„Vzbura proti elitám dostala hlas, keď sa rozmohli sociálne siete,“ začal Tomáš Halík svoj výklad o tom, aký je dnes svet a spoločnosť. Podľa neho spoločenskú zmenu vždy sprevádza nejaký dynamický technický rozvoj. „Napríklad moderní diktátori by neboli nič, keby nebol rozhlas,“ uviedol pre porovnanie s dneškom.
Sociálne siete preto vypočuli dopyt frustrovaných ľudí. „Tí ľudia dlho hľadali nástroj, kde by mohli vyvracať svoje nenávisti, šíriť najrôznejšie poplašné správy, a zaplavuje to mnoho ľudí,“ povedal natvrdo Halík.
A rovno pokračoval: „Je to, samozrejme, výhodné pre rôzne propagačné (zrejme myslené propagandistické – pozn. red.) účely. Najmä Rusko to vedie. Hospodárstvo sa im rozpadlo a to Rusko aj tak dáva miliardy na propagandu a na to šírenie falošných správ, pretože sa nedokázalo zmieriť s rozpadom svojho koloniálneho systému.“ Putin podľa Halíka stavia svoj politický úspech na sentimentálnych spomienkach na Sovietsky zväz, a preto útočí na Západ. „Takže okrem klasickej vojny, ako napríklad na Ukrajine, vedie veľmi špinavú informačnú a psychologickú vojnu proti Západu. A hlavne proti tým ,našim krajinám‘, kde ľudia často nemajú potrebnú sebaobranu,“ vysvetlil.
Absencia sebaobrany sa podľa Halíka prejavuje „vlnou populizmu, ktorá vynáša do najvyšších pozícií skutočne nebezpečných ľudí“. Tento populizmus podľa Halíka útočí na to najhoršie, čo v ľuďoch je, ako napríklad na strach alebo závisť.
„A tým tá propaganda skutočne kazí morálnu atmosféru sveta,“ vykladal. „Je to tiež útok na demokraciu. Tá sa dnes chápe ako akýsi hlas väčšiny. Ja pritom vždy upozorňujem, že nie je žiadna záruka, že väčšinový hlas bude najkvalitnejší a pravdivý,“ dodal kazateľ. Všetky veľké myšlienky podľa neho začínali ako menšinový hlas, ľudia sa ich hlásateľom smiali a napádali ich, a tak to treba brať aj dnes.
„Treba opatrovať osobnosti, ktoré môžu vniesť novú myšlienku a novú nádej a vyžarovať niečo pozitívne,“ ponúkol riešenie. „Medzi tými veľkohubými ľuďmi, ktorí mnohokrát víťazia, musíme počúvať tých, ktorí sa neboja hovoriť nepopulárne veci, neboja sa byť v menšine a stavajú myšlienky proti tomuto čiernemu bahnu,“ zakončil svoje úvodné slovo a publikum v divadle v Třeboni mu začalo nadšene tlieskať.
Senátor Šesták následne uviedol, že podobné veci začínajú ohrozovať aj „tie vyspelé liberálne demokracie, ktoré ochraňujú tie menšiny, o ktorých Halík hovoril“. Rád by však riešil českú spoločnosť. Potom položil otázku, čo je dnes na českej spoločnosti pozitívne, a vedľa sediaci Halík sa spoločne s niektorými divákmi začal smiať.
„Pozitívne je, že tu sedíme. A že existuje spoločnosť ľudí, ktorí sa neboja premýšľať a ktorí sa nenechajú ohlúpiť niektorými politikmi a médiami. Vďakabohu, že ešte máme Českú televíziu a médiá, ako je Respekt, čo sa nezapredali tým súčasným mocipánom,“ poznamenal Halík.
Podľa neho majú ľudia, ktorí chcú demokraciu zničiť, osvedčený scenár z Poľska a z Maďarska. Ochromiť verejnoprávne médiá, útočiť na poistky demokracie. „To je jednoducho scenár, ktorý sa napĺňa, a proti nemu sa treba razantne postaviť,“ vyzval.
Potom sa dostal k tomu, ako Českú republiku vníma svet. „Česká republika ľuďom veľa nehovorí. Keď už, tak Czechoslovakia alebo Václav Havel. Toto meno som počul napríklad aj v Nepále,“ prezradil. Havel vraj nebol bezchybný, čo on vie najlepšie, pretože sa s ním štyridsať rokov priatelil. Ale bol to človek, ktorý zaistil českému štátu vo svete vážnosť, o ktorej dnes len sníva.
Potom rozviedol teóriu, že politici na najvyšších úrovniach „udávajú tón“ celej spoločnosti a dvojnásobne to platí pre prezidenta republiky. „Prezident republiky by mal ľudí pozdvihovať a nie ich utvrdzovať v tom, čo je v nich najhoršie,“ povedal nemilosrdne.
Rád vraj počúva aj Radio Proglas. „A som rád, že im môžem robiť propagáciu aj tým, že sa tam sám zúčastňujem,“ dodal.
Následne varoval pred tlakmi na verejnoprávne médiá, aby sa „im ich nepodarilo zvalcovať tak ako v Maďarsku alebo v Poľsku“. Ak by sa to podarilo aj v Česku, mohli by byť podľa Halíka práve náboženské médiá „ostrovom občianskej spoločnosti“.
Ľutoval, že dnes mu ľudia nepovedia „ja nesúhlasím s vaším názorom“, ale skôr argumentujú: „Vy ste sviňa a určite ste boli eštebák.“
A ako držiteľa britskej Templetonovej ceny ho mrzí, čo sa dnes po brexite v Británii deje. Krajina sa vraj prepadá do nenávisti. „A to je výsledok tých fake news. Tej cielenej, lživej kampane, na ktorú ľudia naskočili a urobili zlé rozhodnutie. A keď sa zhováram s ľuďmi na britských univerzitách, tak mnohí z nich mi, bohužiaľ, hovoria, že z Británie odídu.“ Veľká Británia sa tým podľa neho stáva „Malou“, a ak by sa to isté stalo aj v Českej republike, že by títo ľudia krajinu opustili, tak by sa z nej stala len obyčajná montovňa.
Halík potom začal spomínať, ako v osemdesiatych rokoch stál pri zrode iniciatívy Desetiletí duchovní obnovy národa, ktorá využila Gorbačovovu perestrojku a začala sa usilovať, „aby tu zavládla úplne iná mentalita a úplne iná duchovná klíma“. „A ja som vtedy presvedčil kardinála Tomáška, aby to zaštítil svojou autoritou, pretože v tom čase mala cirkev veľkú autoritu. Ale tú do značnej miery prešustrovala,“ ľutoval s poukazom na dnešný stav. Halík vraj vždy hovoril, že cirkev tu nemôže byť pre seba, ale pre celú spoločnosť, a nie aby sa zameriavala len na vlastné inštitucionálne záujmy. Potom to vysvetlil tak, že jeho vychovávali statoční kňazi, ktorí si prešli lágrami, ale potom sa ukázalo, že aj cirkev bola veľmi ovplyvnená komunizmom a týchto statočných ľudí je tam len menšina.
„A keď som zistil, že cirkev tomu nie je naklonená, tak som hľadal inú inštitúciu, ktorá by sa chopila tejto úlohy. Z toho vznikla napríklad tá iniciatíva Impuls 99,“ zmienil sa o jednej z prvých veľkých petičných akcií českých elít (viac informácií nájdete TU). „To bola myšlienka dať dohromady iniciatívy smerujúce k riešeniu niektorých kľúčových problémov,“ spomínal na iniciatívu, ktorú okrem neho intenzívne reprezentoval najmä Jiří Pehe a ktorú podporoval aj Václav Havel.
Dnes vidí najväčšiu nádej najmä v podnikateľoch, ktorí majú najväčší záujem na „morálnej klíme poctivosti“. „Keď pekár podvádza, tak raz si to kúpite, ale potom to vyjde najavo,“ vysvetľoval Halík.
Potom hovoril o situácii v dnešnom Nemecku. Debata sa konala vo štvrtok 30. augusta, keď všetky médiá písali o „hajlovaní v meste Chemnitz“ a mnohí diváci v Třeboni boli náležite zdesení. Halík však vidí problém inde. „Musíme si uvedomiť, že tu je zápas o duše 1,6 milióna ľudí, tých imigrantov. O to, či nepodľahnú tým radikálom, ktorí ich vábia. A je hrozné, keď týmto ľuďom hádžu prasacie hlavy pred mešity, čím ich odrádzame,“ vyložil dnešné riešenie imigrácie v Nemecku.
A odporcom tohto prístupu odkázal: „Tí ľudia, ktorí kričia, že musíme brániť našu identitu, tí vlastne žiadnu identitu nemajú.“
Podľa Halíka sú to ľudia, ktorí sú zneistení zložitým svetom, a hľadajú si cieľ, na ktorom by si svoju frustráciu mohli vybiť. „Napríklad za hospodárskej krízy mali ľudia sociálne problémy, tak to hodili na židov. A teraz to zase hádžu na moslimov a utečencov,“ uviedol.
„Tí ľudia sa cítia vykorenení, tak jednoducho hľadajú niekoho, na kom by si zgustli,“ dodal. A to je vraj vec, ktorá je naozaj nebezpečná.
