Ako uvádza portál pravda.sk, tajné informácie získali od nemenovaného zdroja z riadiacich štruktúr Severoatlantickej aliancie v Bruseli. Podľa správy, ktorá je voči Slovensku veľmi kritická, nám NATO vyčíta niekoľko nedostatkov, ktoré ju znepokojujú. Ide najmä o veľmi pomalé tempo pri „budovaní mechanizovaných brigád, nedostatočný počet príslušníkov ozbrojených síl a tiež zarážajúci nedostatok vojenských lekárov, slabá podpora armády od civilných zložiek“.
Podľa viacerých príslušníkov Ozbrojených síl, ktorí už odišli do civilu, museli po nahliadnutí skonštatovať, že si sami, ako štát, robíme zlé meno. Najmä, čo sa týka neplnenia záväzkov v prípade budovania mechanizovaných brigád. Mali sme do konca minulého roku vybudovať strednú mechanizovanú brigádu, čo sa nestihlo napriek viacerým preloženým termínom. NATO preto následne navrhlo, aby sme rovno vytvorili brigádu ťažkého typu. Podľa generálporučíka v zálohe Pavla Macka nie je isté, či ho stihneme splniť aspoň do roku 2030. Tento dátum sa však aliancii nepáči, pretože dvanásť rokov je podľa nich zdĺhavý proces, ktorý môže mať vplyv aj na kvalitu.
„Keďže niektoré prvky slovenských zámerov sú neznáme, neprogramované alebo nefinancované, je predčasné usudzovať, či dokáže poskytnúť ťažkú mechanizovanú brigádu okolo roku 2030. Toto zostáva obavou,“ varovalo NATO.
Akčný plán
Podľa Macka sa podceňuje dôležitosť vlastných ozbrojených síl. „Dobre vieme, že krízy vznikajú a vyvíjajú sa oveľa rýchlejšie a že pre obranu nášho štátu je potrebných niekoľkonásobne viac kapacít, ktoré musia prísť od spojencov. Zatiaľ to vyzerá tak, že v dobe narastajúcej krízy a zhoršujúceho sa bezpečnostného prostredia ideme do rizika, že aj v roku 2030 budeme pri akejkoľvek väčšej kríze odkázaní na cudziu pomoc, ale budeme mať v úvodzovkách rozrobené dve brigády a pár kúskov špičkovej techniky,“ vysvetlil generálporučík.
Jednou z príčin, prečo rezort obrany nechce zverejniť dané výsledky, je podľa denníka Pravda to, aby sa nezistila možná debata o netransparentnom zámere s budovaním brigády ťažkého typu. V čase, keď sme mali za úlohu vybudovať brigádu stredného typu, sa vypracoval akčný plán výstavby mechanizovanej brigády pod vedením Pavla Macka.
„Projekt sa prerokoval v kolégiu ministra obrany, ale nikdy nebol predložený do vlády (zdroje rezortu nepostačovali na realizáciu, chýbalo zhruba 500 miliónov eur) s odôvodnením, že sa to zapracuje do dlhodobého plánu. Ako je zrejmé zo správy NATO, nielen ja, ale ani plánovači NATO to tam explicitne nenašli,“ uvádza terajší generálporučík v zálohe.
Alarmujúca situácia
NATO v hodnotiacej správe vyčíta aj to, že máme alarmujúcu situáciu nízkeho počtu vojenských lekárov, pričom sa s tým nič nerobí. „Vyvoláva to výrazné pochybnosti o schopnosti zúčastniť sa v misiách NATO v plnom rozsahu v krátkodobom horizonte, vrátane operácie na vlastnom území ako potenciálneho frontového štátu,“ uvádza aliancia.
Alarmujúcu situáciu potvrdil aj bezpečnostný analytik Jaroslav Naď. Podľa jeho informácií hlavný vojenský lekár dlhšie upozorňuje na kritický stav personálu. „Získať atestovaného lekára do radov armády je veľmi náročné, pretože chýba finančná motivácia v porovnaní s inými pracovnými príležitosťami,“ vysvetlil Naď.
Rovnako máme podľa správy v obrane nízky počet príslušníkov armády. „Na konci roku 2017 ju tvorilo 12 200 osôb regulárneho vojenského personálu. V pláne je dosiahnuť počet 15 700 v roku 2023,“ uvádza dokument s tým, že potrebná naplnenosť klesla pod 80 percent.
