V predchádzajúcich dvoch prieskumoch mladé generácie preukázali pozitívny postoj k motivácii a etike podnikov. V roku 2018 však došlo k obratu, keď názory na podniky dosiahli najhoršiu úroveň za posledné štyri roky. V súčasnosti si podľa prieskumu menej ako polovica miléniovej generácie myslí, že sa podniky správajú eticky – 48 % oproti 65 % v roku 2017. Menej mladých zamestnancov je tiež presvedčených, že firmy sú odhodlané pomáhať pri zlepšovaní spoločnosti (47 % oproti 62 % v predchádzajúcom roku). Spoločnosť, v ktorej pracujú, sa podľa nich najčastejšie zameriava na dosahovanie zisku, podporovanie efektivity a výrobu či predaj tovarov a služieb.
ríslušníci miléniovej generácie a generácie Z sa podľa vedúceho partnera Deloitte Mariána Hudáka výraznejšie orientujú na širšiu úlohu podnikov v spoločnosti a sú presvedčení, že ich úspech by sa mal merať aj inak, než len finančnými ukazovateľmi. “Sú presvedčení, že prioritami podnikov by mala byť tvorba miest, inovácie, zlepšovanie súkromného a pracovného života zamestnancov a pozitívny prínos pre spoločnosť a životné prostredie,” priblížil Hudák.
Názor týchto generácií na podniky sa výrazne zhoršil, ich dôvera v politických lídrov je však ešte menšia. Politici majú pozitívny vplyv podľa 19 % respondentov, kým 71 % si myslí, že ich účinok je negatívny. Mladí ale stále veria v schopnosť firiem meniť spoločnosť, podľa 44 % opýtaných majú biznis lídri pozitívny vplyv. Tri štvrtiny opýtaných si zároveň myslí, že nadnárodné firmy majú potenciál pomôcť vyriešiť ekonomické, environmentálne a sociálne výzvy spoločnosti.
Výsledky tohtoročného prieskumu by mali byť podľa Hudáka signálom najmä pre lídrov z rôznych oblastí. Zdôraznil, že názor miléniovej generácie a generácie Z na správanie podnikov ovplyvnili rapídne sociálne, technologické a geopolitické zmeny v poslednom roku. “Podniky musia nájsť spôsoby, ako môžu pozitívne ovplyvniť okolie, v ktorom pôsobia a zamerať sa na otázky ako diverzita, inklúzia a flexibilita, ak si chcú získať dôveru a vernosť pracovníkov miléniovej generácie a generácie Z,” podotkol Hudák.
Prieskum za rok 2018 sa zameral na 36 krajín sveta a zohľadňuje názory 10.455 príslušníkov miléniovej generácie a 1844 odpovedí respondentov z generácie Z. Príslušníci miléniovej generácie sa narodili medzi januárom 1983 a decembrom 1994 a predstavujú špecifickú skupinu – majú vysokoškolské vzdelanie, pracujú na plný úväzok, a to najmä pre veľké organizácie súkromného sektora. Generácia Z zasa podľa Deloitte zahŕňa mladých ľudí narodených medzi januárom 1995 a decembrom 1999. Všetci už získali vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo študujú na druhom stupni. Viac ako tretina z nich pracuje buď na plný, alebo skrátený úväzok.
