Výrazným nedostatkom vládneho návrhu podľa právnikov je, že nezakotvuje priebežnú voľbu a obmenu ústavných sudcov. Pri priebežnej voľbe ústavných sudcov by tak podľa nich každá Národná rada SR zvolila iba tretinu ústavných sudcov, ďalšiu časť by zvolila vždy nasledujúca Národná rada SR v novom zložení zvolená v ďalšom volebnom období.
„Zásadným zlepšením by bolo zakotvenie priebežnej obmeny ústavných sudcov tak, aby jedna parlamentná väčšina nemohla ovládnuť ústavný súd na celých 12 rokov. Vláda však odmietnutím priebežnej voľby tento problém prehlbuje a odkladá do budúcnosti, čím hazarduje s nezávislosťou ústavného súdu,“ konštatoval jeden zo signatárov výzvy právnikov, Marián Porvažník z Iniciatívy za lepšiu advokáciu.
Vláda tiež navrhuje zmeniť ústavu tak, aby sa zvýšil počet poslancov potrebných na zvolenie kandidátov na ústavných sudcov na 76 poslancov, aby sa zakotvila požiadavka, že ústavní sudcovia musia byť bezúhonní, musia byť v odbore práva všeobecne uznávanou osobnosťou a ich doterajší život by mal dávať záruku, že budú svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne. Tieto zmeny bez zavedenia priebežnej obmeny sudcov však podľa právnikov nie sú zásadným zlepšením a v existujúcich politických pomeroch nemusia priniesť zvolenie nezávislých ústavných sudcov.
Za škodlivý považujú právnici aj vládny návrh na zvýšenie minimálneho veku ústavných sudcov zo súčasných 40 rokov na 45 rokov. „Zablokuje možnosť kandidovať pre množstvo právnikov z mladšej generácie, ktorí študovali právo po roku 1989 a už majú 40 rokov. Títo by mohli kandidovať najskôr v roku 2031. Vek navyše nikdy nebol problémom a viacerí z uznávaných ústavných sudcov pri svojom menovaní ešte 45 rokov nemali – napríklad Eduard Barány, Ján Drgonec, Ján Klučka alebo Lajos Mészáros,“ povedal signatár výzvy Peter Wilfling, právnik Via Iuris.