Rybanič porušil bankové tajomstvo. Ak bude právoplatne odsúdený, môže to pôsobiť preventívne, hodnotí finančný analytik

    0
    Finančný analytik Maroš Ovčarik (Autor: TabletTV)

    Filip Rybanič bol podmienečne odsúdený za porušenie bankového tajomstva. Ako to vnímate? Bolo skutočne porušené?

    Podľa mojich vedomostí bolo porušené. To znamená, že poskytol verejnosti informácie o údajoch jedného klienta Tatra banky (Roberta Kaliňáka). Ak sa nemýlim, potvrdil to aj súd.

    Niektorí politici Rybaniča obhajujú a označujú ho za whistleblowera. Čo si o tom myslíte?

    Ak dám bokom môj osobný názor a budem sa striktne držať odbornosti, tak nie som za to, aby sa na odhaľovanie podozrenia z nekalého konania používali nezákonné praktiky. Pretože to môže smerovať k tomu, že ľudia budú intenzívnejšie strácať dôveru v právny štát. Jednoducho, ľudia sa môžu cítiť ohrození napríklad aj v prípade bankového tajomstva.

    V banke pracuje množstvo ľudí, ktorí by sa mohli pohnúť rovnakým smerom. Dokážu banky urobiť opatrenia proti ďalším podobným kauzám ako v prípade Filipa Rybaniča?

    Banky disponujú takými opatreniami, ktoré majú zabrániť podobným situáciám a kauzám, respektíve, aby ich bolo minimum. Na druhej strane ale treba povedať, že nedokážu úplne zabrániť jednej veci, a tou je ľudský faktor. Tým pádom nedokážu úplne odstrániť riziko porušenia bankového tajomstva a úniku informácií o účtoch klientov. Samozrejme, ľudský faktor je rizikom pre to, že zamestnanci banky musia mať z titulu ich práce prístup k účtom, pohybom na účte a zostatkom svojich klientov. Avšak banky toto riziko vedia do určitej miery eliminovať a aj to robia. Zamestnanci majú podpísané zmluvy o ochrane bankového tajomstva, o mlčanlivosti. Rovnako aj systém je nastavený tak, že zďaleka nie každý zamestnanec sa dostane k informáciám o účte konkrétneho klienta a podobne. Podobných opatrení je v bankách oveľa viac.

    Je nutné robiť voči daným veciam nejaké opatrenia? 

    Daných prípadov porušenia bankového tajomstva je na Slovensku veľmi málo. Respektíve, nemám vedomosť o tom, že by išlo o vážny, systémový problém. Nemyslím si preto, že dané opatrenia, ktoré som sčasti spomenul, by potrebovali nejakú výraznejšiu zmenu či refresh.

    Nemôže takto vzniknúť do budúcna precedens, na ktorý sa potom budú odvolávať?

    Nie som právnikom, čiže danú vec neviem komplexne posúdiť. Rovnako neviem povedať, do akej miery sú, respektíve nie sú záväzné podobné rozhodnutia ako precedens. Treba však povedať, že nikto nespochybňuje existenciu rizika porušenia bankového tajomstva. Samotné banky si uvedomujú, že tu je. Na druhej strane vedia relatívne rýchlo zistiť, kto mohol danú informáciu vypustiť na verejnosť. Presne vidia, kto a kedy  nahliadal na účet konkrétneho klienta. Čiže ak sa informácie o účte dostanú na verejnosť, banka sa vie presne pozrieť, kto všetko bol na tom účte a tak výrazne zúžiť okruh podozrivých zo svojich radov. Takže podľa môjho názoru sú tam dostatočné opatrenia na to, aby bankové tajomstvo bolo chránené aj v budúcnosti.

    Čo to vo všeobecnosti môže spôsobiť v bankovom sektore?

    Viacero vecí. Jedna z nich je napríklad tá, že ak pán Rybanič bude právoplatne odsúdený, môže to pôsobiť preventívne na pracovníkov bánk do budúcnosti. Na druhej strane ľudia, ktorí robia podozrivé či neobvyklé operácie na bankových účtoch rovnako budú opatrnejší, pretože zistili, že dané informácie sa môžu dostať von. Nemyslím si však, že to výraznejším spôsobom ovplyvní bankový sektor ako taký. Skôr individuálne prípady, ktoré som práve spomínal.

    Čo je to bankové tajomstvo?

    Bankové tajomstvo sa týka akejkoľvek informácie o klientovi, ktorá nie je verejná. V praxi to je akýkoľvek osobný údaj alebo napríklad aj obyčajná informácia, že klient je naozaj klientom danej banky. Banka nemôže len tak zverejniť takýto údaj. Môže iba so súhlasom  majiteľa tohto účtu. Ak ten dá banke písomný súhlas so zverejneným niektorej informácie, banka to môže urobiť. V opačnom prípade to nesmie spraviť a musí zachovať bankové tajomstvo.

    Kedy môžu banky zverejňovať informácie o svojich klientoch bez jeho podpisu?

    Banky sú povinné informovať príslušné orgány o podozrivých transakciách, ktoré sa dejú na klientskych účtoch. Jedným takýmto typom je napríklad to, ak na účte fyzickej osoby sa objaví neúmerne vysoké množstvo peňazí, ktoré nezodpovedá ani pomerom ani príjmu danej osoby.

    Údaje, na ktoré nedal klient písomný súhlas, banka má právo, prípadne povinnosť dať len štátnym orgánom ako napríklad polícii, súdu či Finančnej správe apod..

    Môžu sa teraz bežní zákazníci bánk báť zverejnenia informácií o svojich účtoch?

    Nie. A to z dôvodu, že nejde o systémové zlyhanie bankového sektoru, ale individuálnu chybu.

    - Reklama -