Annan pôsobil vo funkcii generálneho tajomníka OSN v rokoch 1997-2006. Za svoje humanitárne aktivity získal v roku 2001 Nobelovu cenu mieru.
Neskôr pôsobil na poste osobitného vyslanca svetovej organizácie pre Sýriu a stál na čele úsilia nájsť mierové riešenie sýrskeho konfliktu.
“Dnes trúchlime nad stratou veľkého muža, vodcu a vizionára,” uviedla na sociálnej sieti Twitter Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM). Kofi Annan bol ženatý a mal tri deti.
Profil Kofiho Annana
Kofi Atta Annan sa narodil 8. apríla 1938 vo vtedajšej britskej kolónii Ghana. Študoval na univerzite v Ženeve vo Švajčiarsku, kde získal diplom inžiniera ekonómie, neskôr získal manažérsky diplom Massachusettského technologického inštitútu v americkom Bostone.
Od roku 1962 zastával Annan v OSN mnohé významné pozície, poslednou bola funkcia námestníka generálneho tajomníka OSN pre mierové operácie.
Za generálneho tajomníka OSN ho zvolilo Valné zhromaždenie OSN na návrh Bezpečnostnej rady OSN v decembri 1996 na päťročné funkčné obdobie. Annan bol v poradí siedmym generálnym tajomníkom OSN, ale prvým, ktorého zvolili z radov zamestnancov tejto inštitúcie.
Úradu sa ujal 1. januára 1997 po Egypťanovi Butrusovi Butrusovi-Ghálím. Annanovo druhé funkčné obdobie na poste šéfa OSN začalo plynúť 1. januára 2002 a skončilo sa 31. decembra 2006.
Jeho prioritou vo funkcii generálneho tajomníka OSN bola revitalizácia organizácie pomocou komplexných reforiem – programov posilnenia tradičnej práce OSN v oblastiach vývoja a udržiavania medzinárodného mieru a bezpečnosti, posilnenia ochrany ľudských práv, právneho štátu a rovnosti, ako aj tolerancie a ľudskej dôstojnosti zachytených v Charte OSN. Kofi Annan chcel oživiť dôveru verejnosti v OSN prijatím nových partnerov.
V apríli 2000 vydal Správu milénia nazvanú Sme ľudia: Úloha OSN v 21. storočí, v ktorej apeloval na členské štáty OSN, aby sa zamerali na odstránenie chudoby a sociálnej nerovnosti, zlepšenie vzdelanostnej úrovne, na boj proti AIDS, ochranu životného prostredia a ochranu ľudí pred konfliktami a násilím. Táto správa vytvorila základ pre spoločnú deklaráciu prijatú hlavami štátov a vlád na Miléniovom summite OSN v New Yorku v septembri 2000.
Za prácu v prospech lepšie organizovaného a mierového sveta získal generálny tajomník OSN Kofi Annan 10. decembra 2001 Nobelovu cenu za mier. V roku 2003 mu udelil Európsky parlament Sacharovovu cenu za slobodu myslenia. V januári 2007 získal švédsku Cenu Olofa Palmeho 2006 za úsilie o ochranu ľudských práv, mieru a bezpečnosti a v septembri 2007 si vo Viedni prevzal z rúk rakúskeho prezidenta Heinza Fischera vysoké štátne vyznamenanie, Veľký zlatý rad za zásluhy o Rakúsku republiku. Dňa 11. októbra 2008 v nemeckom meste Münster dostal Cenu vestfálskeho mieru, ktorú mu udelili za celoživotné dielo.
Bývalý generálny tajomník OSN Kofi Annan sa od januára 2008 zapojil do vyjednávaní o urovnaní krvavého konfliktu po prezidentských voľbách v Keni, kde zahynulo pri násilnostiach vyše 500 ľudí. Jeho ženevská organizácia Globálne humanitárne fórum skončila svoju činnosť k 31. marcu 2010 v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov.
Kofi Annan sa 24. februára 2012 stal novým spoločným vyslancom OSN a Ligy arabských štátov pre Sýriu. Mandát mu vypršal 31. augusta 2012. Svoj odchod z postu odôvodnil nedostatočnou podporou Bezpečnostnej rady OSN a medzinárodného spoločenstva.
