo prostredníctvom svojho spojenca z Belehradu. Na otázku, čo ak sa stane Čierna Hora členskou krajinou Severoatlantickej aliancie, Friedman odpovedal: Bol by som radšej, keby sa Nemecko stalo plnohodnotným členom Severoatlantickej aliancie. Myslím si, že to vypovedá o význame Čiernej Hory, a myslím si, že komentár na Fox News si nezaslúži ďalší rozbor. Skôr išlo o Trumpov úlet, ale to nebolo to hlavné, čo mal na mysli. To, že sa dnes nedá spoliehať na článok päť, je úplne evidentné, koniec koncov prvýkrát za obdobie existencie NATO sa článok aktivoval, nadobudol platnosť, po jedenástom septembri 2001 európskymi krajinami NATO. A odvtedy sme sa často pýtali v dôsledku dynamiky zmien bezpečnostného prostredia vo svete, či by skutočne článok päť zafungoval. Dôvodov na optimizmus je málo – a stratiť môžeme veľa, ak sa nebudeme o svoju bezpečnosť starať viac sami.
