Ako uviedla BBC, Juhoafrický prezident a predseda vládnuceho Afrického národného kongresu (ANC) Cyril Ramaphosa v posledný júlový deň odobril zákon o vyvlastňovaní pôdy a dodal, že ANC pod jeho vedením je pripravený dokončiť navrhovanú reformu.
Ústavný zákon prešiel podľa agentúry Reuters juhoafrickým parlamentom tento rok na návrh radikálneho ultraľavicového hnutia Bojovníkov za ekonomickú slobodu (EFF). Ide o zoskupenie, ktoré požaduje napríklad znárodnenie baní a bánk a tlačí na prerozdelenie bohatstva medzi obyvateľstvo čiernej pleti. Takmer 25 rokov po skončení aparteidu je totiž v Juhoafrickej republike iba desatina komerčnej pôdy prerozdelená medzi černochov.
Líder EFF Julius Malema pred dvoma rokmi čelil kritike za vyhlásenie, ktoré bolo prirovnávané k volaniu po genocíde belochov v Juhoafrickej republike. Malema to vysvetlil nasledovne: „Nikdy som neudrel bielu osobu. Nikdy som nevolal po ich vraždení. Nikdy som nevolal po ich zabíjaní, aspoň doteraz. Nemôžem zaručiť, čo bude v budúcnosti,“ povedal šéf Bojovníkov za ekonomickú slobodu.
Navrhovatelia a priaznivci zákona o vyvlastňovaní pôdy na čele s prezidentom tvrdia, že reforma je akýmsi „liekom“ na stále obrovské sociálne aj ekonomické rozdiely medzi belochmi a obyvateľmi tmavej pleti.
Od roku 1994 po ukončení aparteidu sa vláda v JAR až doposiaľ riadila politikou dobrovoľného predaja a odkúpenia pôdy. Vláda tak kupovala pôdu od belochov, ktorí boli ochotní ju predať a prerozdeľovala ju väčšinovému obyvateľstvu Juhoafrickej republiky.
Napätie rastie, útoky pribúdajú
Podľa kritikov je však v pripravovanom ústavnom zákone jedno veľké nebezpečenstvo, ktoré sa už teraz ukazuje ako reálne, a to nie je norma ešte ani v platnosti. Tým nebezpečenstvom je fakt, že už niekoľko mesiacov sa množia útoky proti bielym farmárom a kritici tvrdia, že to súvisí práve s nespokojnosťou väčšinového obyvateľstva s pomalým postupom pri prijímaní reformy.
Kritici reformy ďalej tvrdia, že vyvlastňovanie pôdy môže v Juhoafrickej republike viesť k nelegálnemu zaberaniu pôdy tak, ako sa to začalo diať v susednom Zimbabwe.
Niektorí černosi v JAR, nespokojní s pomalým tempom prijímania kontroverzného zákona, sa už pustili do vyvlastňovania pôdy svojvoľne aj bez reformy, ale zato s plným nasadením. Čoraz častejšie sa tak objavujú útoky na farmy, ktoré patria belochom. V najhorších prípadoch už došlo k viacerým vraždám a znásilneniam. Bieli majitelia pôdy v JAR dokonca tvrdia, že sú terčom cielených útokov, píše Independent.
Obavy z reformy majú pritom aj investori, ktorí poukazujú na to, že zákon by mohol v súčasnej podobe viesť k tomu, že ak bieli farmári prídu o svoju pôdu, dôjde aj k poklesu výkonu ekonomiky. Prezident Ramaphosa však opakovane uviedol, že zmena sa nedotkne potravinovej bezpečnosti ani ekonomického rastu.
Oveľa väčší problém než obavy investorov sú však už spomínané stupňujúce sa útoky na farmárov, z ktorých drvivá väčšina sú belosi. Pomocnú ruku týmto ľuďom chcel podať ešte v máji tohto roka austrálsky minister pre migráciu Peter Dutton, ale rozpútal diplomatickú prestrelku s JAR, keď podľa denníka Guardian povedal, že bieli farmári v Juhoafrickej republike čelia perzekúciám a mali by preto v zrýchlenom konaní dostať humanitárne víza do civlizovanej krajiny, pod ktorou myslel Austráliu.
Pár faktov
Problém s nerovnomerným vlastníctvom pôdy v JAR spôsobený koloniálnou érou, ktorý sa súčasná juhoafrická vláda snaží riešiť kontroverznou reformou, má korene ešte na začiatku 20. storočia. V roku 1913 bol totiž v krajine prijatý zákon, ktorý obmedzil pôvodným obyvateľom územia právo na kúpu či prenájom pôdy, čo viedlo k násilnému vysťahovávaniu černochov z ich pozemkov.
Po páde aparteidu v roku 1994 sa vláda Afrického národného kongresu rozhodla, že chce, aby sa aspoň 30 percent pôdy vrátilo do rúk pôvodných majiteľov, respektíve ich dedičov. To sa malo udiať do roku 2014, ale nestalo sa. Doterajší systém dobrovoľného predaja a výkupu bol totiž mimoriadne zdĺhavý a nezaručoval, že takmer tretina bielych majiteľov fariem bude ochotná predať pozemky, ktoré ich rodiny v niektorých prípadoch obhospodarovali celé generácie.
Podľa odhadov dnes vlastnia černosi v Juhoafrickej republike približne desať percent pôdy vhodnej na obrábanie. V modernej poaparteidovej histórii JAR tu už bolo viacero pokusov, ako tento stav zmeniť, ale väčšina z nich doposiaľ zlyhala buď na neschopnosti nových majiteľov pôdy osvojiť si zručnosti potrebné na obrábanie pôdy, alebo na nedostatku kapitálu potrebného na udržanie pôdohospodárskej činnosti.
Dnes prichádza radikálna ľavicová strana Bojovníkov za ekonomickú slobodu (EFF) s radikálnejším plánom na to, ako dostať pôdu späť do rúk väčšinového obyvateľstva Juhoafrickej republiky. Už teraz je jasné, že zákon o vyvlastňovaní nebude bezproblémový. Či sa obavy kritikov kontroverznej reformy potvrdia, to sa ukáže až po jeho definitívnom prijatí a uplatnení v praxi.
Juhoafrická republika má aj ďalšie obrovské problémy, napríklad s násilnou kriminalitou. Tá je v krajine na alarmujúcej úrovni. Počet vrážd síce klesá, ale stále je na jednej z najvyšších úrovní na svete. JAR patrí v počte spáchaných vrážd do prvej desiatky krajín.
- Reklama -
