Ľudia toho majú dosť. Kedysi sme nezamykali dvere, keď sme šli na nákup. To už dnes nejde. Vraví výtvarníčka slovenského pôvodu žijúca vo Švédsku

    0
    Podpálené autá v Göteborgu (Autor: TASR)
    Voľby vo Švédsku sú už túto nedeľu (9.  9.) a prieskumy agentúr na výskum verejnej mienky ukazujú, že krajne pravicoví Švédski demokrati (SD), ktorí stavajú svoju politiku na odpore voči migrácii, by mohli získať viac ako pätinu odovzdaných hlasov. Tým by sa z nich stala jedna z najsilnejších strán v krajine a zostaviť vládu bez SD by mohol byť veľký problém. 
     
    Švédskych demokratov kritizujú, že majú korene v ultrapravicových hnutiach a niektorí ich kandidáti do parlamentu boli alebo sú aktívnymi členmi ultrapravicového Národného socialistického frontu, ktorý hlása antieurópske myšlienky a tvrdo bojuje proti migrácii. Jeho členov označujú za extrémistov
     
    Vo voľbách 2014 získali Švédski demokrati 13 percent hlasov, ale tento rok sa ich popularita podľa priemeru siedmich, od seba nezávislých prieskumov vyšplhala na 20 percent. Ak by sa výsledky spoločenských sond, ktoré sa robili desať dní pred voľbami, potvrdili, tak by sa z SD stala druhá najsilnejšia strana hneď po Sociálnych demokratoch pod vedením súčasného premiéra Stefana Löfvena. 

    Do vlády s kýmkoľvek

    Samotní Švédski demokrati sa netaja, že sú ochotní podieľať sa na vláde s pravicovými, ale aj ľavicovými zoskupeniami. Podľa slov predsedu SD Jimmieho Åkessona ide jeho strane najmä o to, aby mohla vo vláde ovplyvňovať migračnú politiku štátu, ktorú považuje za chybnú. Žiadna z parlamentných strán však s SD nechce spolupracovať. Dôvodom je spomínané prepojenie na krajne pravicové skupiny. 
     
    Protest proti lídrovi SD Jimmiemu Åkessonovi z roku 2015 (Zdroj: YouTube / AP)
     
    Od švédskych neonacistov sa však Švédski demokrati niekoľkokrát dištancovali. „Nacizmus nikdy nemôže byť nacionalizmom. Nacizmus je antidemokratická, socialistická, rasistická, imperialistická, násilná ideológia a nemá čo hľadať v demokratickej spoločnosti,“ povedal predseda SD Åkesson počas letnej predvolebnej kampane. 
     
    Ľavicový blok Sociálnych demokratov, ktorí sú momentálne pri moci, by podľa prieskumov mohol získať 40 percent hlasov a pravicovo-centristická opozícia zložená z konzervatívcov (Moderates), liberálov, centristov a kresťanských demokratov by na tom bola len o tri percentá horšie. 

    Nie je to len o krajnej pravici

    Ak by sa vyplnili predpoklady z prieskumov, tak by žiaden politický blok nezískal potrebnú nadpolovičnú väčšinu hlasov v parlamente bez spolupráce s antiimigračnou stranou Švédskych demokratov. 
     
    Na príklade Švédska je podľa analytika Martina Reguliho vidieť, že antieurópska iniciatíva sa združuje v celej Európe práve okolo takýchto krajne pravicových skupín. Na Slovensku je príkladom ĽSNS, ktorá otvorene vystupuje proti členstvu v NATO aj EÚ a voličov láka práve na svoju antiimigračnú politiku. 
     
    „Na druhej strane povedzme, že aj ľavica sa čoraz viac združuje okolo ľudí, ako je napríklad Jeremmy Corbyn v Británi a vidíme kontinuálnu popularitu Die Linke v Nemecku. Aj ľavica sa teda hýbe politicky ešte viac doľava, aby sa vrátila k tomu populizmu, z ktorého teraz profitujú extrémne pravicové strany. V Grécku máme Syrizu, v Španielsku Podemos a do istej miery v Taliansku Hnutie 5 Hviezd a ďalšie,“ povedal Reguli pre PL.sk. 
     
    Analytik Martin Reguli (Zdroj: archív M. R.)
     
    Podľa analytika treba vidieť aj to, že populisticky pravicové strany si dnes osvojujú dosť ľavicové politiky v ekonomickej oblasti. „Rozdiel je len v tom, či to ťahajú k socializmu, alebo nacionalizmu,“ dodal Reguli. 
     
    V prípade Švédska analytik priznáva, že istú úlohu mohol pri rastúcej podpore krajne pravicových Švédskych demokratov zohrať aj sociálny aspekt. Švédi totiž po roku 2015 neboli nadšení tým, že štát musel začať v niektorých oblastiach šetriť, aby zvládol zvýšené výdaje na starostlivosť o azylantov. 

    Priznanie premiéra

    Po parlamentných voľbách nastane vo Švédsku pravdepodobne veľmi komplikované vyjednávanie. Vzísť z neho môže vláda znova pod vedením Sociálnych demokratov, ktorí momentálne riadia krajinu v koalícii so stranou Zelených a tichou podporou bývalej komunistickej strany. 
     
    Len pár dní pred voľbami premiér Löfven v rozhovore pre denník Dagens Nyheter vyzval Švédov, aby volili „stabilnú vládu schopnú viesť Švédsko v neistých časoch“. Priznal aj problémy, ktorým krajina čelí, ale kritike migrácie sa vyhol.  
     
    „Rady v ambulanciách sú v niektorých oblastiach pridlhé, nezamestnanosť medzi ľuďmi narodenými v cudzine je stále príliš vysoká a kriminalita musí byť znížená,“ priznal predseda švédskej vlády. 

    Sociálne istoty, bezpečnosť a voľby

    Švédski demokrati postavili svoju kampaň práve na tom, že pripisujú zodpovednosť za problémy krajiny priveľkému množstvu migrantov, ktorým vláda v roku 2015 poskytla azyl. Od roku 2012 ide o približne 400-tisíc ľudí, ktorí sa prisťahovali do Švédska a tí podľa krajne pravicovej strany ničia švédsky sociálny systém považovaný za jeden z najlepších na svete. 
     
    SD bude v nedeľňajších voľbách voliť aj švédska výtvarníčka slovenského pôvodu Jarmila Šimai-Divíšková (Simai-Diviskova), ktorá vo Švédsku žiju už vyše 40 rokov. Pre ParlamentnéListy.sk uviedla, že strana Švédskych demokratov pre ňu predstavuje politiku ochraňujúcu Švédov a švédske záujmy. „Ľudia v našom okolí toho majú dosť, preto volia SD. Kedysi sme nezamykali dvere, keď sme šli na nákup. To už dnes nejde,“ uviedla výtvarníčka pre PL.sk.
     
    Práve bezpečnosť v niektorých regiónoch je ďalšou dôležitou témou, o ktorej otvorene informuje aj denník Financial Times. V roku 2015 prišlo do Švédska 160-tisíc azylantov a niektorí dodnes čakajú na vybavenie svojich žiadostí. Časté správy vo švédskych médiách o vypálených autách a streľbe v štvrtiach, kde sú ubytovaní migranti, pridávajú podľa FT hlasy opäť Švédskym demokratom. „Myslím, že utečenci, ktorí sem prichádzajú zhoršia veci pre tých, ktorí tu žijú,“ vraví starší pán vo videu na stránkach FT
     
    Švédi si nové zloženie parlamentu zvolia v nedeľu 9. septembra a očakáva sa, že účasť na hlasovaní bude už tradične vysoká. V roku 2014 bola účasť 85,5 percenta. Podľa prieskumov takmer štvrtina zo 7,5 milióna švédskych voličov ešte pár dní pred voľbami váhala, koho bude voliť. 
     

    ZANECHAŤ ODPOVEĎ

    Zadajte svoj komentár!
    Zadajte svoje meno tu