Podľa odborníkov stojí za zdražovaním predovšetkým nárast cien základných komodít na veľkoobchodných trhoch. Cena v roku 2019 sa odvíja najmä od situácie počas prvých šiestich mesiacov tohto roku. Priemerná cena elektrickej energie v prvom polroku 2018 sa priblížila k sume 40,50 eur/MWh. Oproti roku 2017, keď bola priemerná cena 31,77 eur, tak predstavoval tento rok nárast ceny až o 27 %.
Riaditeľ predaja spoločnosti Slovakia Energy Jiří Koudela pre portál aktuality vysvetľuje, že takýto raketový nárast trhových cien možno pripísať predovšetkým vysokým teplotám. Tie počas leta obmedzovali možnosť výroby elektriny z jadrových, ale aj vodných elektrární. Zároveň na strane spotrebiteľov jej spotrebu zvýšilo využívanie klimatizácií.
Narastajúca elektrická daň
Trhová cena energií je však len jednou zložkou, ktorá sa premieta do konečnej ceny pre spotrebiteľa. Druhá zložka je regulačná, ktorá v sebe spája distribučné poplatky a rôzne dotácie do energetiky. V praxi tak konečný odberateľ platí v rámci poplatkov za energie skutočnú cenu, ktorú určuje trh plus distribučné poplatky, a naviac sa skladá na rôzne dotácie, úľavy a fondy, ktoré vláda v poslednej dekáde zaviedla a náklady týchto verejných politík preniesla na spotrebiteľov elektriny.
Nebyť nesystémových opatrení vlády, ceny elektriny mohli byť výrazne nižšie. Takéto náklady nemajú v konečnej cene pre spotrebiteľa čo robiť, upozrňuje Karol Galek zo SaS. Zdroj: TASR
Všetky tieto náklady inštitút INESS (Institute of Economic and Social Studies) označil ešte v roku 2015 spoločným termínom Elektrická daň. Takzvaná elektrická daň dosiahla v prvej polovici tohto roka 31 eur/megawatthodinu (MWh), čo je o 17 % viac ako hodnota 26,5 eur/MWh z roku 2015, vyplýva to z aktuálnej analýzy INESS. „Referenčná domácnosť na tejto fiktívnej dani zaplatí 71,3 eur ročne, v roku 2015 to bolo 60,8 eur,“ hovorí analytik INESS Martin Vlachynský.
Podľa tímlídra strany SaS pre energetiku Karola Galeka cena elektriny od roku 2008 dlhodobo na trhu klesala, čo sa malo prejaviť aj na peňaženkách Slovákov. Zároveň však vláda zavádzaním rôznych politických opatrení spôsobila, že regulovaná zložka sa zvyšovala a v konečnom dôsledku tak cena pre spotrebiteľa ostala rovnaká. „Sú to iba politické rozhodnutia a s elektrinou to nemá vôbec nič spoločné. Všetky takéto politické zásahy, ktoré zaviedli do ceny elektriny, by mali byť odtiaľ odstránené,“ hovorí Galek.
Teraz však trhová cena stúpa a v spojení s narastajúcou elektrickou daňou si tak Slováci priplatia ešte viac. Ak by sa však spomínané politické opatrenia, tlačiace cenu nahor odstránili, podľa Galeka by priemerná domácnosť na účte za elektrinu mohla ušetriť až 80 eur ročne.
Kritika hroziaceho zvyšovania zaznieva aj od prezidentského kandidáta a poslanca Sme rodina Milana Krajniaka. Ten na svojej facebookovej stránke uverejnil rozhorčený status, v ktorom kritizuje súčasnú vládu za zvyšovanie „elektrickej dane“, ktorú opäť budú musieť zaplatiť ľudia.
Zdražie aj plyn
Posledné slovo vo zvyšovaní bude mať ešte Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorému budú dodávatelia energií predkladať cenové návrhy na nadchádzajúci rok. Analytik portálu Energieprevas.sk Jozef Badida však už teraz predpokladá, že úrad bude mať čo robiť, aby predišiel dvojcifernému percentuálnemu nárastu koncových cien elektriny pre domácnosti na rok 2019, vyjadril sa pre aktuality.
Zdražovaniu sa nevyhne ani plyn, ktorý čím ďalej viac nahrádza ropu a uhlie a zaznamenáva preto výrazné zvýšenie dopytu. Nárast ceny však bude miernejší ako pri elektrine a pre domácnosti by tak mal predstavovať len desiatky centov až pár eur naviac.
