Mnoho členov CDU podporuje buď znovuzavedenie vojenskej služby, alebo rok verejných prác. Zatiaľ nie je isté, o aký druh prác by išlo. Krampová-Karrenbauerová je presvedčená, že ak by utečenci absolvovali rok verejných prác či vojenskej služby, miestni by ich lepšie prijímali. „Keby utečenci absolvovali rok služby, dobrovoľne alebo povinne, pomohlo by to v ich integrácii v krajine aj do spoločnosti. Miestni by vďaka tomu utečencov žijúcich medzi nami lepšie prijímali,“ je si istá Krampová-Karrenbauerová.
Proti obnoveniu vojenskej služby sa stavia ministerstvo obrany. Predovšetkým pre vysoké náklady a ťažkú integráciu odvedencov do profesionálnej armády. Obnovenie vojenskej služby by sa malo prípadne týkať nielen Nemcov, ale aj utečencov. Nemecko zrušilo povinnú vojenskú službu po päťdesiatich piatich rokoch v roku 2011.
Marco Buschmann z FDP vyhlásil, že CDU chce len vyvlastniť viac pracovných síl. „Je to spoločenská výbušnina a žiadny príspevok k upokojeniu sociálneho konfliktu vo veci integrácie,“ varoval.
Riaditeľ sociálneho úradu Paritätische Wohlfahrtsverband Ulrich Schneider povedal novinárom, že návrh je „úplne absurdný“. „Na jednej strane chce CDU udržať integrovaných utečencov mimo pracovného trhu a deportovať ich. Na druhej strane dajú návrh, podľa ktorého by žiadatelia o azyl mali pracovať bez jazykových znalostí v opatrovateľských domovoch a škôlkach,“ reagoval kriticky.
Celý text si môžete v nemčine prečítať TU.
autor: nab
