Ste tieňovým ministrom pre financie a hospodárstvo, žiadna iná strana tieňových ministrov nemá. Je takáto funkcia pre strany potrebná?
V Európe je to bežný štandard. Svojim spôsobom aj Smer pred 12 rokmi predstavil svoju tieňovú vládu. Ide o to, aby sa zadefinovalo, ktorý poslanec sa ide akej agende venovať, a ku ktorému ministrovi bude takým tým tieňom a dýchať mu na krk. Pointa je, že máme poslancov, ktorí sledujú ministrovu agendu, vyjadrujú sa k jeho oblasti a prinášajú či už kontra riešenia, alebo pripomienkujú jeho riešenia.
Čo hovoríte na politiku súčasnej koalície?
Budem kritický. Dve slová – marketing a údržba. Nevidím tam žiadnu víziu, žiadne systémové riešenia. Len konzumujú najlepšie pokrízové časy, ktoré pociťuje celá Európska únia, ale nevedia ich využiť a nevedia to pretaviť do naštartovania reforiem. Na Slovensku je mnoho oblastí, ktoré chátrajú alebo sa len udržiavajú a preto je veľkým hriechom, že sa tieto najlepšie časy nevyužívajú na to, aby sa investovalo do kľúčových oblastí. Toto vidím ako naozaj veľký hriech súčasnej vlády.
Vašou primárnou oblasťou sú financie a hospodárstvo, čo by ste vytkli v týchto rezortoch?
Pán minister financií sa zameriava iba na výber daní. Na to, aby naplnil kasu vlády a ministerstiev. On to aj tak deklaruje, že „ja som tu na to, aby som zabezpečil dostatok financií pre ostatných ministrov“, aby ich oni potom mohli, poviem to tak, rozhadzovať. Dobrý minister financií má byť správca a ako taký sa má starať o to, aby sa aj efektívne míňalo. Minister financií by mal tlačiť aj na svojich kolegov ministrov a povedať, že nedá rezortu viac peňazí, pokým neuvidí, že má rezort upratané vo svojich výdavkoch. A to je dnes problém. Ministerstvá totiž nehľadajú efektivitu výdavkov. To je pritom základné fungovanie akejkoľvek firmy, ktorá musí pozerať na svoje výdavky, aby vyťažila z každého eura čo najviac. A toto sa na Slovensku nedeje. Nakoniec Útvar hodnoty za peniaze na to aj poukazuje, ale nepretavuje sa to u väčšiny ministerstiev do konkrétnych riešení. Tým tak za minuté peniaze nedostávame maximálnu hodnotu. To je moja najväčšia výčitka verejným financiám. A druhá vec je, že ministerstvo prichádza s rôznymi delikatesami. Tu vám vytiahne z ľavého vrecka, tu nenápadne z pravého a nenápadne vám poťahuje čím ďalej viac peňazí, ale nedostanete za nich efekt. A potom sa tieto povyťahované peniaze z vreciek ľudí pretavujú do marketingových riešení, ako sú vládne sociálne balíčky. Ale to je len okamžitá spotreba. V jednom roku dajú ľuďom okamžitý benefit, ale nemáte žiadnu garanciu, že to opatrenie tu vydrží a už vôbec, že hospodársky posúva Slovensko vpred.
Budúci mesiac náš čaká najdôležitejší zákon roka, bude sa hlasovať o štátnom rozpočte na rok 2019. Čo od neho čakať?
Bude to predvolebný rok. Dá očakávať, že sa opäť nedostaneme na vyrovnaný rozpočet. Vláda avizovala sociálne balíčky, čiže predpokladám, že výdaje pôjdu na takéto kupovanie si voličov. Opäť ťažia z toho, že rozpočet sa napĺňa nadmieru dobre. Aj dnes vidíme, že do sociálnej poisťovne ekonomicky aktívne obyvateľstvo prispieva a v tomto roku bude sociálna poisťovňa zisková. Čiže nebude potrebné, aby do nej štát nalieval. Navyše prichádzajú s opatreniami, ktorými si zabezpečia ďalšie desiatky miliónov do rozpočtu, napríklad chcú väčší výber daní. A tie potom pretavia do sociálnych balíčkov, takže budú mať peniaze na predvolebnú kampaň za štátne peniaze.
Minister financií Peter Kažimír Zdroj: TASR
Často kritizujete kroky Petra Kažimíra, urobil však súčasný minister na čele rezortu aj niečo dobré?
Pán Kažimír je veľmi skúsený minister, pôsobil v rezorte štyri roky ako štátny tajomník a teraz už ťahá druhé volebné obdobie post ministra financií. Vyzdvihol by som, že dáva zelenú aj ľuďom na Inštitúte finančnej politiky, ktorí prinášajú nový vietor aj Útvaru hodnoty za peniaze. Lebo si myslím, že to je cesta, ako začať upratovať vo verejných výdavkoch.
O Kažimírovi sa momentálne hovorí aj ako o možnom prezidentskom kandidátovi Smeru. Viete si ho predstaviť ako prezidenta?
Neviem. Vnímam ho najmä ako človeka zameraného na verejné financie. Prezidenta si predstavujem trochu inak. Skôr ako človeka, ktorý musí vedieť prinášať odpovede na podstatne širšie spektrum otázok, ako sú len verejné financie. Pravdupovediac asociácia pán Kažimír prezidentom mi momentálne nejde dokopy.
Ako ste na tom s prezidentským kandidátom v OĽaNO?
Stále máme v talóne troch kandidátov. Je veľmi dôležité správať sa zodpovedne a tomu bude naše finálne rozhodnutie podriadené. Je čas na zodpovednú politiku voči ľuďom a voči budúcnosti Slovenska.
Môžete prezradiť, či v rámci kandidátov hovoríme o členoch OĽaNO alebo ide o ľudí z prostredia mimo strany?
Zámerne to nekomentujeme, pretože to nie je podstatné.
Colno-daňové podvody, ktoré začiatkom mesiaca odhalil OLAF, by nás mohli vyjsť na viac ako 300 miliónov. Čo by to znamenalo pre štátny rozpočet?
To je skutočne veľká suma. Na porovnanie minuloročný sociálny balíček bol 250 miliónov, toto je ešte viac. Nemôžeme to nechať len tak preplávať. Je potrebné dohľadať skutočnosti a aj vyvodiť zodpovednosť. Nemôžeme si dovoliť len tak si pred takýmto obrovským pochybením zakryť oči.
Ak ale skutočne dôjde k tomu, že budeme musieť tieto peniaze ako krajina uhradiť, kde na to nájdeme prostriedky?
Toto je predovšetkým otázka na súčasnú garnitúru. Sú to enormné peniaze či už z pohľadu stavby diaľnic, nájomných bytov, škôlok či nemocníc. Nehovoriac o tom, že predmetných 300 miliónov je len škoda voči EÚ. Ďalších 100 miliónov je škoda voči Slovenskej republike, čiže spolu je to až 400 miliónov. Ja osobne, keď sa pozerám na verejné financie, vidím niekoľko oblastí, kde sa dá efektivitou a bez škrtov zabezpečiť pomerne dosť peňazí. Keď sa pozrieme napríklad len na samotný výber DPH. A svojím spôsobom táto kauza ukazuje, že práve tu je ten problém. My máme jednu z najvyšších daňových medzier v celej únii… Buď finančná správa s tými mechanizmami, ktoré nám dokonca závidia mnohé krajiny v Európe, nevie zaobchádzať a v takom prípade sú nekompetentní. Teda potrebujeme na finančnú správu dostať ľudí, ktorí s tými nástrojmi budú vedieť zaobchádzať. Alebo s nimi nemá záujem zaobchádzať a to už je potom problém charakteru. Teda kriminálny úrad finančnej správy nekoná dostatočne. Ak by tam bol poctivý a čestný riaditeľ, tak verím tomu, že by do rozpočtu dostala finančná správa omnoho viac daní, ktoré dnes unikajú. Druhá vec je verejné obstarávanie. Myslím si, že práve efektivita verejných obstarávaní a s ňou spojená korupcia, ktorej sme na Slovensku svedkami, je ďalšia možnosť, ako získať financie do rozpočtu. Čím menej peňazí odtečie do pofidernych kšeftov, tým viac ostane v rozpočte.
Ak by teda dnes bol ministrom financií Eduard Heger a musel by sa vyrovnať s touto situáciou, aké by boli vaše prvé kroky?
Predovšetkým výmena riaditeľa finančnej správy a ak by bolo treba, aj jej ďalších pracovníkov tak, aby sa okamžite začali dostávať do rozpočtu peniaze zo spomínanej daňovej medzery. Čiže aplikácia existujúcich nástrojov. Verím tomu, že do rozpočtu by sme takto dostali stovky miliónov eur. Keď na finančnej správe budú čestní, poctiví a kompetentní ľudia.
Autor: Dominik Földes
Kritizujete plánované zmeny v stavebnom sporení a tvrdíte, že vládny návrh by toto sporenie pochoval. V čom spočíva podľa vás problém s týmto návrhom?
Stavebné sporenie sa dostáva do fázy, keď bude v podstate nepoužiteľné. Štátnu prémiu vo výške 70 eur si môžete dnes uplatniť, ak vaša výplata mesačne nepresiahne 1,3 násobok priemernej mzdy, teda niečo medzi 1200 – 1300 eur. Ale zároveň po novom budete musieť ušetriť až 2800 eur. Teraz mi povedzte, kto z 1300 eur mesačne, bude schopný za rok ušetriť 2800 eur, aby mal na prémiu nárok? Ešte možno ľudia, ktorí nemajú rodiny, ale keď máte deti, tak vás rozpočet nepustí. Buď prekročíte tú hranicu 1,3, lebo máte vyšší príjem, alebo nie ste schopný nasporiť tých 2800 eur. Preto navrhujeme, aby sa najmä pri rodinách nepozeralo iba na príjem jednej osoby, ale aby sa pozeralo na príjem celej rodiny. Lebo stáva sa, že otec rodiny si musí často nájsť takú prácu, aby mal vyšší príjem ako je tá 1,3 hranica, ale zároveň matka je iba na rodičovskom príspevku. Toto považujeme za diskriminačné. Ministerstvo vysiela signál a minister sa tým ani netají, že podľa neho je stavebné sporenie ako nástroj už zastarané a nemá na trhu čo robiť. To si ale nemyslím. Filozofia tohto nástroja spočíva v tom, že učí ľudí sporiť a to dnes žiaden iný nástroj nerobí. A skutočne vidíme, že problém s platobnou disciplínou je dnes veľmi rozšírený. Ľudia sa potrebujú znovu naučiť spravovať peniaze a to sa v školách neučí. Preto si myslím, že je to dobrý nástroj.
Ak teda návrh z dielne rezortu bude mať takýto negatívny dopad na ľudí, aká je motivácia ministerstva takto stavebné sporenie zmeniť. V koho záujme to potom má byť, ak nie ľudí?
Profitovať z toho bude ministerstvo, lebo bude dávať menej peňazí na štátne prémie. Rádovo ušetrí do 20 miliónov. A takto kvapka ku kvapke a zrazu bude na sociálny balíček. To je presne to, čo som spomínal, berie z ľavého vrecka, z pravého… Toto sa dotkne 800-tisíc sporiteľov. Hodia cez palubu obrovskú skupinu ľudí len preto, aby dostali do rozpočtu pár miliónov, ktoré potom ministri budú rozhadzovať v rámci sociálnych balíčkov. Toto je podľa mňa veľmi nefér.
Vyjadrujete sa aj k rekreačným poukážkam z dielne SNS a tiež nie práve pozitívne. Podľa vás takáto podpora cestovného ruchu nebude mať želaný efekt. Ako by sme teda mali skutočne pomôcť cestovnému ruchu?
Na to sú dva základné parametre. Jeden je sekcia cestovného ruchu, ktorá je pod ministerstvom dopravy. Keď sa s tými ľuďmi rozprávate, sami vám povedia, že nemajú kompetencie ani rozpočet. Lebo ministerstvo leje všetky peniaze do betónu a aj tak nie je schopné ten betón do tých Košíc dostavať. Priority sú diaľnice a ostatné ide bokom. Je potrebné dať tejto sekcii rozpočet, ale to musí byť aj priorita, lebo v súčasnosti sme na chvoste, čo sa týka rozvoja cestovného ruchu v EÚ. A druhá vec je robiť promo Slovensku v zahraničí. My napríklad vôbec nevyužívame potenciál ázijských turistov, ktorí prichádzajú do Európy vo veľkých počtoch. Slovenská agentúra cestovného roku bola pred dvomi rokmi zrušená a pretransformovala sa do spomínanej sekcie. To je veľká tragédia. Ani na ambasádach v zahraničí nemáme ľudí, ktorí by nám robili renomé. To je veľká chyba, premrhaná príležitosť a kameň úrazu, od ktorého sa potrebujeme odraziť. Riešenie, ktoré prináša SNS je v poradí toho, čo treba urobiť pre cestovný ruch, možno pätnáste. Oni to uchopili z celkom opačného konca.
Prieskum agentúry Focus ukázal, že z pomedzi súčasných strán by potenciálna nová strana Andreja Kisku znamenala najväčší odlev voličov práve pre OĽaNO. Ako to vnímate, ste na takéto niečo pripravení?
Pracujeme ďalej. Do politiky sme vstúpili pretože chceme pomôcť Slovensku. Na spôsob našej práce to nijako nevplýva. Sme odhodlaní pracovať aj naďalej tvrdo, tam sa nič nemení. Keď sa na to pozrieme z toho politického hľadiska, tak ak sa tu chceme dožiť nejakej zmeny garnitúry, tak je dôležité, aby demokratická opozícia mala väčšinu. Preto je potrebné mobilizovať nevoličov, ktorí sú sklamaní z toho, aká je politická situácia na Slovensku a po druhé rozvíjať voličský potenciál jednotlivých strán. Ak pán Kiska naozaj prichádza s tým, že ide len prerozdeliť ten istý koláč, tak v tom úplne nevidím logiku, lebo zase budeme na tom istom. Prerozdeľovanie figúrok v demokratickej opozícii nič nezmení. Pán prezident by sa mal zamyslieť a jasne si určiť ako chce k tomu pristúpiť a mal by k tomu pristúpiť zodpovedne.
