Vstúpili ste do novovzniknutej strany Miroslava Beblavého Spolu – prečo, čo vás motivovalo?
Bol som pri samotnom vzniku strany Spolu. Ako zakladatelia sme viedli dlhú konverzáciu o tom, ako sa pokúsiť ponúknuť slovenskému voličovi politickú alternatívu po parlamentných voľbách v roku 2016. Nie je to môj prvý vstup do politiky. Kandidoval som v posledných parlamentných voľbách, no neúspešne.
Motivácia je veľmi jednoduchá. Pokiaľ chcete niečo meniť, musíte byť v politike a politickej strane. Mám jasnú predstavu, čo treba robiť v našej európskej a zahraničnej politike. A ak má existovať šanca, aby som ju presadil, musím byť súčasťou politickej sily. S partiou ľudí, ktorí sú v Spolu, sa poznám dlhšie. Máme veľmi podobnú hodnotovú orientáciu. Toto je skupina ľudí, ktorá má schopnosti, a verím, že aj šancu priniesť zmenu.
Prečo nie iné strany – nerozmýšľali ste nad tým, že by ste vstúpili už do nejakej existujúcej strany?
Krátko po voľbách v roku 2016 som mal pocit, že moje sklamanie z politiky bolo také veľké, že viackrát už do toho nepôjdem. Po dlhých rozhovoroch jednak s Miroslavom Beblavým, ale aj inými ľuďmi zo strany Spolu som si povedal, že pokračovanie v politike má zmysel. Spolu bola pre mňa prirodzená voľba, kde sa zišla proeurópska a odborne silná skupina ľudí. O žiadnych iných stranách som ani neuvažoval.
Moja otázka bola skôr, či politika áno, alebo nie. A trvalo mi istý čas, aby som v tom mal jasno. K rozhodnutiu mi pomohli kvalitní ľudia, ktorí sú v Spolu. Či už to je napríklad Simona Petrík, alebo Jozef Mihál, ale aj ďalší, ktorí tam dnes sú. Nerozhodol som sa takpovediac zo dňa na deň, trvalo mi to niekoľko mesiacov.
Myslím si, že predpokladom pre úspešnú politickú stranu je, že ponúka jasnú predstavu, čo chce robiť a má ľudí, ktorí môžu byť nositeľmi daných myšlienok. Musí to byť súdržná partia, v ktorej funguje základná zhoda pri myšlienkach a cieľoch, ktoré chce presadzovať. A k tomu sme v našej strane dospeli, čiže pre mňa bol vstup do Spolu síce postupný, ale úplne prirodzený.
Hovorili ste o predstave, ktorú chcete vo svojej agende presadzovať. O čo teda ide?
Dnes sme opäť v politickom zápase o to, aké Slovensko vlastne chceme v zahraničnej politike a medzinárodných vzťahoch. Medzinárodné vzťahy sa v priebehu posledných rokov výrazné zmenili. Poučky o nich, ktoré sme mali na prelome 90. rokov a minulého desaťročia, už vo väčšine prípadov neplatia. O to dôležitejšie je, aby Slovensko ako malý a relatívne nový štát v náročnom geopolitickom priestore malo jasno, akú bude mať zahraničnú politickú orientáciu a ako bude fungovať v Európskej únii.
V súčasnosti ide o politickú otázku, pretože sme za posledné roky podstatným spôsobom prišli o základný domáci konsenzus v tejto téme. Chýba nám základná zhoda na zahraničnej a európskej politike v tomto štáte. Cítiť to aktuálne z toho, že ministerstvo zahraničných veci a európskych záležitostí je často v pozícii tichej inštitúcie, ktorá v tom lepšom prípade vysvetľuje medzinárodnú situáciu, reaguje, no určite nie je politickým ťahúňom.
Našu politiku vo svete začínajú ťahať oveľa výraznejšie výstrely z úst či už predsedu NR SR Andreja Danka, ale aj iných strán a rôznych avanturistov, ktorí sa napríklad rozhodnú, že cestujú na Krym ako súkromné osoby a zrazu sa tam zjavia ako reprezentanti štátu.
Toto vnímam ako veľký problém na Slovensku. Pokiaľ nebudeme mať jasno v základných súradniciach našej zahraničnej a európskej politiky, je to obrovský hendikep pre krajinu. Musíme vedieť, kto sú naši partneri, spojenci, priatelia a koho sa máme obávať. Toto je predpoklad pre úspech v medzinárodných vzťahoch akéhokoľvek malého štátu. A zvlášť je to predpoklad pre prežitie malého štátu v strednej Európe, ktorá vždy bola historicky problematickým územím, kde prevažovali konflikty nad dlhším mierovým obdobím. Momentálne mier, chvalabohu, máme.
Nie je to však garantovaná vec. Vzhľadom na problémy, ktoré máme v Európskej únii i v Severoatlantickej aliancii, je dôležité hľadať presvedčivé odpovede na našu bezpečnosť a to nejde bez politickej angažovanosti. Ide o otvorené otázky, ktoré tu máme od vypuknutia vojny na Ukrajine, od otáznikov, ktoré súvisia s brexitom, s tým, ako dokážeme Európsku úniu udržať pokope či aké má Slovensko bezpečnostné garancie na základe postojov amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Toto je pre mňa motivácia byť v politike, pričom zahraničnej politike sa venujem odborne pomaly 20 rokov a je to oblasť, ktorú nielen sledujem a komentujem, ale mám záujem, aby sa uberala takým smerom, ktorý zabezpečí, že Slovensko bude krajina, kde sa oplatí žiť. To sa dnes už nedá bez aktívneho politického hlasu.
Strana sa skloňuje s možným novým Kiskovým politickým projektom. Ešte zatiaľ nevieme, o čo pôjde, no skloňuje sa založenie vlastnej politickej strany. Štefunko z PS povedal, že by sa k nej pridali. Ako je na tom Spolu – pôjde rovnakou cestou?
Naša ambícia je vymeniť túto vládu, pokúsiť sa zmeniť pomery na Slovensku do tej miery, že základný systém spravodlivosti a bezpečnosti bude fungovať lepšie ako dnes. Sme krajina, kde máme v rámci celej EÚ najvyššie percento ľudí, ktorí nedôverujú policajnému zboru. To je obrovský problém. Veď základnou úlohou štátu je zabezpečiť bezpečnosť občanov a spravodlivosť. Jednoducho, aby dohodnuté pravidlá fungovali. Na Slovensku to tak nie je, čiže naša základná motivácia je zmeniť tento stav.
A tu je aj odpoveď na vašu otázku. Pokiaľ tu bude reálna sila na zmenu pomerov v tejto krajine, do ktorej sa zapojí aj súčasný prezident Kiska, tak, samozrejme, urobíme všetko pre to, aby sme spoločne uspeli. Ja však dnes neviem povedať, či tu taká sila bude, prípadne, akú bude mať formu. Ale pokiaľ nás spojí spoločná motivácia zmeniť pomery na Slovensku, tak nevidím zásadnú prekážku v tom, aby sa spojili všetci tí, ktorí o takúto zmenu majú záujem. A boli tak súčasťou väčšej politickej sily.
Na to, aby ste zmenili pomery, potrebujete vyhrať voľby. Potrebujete vysoké dvojciferné percentá a byť úspešný. Určite budeme diskutovať o možnosti mať silnú alternatívu pre voliča a ponúknuť mu príležitosť veriť. Pokiaľ táto nádej príde aj s konkrétnou iniciatívou od pána prezidenta, tak sme pripravení sa o tejto téme seriózne rozprávať. Rovnako sme pripravení podporiť každý projekt, ktorí prinesie zmenu pre Slovensko.
Čiže prípadnú spoluprácu s Andrejom Kiskom nevylučujete…
Určite nie. Ja to poviem aj z môjho osobného príbehu, keď som vstupoval do Spolu a celý projekt sme dávali dokopy. Asi rok sme diskutovali o tom, čo a ako chceme vytvoriť, aby to fungovalo. Čiže musíte mať veľmi jasno, aké sú vaše spoločné ciele, aké máte motivácie. Dnes nie sú dôležité egá alebo nejaké značky, ale podstatné je, aby sa naša krajina zmenila.
Dnes tu je čoraz viac ľudí, ktorí majú záujem Slovensko zmeniť. A ak prezident Kiska pôjde do politického projektu, ktorý bude mať ambíciu práve niečo také uskutočniť, tak šanca zmeniť krajinu sa výrazným spôsobom zvýši. My všetci, ktorí sme v Spolu, to vnímame ako príležitosť pre zmenu pomerov na Slovensku.
Dnes však nemá zmysel riešiť detaily, lebo nevieme presne, do akého projektu súčasná hlava štátu pôjde. Andrej Kiska je prezidentom a dúfam, že ním bude aj začiatkom budúceho roka. V zásade si myslím, že je otázkou času, aké budú ďalšie detaily. Na ťahu je pán prezident. To znamená, že on musí povedať, čo presne chce a do čoho pôjde.
Naša motivácia je zmeniť túto krajinu. Moja osobná motivácia je zasadiť sa za jasné mantinely v tom, kam v zahraničnej politike patríme, akú európsku politiku chceme robiť. Mám pocit, že v poslednom čase je oveľa viac počuť tých, ktorí spochybňujú slovenskú, zahraničnú a európsku politickú orientáciu. Aj toto musíme zmeniť.
Uskutočnili sa už nejaké diskusie? Povedzme, medzi Spolu a Progresívnym Slovenskom, prípadne s pánom Kiskom alebo všeobecne?
Myslím si, že čítate noviny rovnako ako ja. My v Spolu sa o tom rozprávame, je to niečo, čo je predmetom širších debát. Pokiaľ ale nebude jasná predstava, čo chceme, tak potom nemajú ďalšie debaty zmysel.
Čiže áno, prebiehajú medzi nami diskusie, tak ako prebiehajú medzi novinármi, prebiehajú aj medzi ľuďmi, ktorí sú v politike, ale aj s tými, ktorí tam dnes nie sú, ale chcú sa v nej nejakým spôsobom angažovať. Momentálne však nemá zmysel riešiť konkrétne výstupy, pretože detaily projektu Andreja Kisku nepoznáme. Keď ich spoznáme, tak si myslím, že bude oveľa jasnejšie, akým spôsobom vieme projekt zúročiť v prospech zmien v tejto krajine.
Podporujete Andreja Kisku?
Volil som ho za prezidenta Slovenskej republiky a je to hlava štátu, ku ktorej sa hlásim. Sú mi sympatické viaceré jeho kroky, najmä jeho postoj v oblasti, ktorú sledujem, teda v bezpečnostnej, zahraničnej a európskej politike. Je to prezident, ktorý sa ozve vždy, keď to je potrebné a jeho hodnoty a priority sú mi v týchto oblastiach viac ako blízke.
- Reklama -
