Vo štvrtok prebehla razia v Kolárove, kde zadržali osem osôb podozrivých z vraždy Kuciaka a Kušnírovej, pričom troch z nich obvinili. Čo na tento posun hovoríte?
Určite to je mimoriadne pozitívny posun vo vyšetrovaní. Osobne som bol mierny optimista už v čase, keď Úrad špeciálnej prokuratúry zverejnil identikit človeka, ktorý by mohol vedieť nejaké informácie o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. U ľudí a niektorých politikov sa však spustila vlna skeptických až pochybovačných reakcií.
Ten môj optimizmus, že sa prípad niekde posúva, mohol byť spôsobený aj tým, že s Danielom Lipšicom, ktorý v danej veci zastupuje rodinu Jána Kuciaka, som niekoľko rokov spolupracoval. Ak on dôveruje tímu a hovorí, že na prípade pracujú skúsení vyšetrovatelia a prokurátori, ktorí si poctivo robia svoju prácu, tak tomu verím aj ja. To, že na prípade robia a veci sa posúvajú, potvrdila práve štvrtková razia v Kolárove. Fakt, že sudca vzal podozrivých, po novom už obvinených do vyšetrovacej väzby, potvrdzuje moju vieru, že polícia je na správnej stope.
Čo sa týka možného objednávateľa, respektíve objednávateľky Aleny Zs., ktorú zatkli v piatok – tak tu mi moja vnútorná logika hovorí, že nejde o konečnú stanicu. A to aj z dôvodu, že som nezachytil žiadnu informáciu, že by Ján Kuciak písal o tejto podnikateľke. Naopak, písal o iných vplyvných ľuďoch, ktorí boli alebo stále sú prepojení na vládnych politikov. Preto si myslím, že nejde o pointu celého príbehu a skutočného objednávateľa stále nepoznáme.
Čo hovoríte na skutočnosť, že medzi obvinenými je aj tlmočníčka Mariana Kočnera, ktorá je obvinená za obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy formou účastníctva?
Dokonca sa už objavila informácia, že Marián Kočner má byť krstným otcom jej dcéry. Tvrdí to samotný bývalý partner Aleny Zs. a otec dieťaťa Marián Markovič, ktorý je v Komárne známym podnikateľom.
To, že sa s Kočnerom zjavne poznajú a ju obvinili z vraždy ako objednávateľku, zatiaľ nechám bez komentára.
Už ste spomínali, že zrejme nejde o hlavnú objednávateľku. Myslíte si, že sa podarí nájsť toho, kto objednávku zadal?
V tejto chvíli to je zrejme už iba na rozhodnutí obvinených. Či sú ochotní znášať riziko doživotného trestu v plnom rozsahu, alebo budú spolupracovať, poskytnú informácie o objednávateľovi a ten trest sa im zmierni. Nehovorím, že ho museli poznať či vedieť jeho meno všetci štyria obvinení, ale predpokladám, že minimálne Alena Zs. vie, kto sa na ňu obrátil.
Dokazuje postup polície úprimnú snahu štátnych orgánov prípad vyriešiť?
Dôverujem konkrétnemu vyšetrovaciemu tímu, rovnako aj prokurátorom, ktorí prípad dozorujú. Na prokuratúrach, a je jedno či generálnej, špeciálnej, alebo okresných a krajských, sú prokurátori, ktorí reálne chcú vyšetrovať veci, ale rovnako sa tam nachádzajú aj takí, ktorí nerobia svoju prácu poctivo. A to z dôvodu rôznych politických a podnikateľských prepojení a tlakov. Na základe tohto prípadu nemôžem vynášať súdy, že to už je s prokuratúrou a políciou všetko ružové. V tejto chvíli za najdôležitejšie považujem to, aby verejnosť vytrvala v tlaku, ktorý robí. Pre tých nepoctivých to bude mať za následok čoraz ťažšie zametanie rôznych káuz pod koberec. A pre tých poctivých to bude povzbudenie pre ich ďalšiu prácu.
Koniec koncov, v prípade Mariána Kočnera už boli zverejnené mená tých vyšetrovateľov, ktorým akoby zázrakom pristáli na stole všetky jeho kauzy a tie vždy išli dostratena. A to až do čias, keď sa začal verejný tlak. Vtedy im boli spisy odobraté a do prípadov sa obuli seriózni policajti a prokurátori, ktorí podozrenia začali riadne vyšetrovať.
Podobný príklad je kauza Bašternák, v ktorej Národná kriminálna agentúra pôvodne ani len nezačala trestné stíhanie. Pre porovnanie, dnes je na jeho osobu podaná obžaloba, čo pripisujem aj zmene spoločenskej atmosféry a že sa vymenili niektorí funkcionári. Horšie je to, že sa pán Tibor Gašpar a Robert Krajmer vrátili na ministerstvo vnútra. To sú negatívne signály, ktorými chce niekto povedať: „neodišli sme, sme stále tu a dokonca priamo v rezorte vnútra“.
Gábor Grendel Zdroj: TASR
Zo strany vládnej koalície zaznieva kritika, že vraždu Jána Kuciaka opozícia zo začiatku zbytočne politizovala…
Neviem presne, čo touto výčitkou myslia. Ján Kuciak písal o politických kauzách, pochybných tendroch, prepojení niektorých policajtov na ľudí z mafiánskych zoznamov či miliónových daňových podvodoch, ktoré polícia nevedela alebo nechcela vyšetriť. A on ako investigatívny novinár za nich tú prácu urobil. Bol politickým novinárom, tak je samozrejmé, že jeho vražda vyvolala politické reakcie. Napríklad odchod bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka či bývalého premiéra Roberta Fica. Považujem to za úplne prirodzené a ak niekto nesie politickú zodpovednosť za to, že sa na Slovensku stala vražda novinára, tak určite nejde o opozíciu. Mimochodom, jediná politická strana, ktorá zvolala tlačovku po zverejnení podrobností zo zatkýkania bola strana SMER na čele s p. Ficom.
Po odchode bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara sa na jeho miesto dostal Milan Lučanský. Čo hovoríte na túto voľbu?
Pani Denisa Saková ho predstavila ako dočasného policajného prezidenta, a teda do obdobia, kým bude schválený nový zákon o voľbe prezidenta Policajného zboru. Daný návrh už je v parlamente. Mne sa síce nepáči, ale postupnosť, ktorú ministerka vnútra predstavila, aj dodržiava. Predpokladám, že budúci rok budeme mať na danom poste iného policajného prezidenta.
Ak by som sa mal vyjadriť k jeho doterajšiemu pôsobeniu, tak vo funkcii je relatívne krátko na to, aby som dokázal zhodnotiť jeho prácu. Teší ma výsledok vyšetrovacieho tímu v dvojnásobnej vražde, ale z tých informácií, ktoré boli medializované, sa nedá povedať, do akej miery je za neho zodpovedný terajší policajný prezident a či to s ním súvisí. Nejaké priame prepojenie by som tam v súčasnosti nevidel. Hlavný podieľ majú členovia tímu a zahraničná pomoc.
Vládna koalícia chce presadiť, aby sa policajný prezident volil po novom. A teda by sa volil na štyri roky s tým, že by sa mohol znovu uchádzať o danú funkciu. Ako na túto zmenu reagujete?
Ako som už povedal, nepáči sa mi. Vysvetlím aj dôvody. V súčasnosti nemá ohraničené funkčné obdobie a bolo zvykom, že po parlamentných voľbách prišla nová vláda a tým pádom aj nový minister vnútra. Ten niesol politickú zodpovednosť za výber policajného prezidenta. V niektorých vládach bolo zvykom, že minister určil nového policajného prezidenta a koaličné strany si vybrali, kto určí výber ďalších funkcionárov.
Za vlády Ivety Radičovej to tak nebolo. Vtedy bol ministrom vnútra Daniel Lipšic, ktorý vybral policajného prezidenta, a ten si následne vybral ďalších funkcionárov. To spôsobilo, že práve policajný prezident niesol politickú zodpovednosť za ich pozitívne aj negatívne výsledky. Každý minister vnútra by mal mať možnosť vybrať si policajného prezidenta, to je podľa mňa správny model. Neviem si predstaviť, ako by sa Robertovi Kaliňákovi páčilo, ak by policajného prezidenta, s ktorým by musel spolupracovať, vybral Daniel Lipšic. To tak nefunguje, ale paradoxom je, že súčasná vláda presne to navrhuje. Ak by bol policajný prezident volený na štvorročné funkčné obdobie, tak by tri roky musel spolupracovať s novou vládou.
Účinnosť novely zákona bude od 1. januára,. Vtedy bude postupne ustanovená návrhová komisia, ktorá posunie kandidáta branno-bezpečnostnému výboru. Tam prebehne ďalší híring, pričom z neho dajú ministerke vnútra odporúčanie. Kým sa dostaneme k tomu k tejto fáze, prejde prvý polrok 2019. O rok na to budú parlamentné voľby a nový minister vnútra má niesť politickú zodpovednosť za niekoho, koho si vyberier jeho predchodca.
Súčasná vládna koalícia teda ide vybrať prezidenta Policajného zboru pre nasledujúcu vládu. Ak by cieľom vládnej koalície bolo, aby si do budúcna zaručili beztrestnosť cez policajného prezidenta, tak by nekonali inak. A je úplne jedno, že sedem rokov vo funkcii skrátili na štyri, pretože to nič nemení na podstate.
V prípade, že by opozícia v roku 2020 zostavila vládu, ktorej by ste boli členom a Milan Lučanský by bol stále policajným prezidentom, čo by to pre vás znamenalo? Denisa Saková sa totiž vyjadrila tak, že o funkciu sa bude môcť uchádzať aj on.
Ak bude odporúčaný a vymenovaný tak, ako má byť a prejde cez všetky híringy, nech ho znovu vymenuje, je to v poriadku. Jeho práca a výsledky budú vizitkou súčasnej ministerky Sakovej. Ak bude mať dobré výsledky, tak fajn, ale zatiaľ je predčasné to hodnotiť.
Pán Lučanský predtým, ako sa stal prezidentom Policajného zboru, bol dlhé roky šéfom Inšpekcie MV SR. A to je tiež výber exministra vnútra Roberta Kaliňáka. Podľa môjho názoru nie je správne, aby Robert Kaliňák určoval, kto bude policajným prezidentom pre vládu, ktorá vzíde z parlamentných volieb v roku 2020. Nejde o nič osobné voči pánovi Lučanskému, ale principiálne to podľa mňa takýmto spôsobom nemá fungovať.
V strane vás vymenovali za tieňového ministra vnútra. Ako by ste zhodnotili doterajšiu prácu Denisy Sakovej?
Neviem oddeliť pôsobenie Denisy Sakovej ako ministerky vnútra a štátnej tajomníčky alebo vedúcej služobného úradu. Dlhé roky pracovala v rezorte vnútra po boku Roberta Kaliňáka, čiže niektoré kauzy, ktoré sa spájajú s jeho osobou, sú do istej miery aj jej zodpovednosťou. Napríklad únos vietnamského podnikateľa Trinh Xuana Thanha a poskytnutie nášho vládneho špeciálu. Ja netvrdím, že Denisa Saková o tom vedela, zrejme nie, a je možné, že o tom nevedel ani samotný Robert Kaliňák.
To by však mali vyšetriť príslušné orgány a zodpovedať tak práve takéto otázky, ktoré visia vo vzduchu. Ale spôsob, akým vysvetľovala a obhajovala danú kauzu na branno-bezpečnostnom výbore, vo mne nevzbudzujú dôveru, že by sa od Kaliňáka dokázala odstrihnúť. Navyše po svedectvách slovenských policajtov, ktorý potvrdili skutok, je pre mňa absolútne neprijateľné, aby Tibor Gašpar bol naďalej plateným poradcom pani ministerky. Týmto pre mňa stratila morálne právo pokračovať vo funkcii.
A ako by ste zhodnotili vládu Petra Pellegriniho?
Ide o vládu kontinuity, ktorá vznikla bez predčasných parlamentných volieb. Je to vláda, ktorú v národnej rade veľmi aktívne podporujú nezávislí poslanci, ktorí sa do parlamentu dostali na kandidátke Sme rodina. Hovorím o Petrovi Marčekovi, Martine Šimkovičovej a Rastislavovi Holúbkovi.
Zdá sa mi, že pán Pellegrini je čoraz viac autonómnejší. Svedčia o tom aj personálne zmeny na úrade vlády, a teda, že si buduje vlastný tím a ide vlastnou cestou. Je v presne takej ťažkej situácii, ako bola Iveta Radičová. Tá síce bola premiérkou, ale nebola predsedníčkou vládnej strany. Rovnako aj Peter Pellegrini je premiérom, ale predsedom Smeru je Robert Fico. Toto mu dáva Andrej Danko relatívne často verejne najavo, súkromne to je možno aj častejšie.
Určite komunikuje prijateľnejšie ako jeho stranícky predchodca a to nielen s médiami, ale celkovo. Pripisujem to jeho čoraz väčšiemu sebavedomiu a tomu, že si uvedomuje silu svojej pozície. Myslím si, že pre Smer je v tejto pozícii veľmi dôležitý.
Po tom, ako sa Daniel Lipšic vzdal mandátu, ste sa stali novým predsedom hnutia Nova. Názov strany donedávna figuroval v názve Obyčajných ľudí, teraz ho už nevidieť. Viete povedať dôvod tejto zmeny?
My sme spolu s OĽaNO mali dohodu o spolupráci v parlamentných voľbách v roku 2016. Spočívala v tom, že ľudia z hnutia Nova budú kandidovať na kandidátke Obyčajných ľudí, čo znamená, že sme do volieb nešli ako koalícia. Ak by sme išli ako koalícia, tak názov oboch subjektov by sa objavil na kandidátnych listinách pre voličov.
Tým, že prieskumy pred parlamentnými voľbami predpovedali matovičovcom maximálne šesť až sedem percent a reálne hrozilo, že sa ako koalícia nedostaneme do parlamentu, tak sme sa dohodli na jednej spoločnej kandidátke Obyčajných ľudí. Chceli sme tak zabrániť prepadu hlasov, pretože ak by sme vytvorili koalíciu, tak by sme museli získať minimálne sedem percent. A aby sme voličov Novy nezmiatli tým, že nevidia naše logo, tak sme do názvu OĽaNO dali za pomlčku aj náš názov.
Igor Matovič ako predseda OĽaNO musel na ministerstve vnútra zaregistrovať zmenu názvu, pričom dohoda bola, že ide iba pre účely parlamentných volieb. Po istom čase od ich sa vrátili k pôvodnému názvu bez hnutia Nova. My sme stále samostatnou stranou, ktorá v každých voľbách postupuje autonómne. Je to dobré na to, že sami rozhodujeme, koho podporíme na primátora, starostu, župana a podobne. Musím povedať, že sa väčšinou pri výbere kandidátov zhodujeme so SaS či OĽaNO, ale nie vždy a nie všade.
Čiže sme vytvorili spoločný poslanecký klub OĽaNO, pričom sa tam dostal Daniel Lipšic a ja. V parlamente s matovičovcami spolupracujeme, pretože sme tam išli spoločne. Čo sa týka akýchkoľvek iných volieb, tak OĽaNO je OĽaNO a Nova je Nova.
Má zmysel, aby NOVA naďalej existovala ako politická strana? Viete si predstaviť, že by ste ako strana samostatne kandidovali? Nebolo by lepšie založiť inú stranu alebo sa pridať k niektorej inej?
V Nove o tom veľa diskutujeme. Samozrejme, že to má zmysel, máme aktívnych a šikovných ľudí v regiónoch, ktorí kandidovali v župných voľbách do zastupiteľstiev, v komunálnych voľbách kandidujú za starostov a mestských či miestnych poslancov. Z nášho hnutia máme v Európskom parlamente aj poslankyňu Janu Žitňanskú. Vo vzduchu visí aj ďalšie politické pôsobenie Daniela Lipšica. Všetci v Nove veríme, že ten čas jeho návratu raz príde, len nevieme kedy. Čiže zmysel to určite má, ale v spolupráci s niekým iným. S kým bude spolupráca v roku 2020, je dnes predčasné odpovedať. Tá otázka však bude aktuálna v krátkom čase.
Čiže pripúšťate možné ďalšie pôsobenie Daniela Lipšica v politike? Viete si predstaviť, že by sa v budúcnosti opäť stal ministrom?
Ja sa budem veľmi snažiť, aby sa vrátil do politiky. Čo sa týka jeho budúcnosti ako možný minister, tak si myslím, že by mohol byť veľmi užitočným pre spravodlivosť na Slovensku.
Od oznámenia Andreja Kisku, že sa už nebude uchádzať o post hlavy štátu, sa rozpráva o jeho ďalšom možnom projekte, politickej strane. Čo na celú túto vec hovoríte?
Zatiaľ je to veľká neznáma, čítal som o tom iba v médiách. Cez víkend povedal niečo v tom zmysle, že by chcel mať vplyv na budúci výber ministrov. Predpokladám, že do toho pôjde a čakám na jeho verejné vyhlásenie, ktoré avizoval po komunálnych voľbách.
Politika je súťaž. Ústava umožňuje každému v tomto štáte, aby sa uchádzal o akúkoľvek verejnú funkciu. Pre mňa je vítaný každý politik alebo politická strana, prosto každý subjekt, ktorý prispeje k zmene pomerov a nastoleniu elementárnej spravodlivosti v tejto krajine. To je to podstatné, o čo by nám malo ísť, aj keby to išlo na úkor napríklad mojej osobnej politickej kariéry. Vôbec s tým nemám problém. Dôležité je, aby v tejto krajine konečne prišla zmena. Je jedno, či to bude pod záštitou inej politickej strany, alebo generácie, pre mňa je podstatný výsledok, na ktorý sa veľmi teším. Po desiatich rokoch rôznych Ficových vlád si myslím, že ľudia v tejto krajine si to zaslúžia, pretože zmenu chceli už po voľbách v roku 2016.
Igor Matovič priznal, že oslovili ľudí z jeho radov. Boli ste medzi nimi aj vy?
Neviem, koho oslovovali, ale ja som medzi nimi nebol.
Čo by podľa vás spôsobil príchod Kiskovej strany pre súčasné strany a hnutia?
Ťažko povedať, pretože nepoznám žiaden prieskum verejnej mienky, ktorý by zaradil aj jeho projekt. Teraz nemám na mysli ich volebný potenciál, ale štruktúru potenciálnych voličov, čiže voliči ktorých strán by Kiskov projekt považovali za lepšiu voľbu. To, že ho voliči rôznych strán volili za prezidenta, neznamená, že by ho volili za predsedu strany a chceli by ho vidieť ako premiéra. Na toto neviem odpovedať, z mojej strany by išlo čisto iba o špekuláciu.
Viem, že sa hovorilo, že ak Andrej Kiska založí stranu, zoberie hlasy už existujúcim. Osud politických strán je pre mňa osobne tou poslednou vecou, ktorá ma zaujíma. Ak to prispeje k zmene pomerov na Slovensku a ak by sa to politickému projektu pána Kisku podarilo presadiť, tak mi je jedno, čo to spôsobí s tou ktorou politickou stranou.
Mám taký pocit, že nepôjde o jedinú novú stranu, ak nerátam Spolu a Progresívne Slovensko. Som presvedčený, že niektoré osobnosti kandidujú v komunálnych alebo prezidentských voľbách nielen z dôvodu, aby uspeli, ale preto, že ak sa zviditelnia, založia si stranu alebo vstúpia už do existujúceho subjektu.
Viete si predstaviť prípadnú spoluprácu s PS, Spolu a projektom Andreja Kisku?
Určite áno.
