Robejšek poukazuje na to, že Taliansko je so 132 percentami svojho hospodárskeho výkonu druhým najzadlženejším štátom eurozóny. Rímska vláda však vraj práve v týchto dňoch oznámila, že chce splniť svoje volebné sľuby. Preto plánuje v budúcom roku zvýšiť zadlženie tak, že výkonnejšie krajiny eurozóny budú nútené prevziať jej dlhy. „V tomto očakávaní je v zhode s Emmanuelom Macronom, ktorého krajina je na tom so zadlžením na 99 percentách len o trochu lepšie,“ uviedol politológ.
Francúzsky prezident preto už mesiace láme nemeckú kancelárku, aby kývla na spoločné ručenie eurozóny za dlhy svojich členov. Ale to podľa Robejška privedie eurozónu akurát do slepej uličky, ktorú Amerika objavila a podrobne zmapovala už pred viac ako dvesto rokmi.
„Prvý americký minister financií Alexander Hamilton prevzal dlhy všetkých povstaleckých štátov z vojny proti Anglicku a vyhlásil ich za spoločné. Už vtedy bola reč o dôkaze solidarity. Druhé kolo ,zjednotenia‘ dlhov štátov únie sa konalo po druhej vojne s Veľkou Britániou v roku 1813,“ podotkol.
Zo začiatku vraj všetko vyzeralo sľubne. Spoločné dlhové ručenie urobilo na veriteľov taký dobrý dojem, že všetky štáty únie platili nižšie úroky. „Na chlp to isté očakávajú Macron a ostatní notorickí dlžníci,“ konštatuje Robejšek.
Emmanuel Macron Zdroj: TASR
Následne dodáva, že lacné peniaze však viedli k vojne. „Rovnako ako dnes aj pred dvesto rokmi povzbudili nízke úroky členské štáty únie do toho, aby si poriadne hrabli do vreca lacných peňazí. A podľa pravidla ,ľahko prišlo, ľahko odišlo‘ sa ich veľká časť investovala úplne chybne,“ pokračoval.
„Napríklad do stavby vodných kanálov, ktoré však s práve začínajúcim rozvojom železníc stratili svoj zmysel,“ spresnil s tým, že výsledok bol, že v rokoch 1835 – 1842 vyhlásilo deväť z dvadsiatich deviatich štátov únie bankrot. „Skoro presne ako dnes, že áno?“ poznamenal.
Z minulosti ešte poukázal na to hlavné. „Washingtonská vláda sa za podpory zostávajúcich dvadsiatich štátov pokúsila druhýkrát prevziať dlhy tých deviatich nešťastníkov. Ale tentoraz už jej na to nestačili sily. A tak dlhová kríza viedla ku kríze politickej. Britský historik Harold James tvrdí, že spory o dlhy významne prispeli k tomu, že došlo k vojne Severu proti Juhu. Až po nej, v roku 1865, sa Spojené štáty definitívne vzdali myšlienky spoločného ručenia za dlhy. Odvtedy ide každý za svoje,“ doplnil.
Z toho všetkého Robejškovi vyplýva jedno: „solidarita“ vedie do slepej uličky. „Dnes, rovnako ako pred dvesto rokmi, ľudia neradi platia cudziu útratu. Spoločné ručenie za dlhy, po ktorom dnes volá Emmanuel Macron a s ním celý – s cudzími peniazmi veľkoryso zaobchádzajúci – juh Európy, by ani dnes neviedlo k zjednoteniu, ale naopak k roztržkám a k nenávisti medzi členmi Únie,“ uzavrel politológ.
Pôvodný text nájdete na webe Aktuálně.cz.
autor: nab
