Ako vyzerá každodenný život bývalého prezidenta?
Je to trochu iné, ako keď je človek aktívny a sleduje ho verejnosť. Na druhej strane si myslím, že máloktorý politik, keď prechádza z takejto funkcie do sféry oddychu, prestane zo dňa na deň vnímať a sledovať politické dianie. V takom štádiu som aj ja. Z mojej strany už neprichádzajú rozhodnutia, ktoré by ovplyvňovali politickú scénu, ale som veľmi rád, že často ma pozývajú na rôzne podujatia po celom Slovensku. Či už ide o debaty, alebo stretnutia s organizáciami, alebo starostami, či primátormi. Stretávam sa aj so súčasnými poslancami a veľvyslancami. Takže nemôžem povedať, že by som vo svojej súčasnej emeritnej pozícii nemal čo robiť.
Za akým účelom za vami prichádzajú súčasní poslanci, chodia sa s vami poradiť?
Určite. Napríklad teraz naposledy sa ma prišli spýtať na môj názor týkajúci sa zmeny voľby ústavných sudcov. Čiže áno, v otázkach, kde majú pocit, že by som im mohol byť nápomocný, sa tu často zastavia, opozičných poslancov nevynímajúc.
Necnie sa vám za funkciou prezidenta?
Ja som v najvyšších funkciách pôsobil v podstate od roku 1990 a som zatiaľ jediný slovenský prezident, ktorého zvolili opakovane. A to aj napriek tomu, že veľká časť médií voči mojej osobe viedla antikampaň a snažili sa presvedčiť verejnosť, že lepšou voľbou by bola pani Radičová. No ale napriek tejto silnej podpore, ktorú mala zo strany médií, som napokon s vysokým náskokom zvíťazil. V mojej funkcii som urobil všetko preto, aby sa Slovensko stalo úspešným či už v domácej, ale aj zahraničnej politike. Takže mám čisté svedomie a viem, že ma občania brali pozitívne a som rád, že je to tak aj dnes.
Autor: Dominik Foldes
Očakáva sa, že keď súčasný prezident Andrej Kiska v úrade skončí, zapojí sa do politiky ako predseda novej strany, to by bola na Slovensku bezprecedentná situácia… Čo si vy o tom myslíte?
Vyjadril som sa k podobnej otázke, keď pán Kiska pred niekoľkými mesiacmi ohlásil, že pre rodinu nebude opätovne kandidovať na prezidenta. A na to vyhlásil, že plánuje zostať v politike a založiť stranu. Vtedy som povedal, že to je určitá schizofrénia. Pretože založiť politickú stranu a prípadne ju viesť, je ešte ťažšia úloha, ako byť prezidentom. Preto nie celkom chápem jeho myšlienkové pochody a je otázne, či sú jeho vlastné, alebo niekoho iného…
Niektorí si myslia, že Andrej Kiska na čele novej strany môže byť pre Slovensko riešením súčasnej zložitej politickej situácie a dokonca akýmsi „mesiášom“. Má podľa vás takýto potenciál?
Poviem len toľko, že na Slovensku sú tak rozložené politické sily, že predstavitelia jednej filozofie dokážu založiť aj štyri strany s inými predstavami o riešeniach ich spoločných problémov. To znamená, že by bolo veľmi ťažké stať sa takýmto, ako hovoríte, spasiteľom. Ani tí, ktorí sú dnes okolo pána prezidenta a predkladajú mu svoje návrhy, nie sú jednotní. Takže si myslím, že Slovensku už nové politické strany s mnohými vnútornými frakciami nepomôžu. Už súčasné zloženie strán, keď si ho rozanalyzujeme, je také, že vo voľbách môže byť pre občanov ťažké sa rozhodnúť.
V lete ste vyčítali Andrejovi Kiskovi, že robí zo Slovenska jeden veľký negatívny problém. Ako sa vaše vnímanie Slovenska odlišuje od toho jeho?
Nechcem v žiadnom prípade kritizovať spôsob, akým pán Kiska vykonáva funkciu prezidenta. No absolútne s ním nesúhlasím, pokiaľ ide o jeho výroky upozorňujúce na Slovensko ako na krajinu mafiánov a korupčníkov. Je toho ešte veľmi veľa, čo na Slovensku musíme zmeniť, ale ja som presvedčený, že u nás sa urobilo za posledné roky viac pozitívneho ako negatívneho. Všímam si ale, že súčasní politici obdobnú rétoriku často dosť zneužívajú a prichádzajú pred verejnosť len s negatívami a pozitíva zamlčujú. A ešte aj tie negatíva často zakladajú na polopravdách a polopravda je niekedy horšia ako klamstvo. Toto ma mrzí na našej politickej scéne. Hodnotenie štátu je najmä zo strany opozície vyslovene negatívne. Ale, samozrejme, sú aj veci, ktoré musí aj súčasná politická garnitúra vysvetliť jednoznačne.
Prezident SR Andrej Kiska Zdroj: TASR
Myslíte, že takéto prezentovanie Slovenska môže negatívne ovplyvniť aj imidž našej krajiny v očiach zahraničných partnerov v EÚ?
Európski štátnici, a azda nie je takého, s ktorým by som sa v minulosti nestretol, vidia pozitíva, obzvlášť na poli zahraničnej politiky. Slovensko nikdy nemalo v rámci Európy a sveta tak vysoko postavených politikov, ako je to dnes. Je to práve vďaka tomu, že je vnímané ako krajina pozitívne. Samozrejme, sú tu aj problémy aj s EÚ, ale tie nemá len naša krajina. Preto som presvedčený, že príde čas, keď bude potrebné Úniu vystaviť reformám. Ja však tvrdím, že dnes žijeme obdobie kompromisov a to nielen v rámci svetovej či domácej politiky, ale aj v rodinách, medzi ľuďmi.
Keď sa ešte vrátim k tomu reprezentovaniu Slovenska. Na základe toho, čo hovoríte, teda môžeme povedať, že vnímate reprezentovanie Slovenska zo strany našich súčasných najvyšších činiteľov skôr pozitívne?
Viem, že teraz zrejme narážate najmä na pána Andreja Danka a jeho rozhodnutia navštíviť Rusko, ale aj Izrael či Grécko… Otázka je, do akej miery je schopný viesť rozhovor tak, aby to bolo na prospech oboch strán a zároveň rešpektované treťou stranou. Je to o tých kompromisoch, o ktorých som hovoril.
Prejdime na nadchádzajúce prezidentské voľby, ktoré nás čakajú budúci rok. Vo videu, ktorým ste vyjadrili svoju podporu pánovi Chmelárovi, ste povedali, že vás oslovil najmä svojím vystúpením, prejavom a tým, že vie okrem kritiky aj poukázať na pozitíva. Aké konkrétne názory Eduarda Chmelára vás však presvedčili, že práve on je ten pravý, ktorý si zaslúži vašu podporu?
Z kandidátov, ktorých dnes poznáme, by som volil možno dvoch, a jedným z nich je práve pán Chmelár a preto som mu vyjadril svoju podporu. Veľmi ma zaujal napríklad svojím sociálnym programom, ale aj pozitívnymi názormi na zahraničnú politiku Slovenska vo vzťahu k EÚ a to vrátane kritiky, ktorú Únii adresuje.
Kandidát na prezidentské kreslo, politológ Eduard Chmelár Zdroj: TASR
Vy ste sa ešte na jar objavili aj na krste knihy Štefana Harabina, ktorý tiež kandiduje. On vás s prosbou o podporu neoslovil?
Nie. Bol som pozvaný na predstavenie knihy a viac sme spolu o tom nehovorili.
Neuvažovali ste aj o podpore iných kandidátov? Napríklad počkať na kandidáta Smeru?
Z tých mien, o ktorých sa dnes ešte reálne hovorí, tam kandidáta Smeru nevidím. Ak Smer navrhne niekoho, bude záležať na tom, aký vzťah mám k tomu človeku a s akým programom príde daný kandidát. A teda, či to bude lepší program, ako má napríklad pán docent Chmelár.
Z tých mien, ktoré zatiaľ padli, kto by bol pre vás najlepším kandidátom Smeru?
Premiér Peter Pellegrini by nebol zlým prezidentom, ale myslím si, že v súčasnosti sa rozhodol správne, keď vyhlásil, že kandidovať nebude. Priznám sa, že Miroslav Lajčák bol aj môj návrh a myslím si, že túto funkciu by dokázal výborne zvládnuť. Jeho rozhľad v zahraničnej politike ho jednoznačne robí spomedzi dodnes spomínaných kandidátov najvhodnejším.
Objavili sa úvahy, že Robert Fico potrebuje prezidenta zo Smeru, aby si takpovediac vydláždil cestu na ústavný súd. Čo na tom môže byť pravdy?
Pán Fico otvorene povedal, že po skončení svojej politickej kariéry by išiel rád na ústavný súd. Ja pána Fica poznám ako politika aj ako právnika. Tak ako mu nikto nemôže zobrať, že je dobrým politikom, tak podľa môjho názoru mu nikto nemôže zobrať, že by bol dobrým ústavným sudcom. Ale to je všetko ešte budúcnosť, ktorá závisí aj od toho, akou formou budú nakoniec volení ústavní sudcovia. A pokiaľ ide o návrh novely zákona o ich voľbe, tak ja osobne súhlasím s tými zmenami, ktoré vláda navrhuje. Ale musím povedať, že ani jedna z týchto zmien nezaručí, že budeme mať zodpovedných ústavných sudcov. Lebo ani na odborných vedomostiach, ani na praktických skúsenostiach nezáleží tak ako na charaktere. Vojna o spôsob volenia sudcov, ktorej sme dnes svedkami, je tak trochu imaginárna.
Kandidátom na prezidenta opozičnej SaS je vedec Robert Mistrík. Ako na vás pôsobí?
Keď kandidoval pán Kiska, vystúpil som a povedal som, že si neviem vo funkcii prezidenta predstaviť človeka, ktorý v živote nerobil ani starostu v dedine so sto domami. Ktorý nepozná regionálnu politiku, štátnu politiku… To nikdy dobre neskončí a ani neskončilo. Čiže to je môj názor aj na pána Mistríka. Nikdy nerobil politiku a to je problém. Lebo taký človek potom čaká na to, čo mu povedia iní a až potom si vytvára vlastný názor. Ale to už nie je jeho názor, ale implementácia tých cudzích.
Autor: Dominik Foldes
Podpisy už vyzbieral aj Béla Bugár a so slovami ´Slovensko je pripravené na prezidenta Maďara´ sa naplno pustil do kampane. Stotožňujete sa s jeho názorom?
S pánom Bugárom sa poznám naozaj dlho. No jeho názor, že Slovensko už prekonalo to trenie medzi Slovákmi a Maďarmi… Ja by som to na jeho mieste nepodceňoval. Je skúsený politik a mohol by byť prezidentom. No nie je celkom pravda, aj keď by som bol rád, keby bola, že ten problém tu už nie je, ako si to myslí pán Bugár. Príkladom je znemožnenie výučby v slovenskom jazyku, s ktorým sa museli potýkať deti v obciach na juhu Slovenska, takéto veci spôsobujú aj dnes napätie. A že ide kandidovať? Nakoniec sám povedal, že to robí preto, aby zachránil svoju stranu. Držím mu palce, aby to tak bolo. Ale musí si uvedomiť, že tento krok môže mať v prípade jeho neúspechu presne opačný efekt. Ide do ťažkého boja. Urobil odvážny krok. Ale treba povedať, že pre maďarskú menšinu urobil najviac.
Čo hovoríte vo všeobecnosti na politiku vládnej koalície?
Po tom, ako odstúpil pán Fico z funkcie a nahradil ho pán Pellegrini, si myslím, že vo vzťahu k plneniu programového vyhlásenia vlády sa nič nezmenilo. Pellegrini ako predseda vlády dôsledne dbá na to, aby napĺňal program koalície. Ale z dôvodu blížiacich sa volieb je aj v koalícii trenie. Koaličné strany začínajú viac presadzovať vlastné iniciatívy, aby na seba upozornili voliča. Z tohto pohľadu to má Pellegrini ťažšie, lebo bude musieť čoraz častejšie hľadať kompromisy, ustupovať, ale aj buchnúť po stole a to koalíciu neposilňuje, skôr naopak. Na druhej strane treba povedať, že zatiaľ je schopná tieto kompromisy robiť a som presvedčený, že sa jej podarí dovládnuť do konca volebného obdobia. Na druhej strane už som sem-tam počul spomínať predčasné voľby opozíciu aj koalíciu.
