pondelok, 10 mája, 2021
18.5 C
Bratislava
Úvod Aréna „Bieli“ už nechcú fyzickú prácu. Poväčšine ju bude robiť Róm. Neuvedomujeme si,...

„Bieli“ už nechcú fyzickú prácu. Poväčšine ju bude robiť Róm. Neuvedomujeme si, že oni pre Slovensko ťažko odpracujú veľa, hovorí Ábel Ravasz

Pán Ravasz, vy ako splnomocnenec vlády pre rómske komunity máte pocit, že sú Rómovia na Slovensku diskriminovaní?

Keď sa pozrieme na rómske komunity na Slovensku, veľmi často vidíme horšie životné podmienky ako v iných skupinách. Samozrejme, nedá sa povedať, že by to platilo vždy. Existuje však niekoľko stoviek komunít, kde sa s tým stretávame, pričom ide o najrôznejšie dôvody. Chudoba je medzigeneračná, čo znamená, že nevnikla včera a, bohužiaľ, nezanikne zajtra. Súčasťou toho môže byť aj diskriminácia. Robili sa štúdie, kde sa rôzni ľudia prihlásili na pracovnú pozíciu, pričom vyšlo, že tí, ktorí mali rómske meno, mali omnoho menšiu šancu uspieť ako tí so slovenským.

Diskriminácia môže mať aj takú formu, že Rómovia nemajú rovnaký prístup k určitým službám ako Nerómovia. Najhoršie to je v prípade školstva. Nemajú prístup k škôlkam, normálnym základným školám, v niektorých obciach sú iba špeciálne. Áno, aj toto môže byť diskriminácia a pre veľa ľudí môžu byť takéto slová červené súkno. Skúsim to teda vysvetliť aj inak.

Podmienky nie sú rovnaké pre každého občana v tejto republike, pričom to môžeme a nemusíme nazvať diskrimináciou. Ja budem spokojný, ak každý občan v tomto štáte bude mať úplne rovnaký prístup k službám, nezávisle od farby pleti, vierovyznania a národnosti. To znamená, že budú pre nich platiť aj rovnaké pravidlá a povinnosti.

Obraz Rómov na Slovensku je taký, že nepracujú, nechodia do školy, iba poberajú dávky. Čo na to hovoríte vy?

Samozrejme sa to nedá zovšeobecniť, ale nedá sa povedať, že by Rómovia nechceli pracovať. Nedávno som sa vrátil z východného Slovenska, kde som navštívil aj obec Kecerovce. Stretol som sa s veľkým počtom tam žijúcich Rómov, rovnako aj so starším 63-ročným pánom, ktorý bol oblečený v monterkách a išiel do práce. Pýtal sa ma, prečo ich ľudia neustále urážajú, že nechcú pracovať. Povedal mi, že on je živým príkladom toho, že chcú, ak môžu.

Myslím si, že keby bolo na východnom Slovensku viac pracovných miest, tak by sme na rôznych pracovných pozíciách videli aj viac Rómov. Do istej miery je problém v tom, že toto etnikum nemá na východe takú vzdelanostnú úroveň ako iní Slováci. To znamená, že majú maximálne dokončenú základnú školu, niekedy ani to nie, a to ich obmedzuje v ďalšej kariére a práci, pričom to zvyšuje celkovú nezamestnanosť.

Musím ale povedať, že Inštitút finančnej politiky nedávno urobil prieskum, ktorý sa zameral na zamestnanosť Rómov a zistil, že v roku 2017 bola najvyššia. Tento výsledok mi hovorí, že kroky, ktoré robíme, vedú k úspechom a ak by sme v tejto dráhe pokračovali, tak by to mohlo byť ešte oveľa lepšie.

Čo sa týka práve tohto etnika, tak pre nich sú dôležité najmä pracovné pozície priamo v ich komunitách. Hovorím najmä o terénnom pracovníkovi, asistentoch v školách, pričom tieto pozície od nich nevyžadujú vysokú kvalifikačnú úroveň. Pomohli by zlepšiť situáciu priamo v ich spoločenstve a sú pre nich mimoriadne dôležité.

Na Slovensku boli viaceré policajné akcie, pri ktorých doslova zmlátili Rómov – spomeňme si napríklad na akciu v Moldave na Bodvou. Ako sa vyvíja situácia v problémových rómskych osadách a obciach?

Chvalabohu, takýchto prípadov je z roka na rok čoraz menej. Osobne by som bol najradšej, ak by sa podobné akcie a veci už neopakovali. Vykonali sme viacero krokov, ktoré dopomohli k súčasnému stavu v problémových osadách. Tie, čo máme vo vlastnej pôsobnosti, sme už vykonali, na ostatné ešte čakáme.

Podarilo sa nám zriadiť rómske občianske hliadky, ktoré teraz nazývame miestne občianske poriadkové služby (MOPS). Je to naozaj veľmi úspešný projekt, ktorý spočíva v tom, že ľudia priamo z miestnej komunity robia poriadkovú službu a snažia sa, aby v nich boli lepšie podmienky a rovnako aj spolunažívanie. Hovorím napríklad o ranných cestných priechodoch, aby deti boli v bezpečí, prípadne o zakročení v prípade, že by bol v spoločenstve alebo medzi viacerými komunitami konflikt.

V prvej fáze projektu máme vyše 800 MOPS-ov a vyše 90 percent týchto ľudí tvoria práve Rómovia. Tých zvyšných desať percent Nerómov je pre mňa veľmi zaujímavých. A to z dôvodu, že ak v niektorej dedine majú štyroch pracovníkov projektu a dvaja sú Rómovia a dvaja nie, tak vedia zakročiť v jednej aj druhej časti obce. Aby som to vysvetlil, tak v prípade, že vznikne konflikt v nerómskej časti, tak ho môžu ísť riešiť „bieli“ a ak to vznikne v rómskej komunite, tak to riešia ich ľudia.

Hovoril som aj o tom, že nám ešte niektoré veci chýbajú. Ide najmä o osobné kamerové systémy policajtov, teda tie, ktoré majú pripevnené k uniforme. Ak sa pozriem napríklad na akciu v Moldave, ale aj staršie prípady, ako je napríklad Zborov, tak hlavná diskusia, ktorá prebieha, je o tom, čo sa stalo. A to je zle, pretože ľudia buď neveria výpovediam policajtov, alebo Rómov a miestnej komunite. Samozrejme, hneď si myslia, že policajt je lepším svedkom ako Róm. To však má za následok, že miestne spoločenstvo si môže myslieť, že si každý na nich môže všetko dovoliť, lebo aj tak im nik neuverí. To by mohli zmeniť práve takéto kamerové systémy, pretože potom by v danom prípade nebola ani kvapka pochybnosti, čo sa tam presne stalo.

Napríklad priamo v Zborove sa istému miestnemu pánovi podarilo urobiť jedno video, ale ide už iba o časť, keď policajti zasahovali proti Rómom. Nikto nevedel, čo presne sa udialo predtým, prečo tam prišli, koľko ich bolo, či postupovali podľa zákona a ich predpisov, a to sa už ani nedozvieme.  Toto je presne to, čo nám chýba k väčšej spokojnosti. 

Ábel Ravasz v popradskej mestskej časti Matejovce  Zdroj: TASR

Máte nejaké štatistiky čisto o rómskej kriminalite? Má to podľa vás opodstatnenie robiť, lebo často počuť, že prieskumy čisto o rómskej kriminalite sú rasistické.

Takéto štatistiky, či už oficiálne, alebo neoficiálne, nie sú. Myslím si, že nie je úplne šťastné, ak sa kriminalita zameriava iba na rómsku komunitu. Najčastejšie sa s kriminalitou spájajú preto, že chudobní ľudia na celom svete, nezávisle od pôvodu, spáchajú omnoho viac trestných činov. Niekedy ide o krok z čistého zúfalstva, keď nemajú inú možnosť na získanie napríklad jedla alebo inej potreby. V iných prípadoch ide o zlú socializáciu.

V každej krajine vidíme, že ak sú niektorí ľudia na tom systémovo horšie ako ostatní, tak je samozrejmé, že kriminalita je vyššia. Či už hovoríme o niektorých komunitách migrantov v západnej Európe, alebo náboženských menšinách v Ázii na báze farby pleti alebo etnicity. Vždy v skupine, ktorá je na tom sociálne horšie, vidíme viac problémov.

Ak sa pozrieme na Rómov, ktorí sú na Slovensku integrovaní, pričom nejde o malú skupinu, tak mi verte, že nespáchajú viac trestných činov ako ktokoľvek iný v tejto republike. Ide o tretinu, možno až polovicu z celkového počtu tohto etnika. Ak však máte osadu, kde sú podmienky povedzme na úrovni stredoveku, tak tam sa môže očakávať zvýšená kriminalita.

Čo sa týka práce, Rómov najčastejšie vídame, ako kopú jamy alebo pomáhajú na stavbách. Aká je teda zamestnanosť tejto komunity?

Nemáme úplne presné dáta, pretože zamestnanosť v danom etniku nesledujeme. Ja by som to však rozdelil na tri skupiny. Tí, ktorí žijú integrovane, sú na rovnakej úrovni ako Slováci a žijú v mestách alebo obciach, kde sú pracovné pozície. Občas sa stretávajú s diskrimináciou, našťastie to ale nie je až také výrazné. U takýchto Rómov môžeme očakávať, že v prípade zamestnanosti a nezamestnanosti dávajú celoštátny štandard.

Potom sú tu tí, o ktorých by sme mohli povedať, že žijú na okraji spoločnosti a zamestnanosť je u nich nižšia. Rovnako ide o veľkú skupinu Rómov, okolo stotisíc, ktorí pracujú na nižšie platených pozíciách. Ide o sezónne práce, dohody, brigády, pomocné práce na stavbách. Presne toto je tá skupina, o ktorej ste hovorili. V súčasnosti si málokto uvedomuje, že ak vidíte inzerát na pomocné stavebné práce alebo fyzickú prácu, tak ju poväčšine bude robiť Róm. „Bieli“ to už nechcú robiť, tí si radšej hľadajú administratívnu prácu v kancelárii. Nikto si však neuvedomuje, že Rómovia pre túto krajinu toho ťažko odpracujú naozaj veľa.

Tretiu skupinu tvoria Rómovia, ktorí sú segregovaní. Presne u nich robil Inštitút finančnej politiky prieskum, o ktorom som hovoril. Zistilo sa, že v tejto skupine je nezamestnanosť na úrovni približne 23 percent a že aj tu veľa ľudí pracuje oficiálne. Nedá sa povedať, koľko ich pracuje neoficiálne, čo je omnoho väčšie číslo. Ide o čierne práce, či už v Česku, alebo v rámci krajiny.

Keď som bol na východe Slovenska, navštívil som niekoľko osád a zostal som milo prekvapený. Boli skoro prázdne, ak nerátam mamičky s deťmi, ktoré nepracujú alebo neštudujú. Všetci ostatní išli do práce a do škôl, čo je veľmi pozitívne. Ak v niektorej z osád vidíme, že je tam cez deň zvýšený počet ľudí, tak vtedy vieme povedať, že tí nepracujú, ale nejde o častý fenomén.

Čiže môžeme povedať, že fakt, že máme historicky najnižšiu nezamestnanosť a najvyššiu zamestnanosť pozitívne vplýva aj na rómske etnikum?

Určite áno. Veľmi dôležitý je v tomto aj socializmus, pretože vtedy museli všetci pracovať aj Rómovia. Potom, keď v 90. rokoch prišla menej priaznivá situácia na trhu práce, tak prvých, ktorých prepustili, boli Rómovia. Tí prišli o svoje pracovné pozície a prakticky doteraz za to pykáme. Treba využiť toto mimoriadne priaznivé obdobie. Slovensko rastie, takže je potrebné, aby sme v čo najväčšej miere involvovali týchto ľudí do pracovných procesov. Pretože ak prídu horšie časy, tak budeme mať problémy. Môj osobný názor je, že žiadna väčšia hospodárska kríza by nemala ohroziť Rómov na niektorých pracovných pozíciách, lebo tam pracujú už relatívne dlho.

A keď som sa už dostal k hospodárskej kríze, rovnaká situácia ako v 90. rokoch bola aj v roku 2008. Prieskum Inštitútu finančnej politiky veľmi presne poukázal na to, že v tom čase stratilo množstvo Rómov svoje pracovné pozície. Rovnako prví, ktorých prepúšťali, boli suverénne Rómovia.

Zamerajme sa teraz na školy. Nedávno bola v slovenských médiách uverejnená informácia, že starostovia niektorých obcí naschvál dávajú rómske deti do špeciálnych škôl, aj keby to niektorí možno nepotrebovali. Je to pravda? Prečo to robia?

Áno, je to pravda, s týmto fenoménom sa stretávame pomerne často. Ako som už povedal, v niektorých obciach nemajú ani len základnú školu, iba špeciálnu. Neviem si predstaviť, čo si starosta takejto obce môže myslieť o ich budúcnosti.  Celkom často sa tam objavuje súčinnosť starostu, školy a aj rodičov dieťaťa. A to v tom zmysle, že už niekoľko generácií ich rodiny chodilo do špeciálnej školy, rovnako aj oni, tak tam dajú aj svoje dieťa. No neuvedomujú si, že tým im nedajú inú možnosť, ako žiť v chudobe a to im menej prekáža.

Môžem však povedať, že aj tento fenomén ustupuje, no pomalšie, ako by som chcel. Veľkú rolu v tom zohrávajú aj mimovládne a neziskové organizácie, ktoré dané školy sledujú a snažia sa nám dať spätnú väzbu o tom, čo sa tam deje. Medializovaný prípad v Rokycanoch sa vyriešil veľmi jednoducho, a to zriadením novej regulárnej základnej školy. Dôležitú rolu v tejto agende zohráva aj Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP).

Tam je riaditeľkou Janette Motlová, ktorá je rovnako Rómka a veľmi dobre pozná túto situáciu. Dúfam, že dokáže prísť s takými nápadmi, ktoré by mohli pomôcť k riešeniu tejto situácie. Mať rómske deti v špeciálnej škole je podľa môjho názoru stredoeurópske špecifikum. Ak sa rovnaké deti dostanú napríklad do Anglicka, tak tam už akoby zázrakom chodia do klasickej základnej školy.

Ako by sa to dalo riešiť? Ako „prinútiť“ starostov, primátorov, aby nedávali deti do špeciálnych škôl, prípadne dali deti do škôlok?

Nepovedal by som, že prinútiť je správne slovo, lebo vždy sa snažím nájsť cestu, aby sme vytvorili spoluprácu. Priznávam, že v istých prípadoch musia prísť aj vynucovanie prostriedky, ale štát má obmedzené možnosti pre decentralizáciu školského systému. Ten je v obecnom zriadení, pričom štát im môže pomáhať finančne, prosíkať a radiť im, prípadne ísť do právneho sporu. Nemôže však suplovať činnosť obcí, ktoré majú úplne základnú a rozhodujúcu rolu. Je preto veľmi dôležité pripomenúť si, že Rómovia z takýchto komunít nie sú voličmi. Starostovia takých obcí preto niekedy nemajú pocit, že by mali pre nich niečo robiť, pretože aj tak nejde o hlasy vo voľbách. Toto je slepá ulička.

Máme regionálne kancelárie po celom Slovensku, ich počet som zvýšil na desať a v nich pôsobí vyše 40 ľudí. Tí majú za úlohu chodiť do daných obcí a rozprávať sa so starostami, miestnym zastupiteľstvom a rómskom komunitou, aby hľadali riešenia. Jednoducho, v tomto systéme decentralizácie to ide jednoduchšie, ako by sme dané veci mali získať vynucovaním. 

Robíte štatistiky o socioekonomickej situácii rodín marginalizovaných skupín?

Samozrejme. Najzákladnejší prieskum je Atlas rómskych komunít, ktorý vydali najprv v roku 2004 a potom 2013. Momentálne pripravujeme jeho tretiu verziu, prvé dotazníky sú v regiónoch, čiže výsledky očakávame začiatkom budúceho roku. Čoskoro tak budeme mať obraz o tom, čo sa stalo a zmenilo za posledných desať rokov a to je skvelé. S touto témou sa spájajú rôzne mýty o tom, kto sú Rómovia, ako žijú, aké majú podmienky, prípadne koľko im štát dá zadarmo a podobne. Z prieskumu vieme následne preukázať, čo sa v daných osadách  a obciach deje, ako sa situácia v nich posunula za posledných päť rokov.

Najväčší prieskum, ktorý mapuje situáciu a podmienky slovenských rodín, je EU SILC. Máme však pocit, že sa v ňom nachádza minimálny počet Rómov zo segregovaných komunít, lebo sa tam anketári nedostanú. Teraz sme pripravili osobitný prieskum, ako je EU SILC, kde sa pýtame rovnaké otázky ako v štandardnej vzorke. Následne budeme vedieť pekne porovnať, ako žijú Rómovia v porovnaní s Nerómami v tejto republike. Myslím si, že výsledky budú prekvapujúce pre množstvo ľudí.

Ako by ste zhodnotili celkovú integráciu marginalizovaných skupín?

Ak by som to mal zhrnúť v jednej vete, tak rôznorodo. Ak hovoríme o ostatných národnostiach na Slovensku – teda o samotných Slovákoch, Maďaroch alebo Rusínoch, tak ide o komunity, ktoré sú dosť homogénne. Čiže hovoríme rovnakým alebo podobným jazykom, viac-menej máme podobné životné podmienky aj očakávania. V prípade rómskeho spoločenstva to však nemôžeme povedať. Pripravili sme jazykovú mapu tejto komunity a zistili sme, že používajú rôzne jazyky – slovenčinu, rómštinu a jej rôzne verzie, maďarčinu, rusínštinu a podobne. Žijú integrovane, stredne integrovane, v osadách. Naozaj sa nedá  jednotne povedať, ako žije táto komunita. Niektoré z nich sú uplynulo, trvalo integrované. Iné podmienky sú dokonca až stredoveké. Našou úlohou je pracovať s každou takouto komunitou zvlášť. Nevieme robiť takzvanú integračnú politiku od stola, a ešte k tomu z Bratislavy. Osobne si myslím, že už teraz, v polovici môjho funkčného obdobia, som navštívil viac rómskych obcí a komunít ako ktorýkoľvek môj predchodca. A to z dôvodu, že potrebujem vidieť, čo sa tam deje, rovnako potrebujeme individuálne vytvoriť nástroje pre tieto obce. Neexistujú náplasťové riešenia, že všetko teraz vyriešime a bude to v poriadku. Každá obec je totiž iná, rovnako aj každá rómska komunita.

Ábel Ravasz navštívil Sídlisko SNP v Revúcej, kde bývajú aj Rómovia. Zdroj: TASR

Vy ste to už čiastočne povedali. Do akej miery do zlepšovania ich situácie zapájate tretí sektor, teda mimovládky?

Tento úrad funguje najlepšie, ak sme súčasťou nejakej siete. To znamená: štátne orgány, miestna samospráva, miestna komunita, neziskové organizácie. Pre ne sme vytvorili poradný orgán, ktorý funguje pri tomto úrade, to znamená, že sa rozprávam s ľuďmi z mimovládnych organizácií, ktorí pracujú v rómskych komunitách. Jednu takúto diskusiu som mal aj pred naším rozhovorom. Podporujeme ich aj cez našu dotačnú schému. Ich úloha je výrazná, pretože ani štát, ani obce nevedia urobiť úplne všetko, ostávajú tam diery, ktoré vedia veľmi zručne vyplniť neziskové organizácie.

Veľmi často prichádzajú s nápadmi, ktoré sa následne môžu ukázať ako prospešné pre celé Slovensko. Napríklad práve neziskové organizácie prišli s nápadom na svojpomocné bývanie v okrese Košice a okolie. Ide o projekt, kde si Rómovia a vylúčené skupiny rok odkladajú 50 eur mesačne, pričom im obec za túto sumu pomôže nájsť pozemok. Následne v banke, s ktorou spolupracujú, si Rómovia požiadajú o pôžičku 9000 eur, ktorú splácajú 12 rokov. Tento projekt je momentálne úspešný v Rankovciach, kde je postavených viacero domov. Momentálne vláda rozmýšľa, ako túto iniciatívu prebrať ako štátnu politiku. Veľmi si vážim našu spoluprácu s neziskovou sférou.

Pri vylúčených skupinách sa hovorilo, že by ich situáciu mohli zlepšiť cirkvi. Spolupracujete nejakým spôsobom aj s nimi?

Samozrejme. V súčasnosti túto tému na vláde otvoril aj premiér Peter Pellegrini. Spolu pripravujeme výzvu pre cirkevné organizácie, ktoré pracujú v teréne. Potrebujeme podporiť tých, ktorí tam naozaj pôjdu a vykonajú svoju prácu. Toto povedal premiér a ja s nim úplne súhlasím. Ako jeden z príkladov, ktoré takto fungujú, je gréckokatolícka misia Martina Mekela z Čičavy, kde jej pracovníci robia fantastickú prácu. Podobných misií je na Slovensku niekoľko. Myslím si, že každá organizácia a dobrý čin pomôže. Rómovia majú veľmi silný vzťah k viere, čo treba využiť v prospech integrácie.

Cez leto ste predstavili projekt PRIM (Podpora predprimárneho vzdelávania detí z marginalizovaných rómskych komunít), ktorý by situáciu vo vylúčených skupinách a teda aj Rómov mohol zlepšiť. O čo teda ide?

Ak by som teraz mal vybrať jedno opatrenie, ktoré by som hneď zaviedol, tak aby sa každé dieťa dostalo na tri roky do škôlky. Toto tu zatiaľ nefunguje. Iba každé tretie rómske dieťa sa dostane do škôlky a momentálne pracujeme na tom, aby sa čo najskôr zaviedla povinná predškolská dochádzka.  Je pravda, že nám v škôlkach ešte chýbajú nejaké kapacity, ale v tých, ktoré už existujú, sa snažíme pomáhať. A to tak, aby učiteľky a učitelia vedeli lepšie pracovať s rómskou komunitou. A presne o tom je projekt PRIM.

Platíme rôzny odborný personál, asistentov, koordinátora práce s rodinou. Ten sa má postarať, aby pracovníci podali kvalitný výkon a rómske dieťa, ktoré sa tam dostane, sa tak pripravilo na nástup do základnej školy. Toto Nerómovia veľmi často podceňujú, pretože väčšina ich detí nechodí do škôlky. Reakcia väčšiny rodičov na to, že sa chystáme zaviesť povinnú predškolskú dochádzku bola, že v súčasnosti je rok povinný. To je však omyl, nie je. Máme nárok na rok pobytu v škôlke a keď tam päťročné detičky prídu, tak im musia vytvoriť miesto, no nie je to povinnosť. Tie rómske deti, ktoré bývajú v osadách, kde je najhoršia životná úroveň, do škôlok nechodia. Toto sa snaží PRIM zmeniť.

V ňom je ešte jeden zaujímavý prvok, a to dočasné vyrovnávacie opatrenie (DVO), ktoré funguje podobne ako antidiskriminačný zákon. V zásade to vytvára priestor pre obce, aby do pozícii asistentov zobrali ľudí z rómskych komunít. Treba však dodať, že musia splniť kvalifikačné predpoklady, ak sú však dobrí kandidáti z rómskeho spoločenstva, obce by ich mali preferovať. Keď sme hovorili o zamestnanosti Rómov, tak toto je forma, ako ju ešte viac zvýšiť.

Cez víkend vyšla informácia, že vláda vyčlenila 25 miliónov eur na rekonštrukciu a vybudovanie škôlok v obciach s rómskymi komunitami. Čo hovoríte na tento krok? Pomôže riešiť túto situáciu?

Ide o ďalšie kolo výzvy, ktorú ponúkame už od roku 2016. Vylepšili sme podmienky výzvy a obce sa teraz opätovne môžu hlásiť. Tento program považujem za mimoriadne dôležitý aj v nadväznosti na avizované zavedenie povinnej predškolskej dochádzky. Chýba nám ešte niekoľkotisíc miest v predškolských zariadeniach, obce to môžu riešiť aj prostredníctvom práve tejto výzvy.

Ako hodnotíte kroky zo strany vlády na zlepšenie situácie a života rómskych komunít na Slovensku? 

Vážim si, že Peter Pellegrini vystupuje v tejto téme férovo. O mnohých veciach osobne diskutujeme, čoskoro sa znovu stretneme. V roku 2014 nahradil vo funkcii ministra školstva Dušana Čaploviča, tak si myslím, že vie veľmi presne definovať potreby v oblasti školstva, čo je kľúčové. Z tohto hľadiska musím povedať, že sa v súčasnej vláde dobre pracuje. Čo sa týka celého obdobia tejto vlády, teda od marca 2016, tak musím povedať, že sa náš úrad správa ako strážny pes. Nie sme nepríjemní, ale razantní. Myslím si, že za celé obdobie neprešiel ani jeden zákon, ktorý by konal v neprospech rómskych komunít.

Nehovorím len o úmyselných veciach, ale o tom, že zákonodarcovia niekedy nemusia myslieť na toto spoločenstvo. Rovnako nemusia myslieť ani na to, aké dôsledky bude mať ich zákon alebo jeho novelizácia na marginalizované skupiny. Naozaj sledujeme všetky medzirezortné pripomienkové konania. To znamená, že ak ministerstvá menia zákony, tak sme pri tom a ich znenie si pozorne prečítame. Myslíme na vylúčené skupiny ľudí a snažíme sa pozitívne ovplyvniť dané procesy a aj naša snaha docielila to, že máme niekoľko desiatok zákonov, ktoré pozitívne ovplyvnili integráciu rómskych komunít. Nevedel by som vymenovať jeden zákon, ktorý by bol v ich neprospech. Verte mi, že to sa už teraz ukazuje, a ak by sme tento prístup vedeli zachovať aj v najbližších vládach, ktorých už ja nemusím byť súčasťou ako splnomocnenec pre rómske komunity, tak by to bolo super.  

Čo by sa dalo spraviť viac, aby sa zlepšila situácia rómskych komunít? Okrem predškolskej dochádzky, o ktorej sme sa už rozprávali.

Iba v oblasti školstva by som vedel povedať niekoľko ďalších krokov. Nástup do škôlky je super myšlienka, ak by sa dokázala zaviesť nie od piatich, ale troch rokov dieťaťa, ako chceme. Rovnako by sme chceli zmeniť aj diagnostický systém, o ktorom sme sa rozprávali. Naozaj si myslím, že nová riaditeľka VÚDPaP Janette Motlová príde so systémovými zmenami.

Rovnako by sa dalo priniesť viac peňazí do integračných projektov v školách. V súčasnosti do nich dáva viac-menej sedem miliónov ministerstvo školstva, ale potrebujeme minimálne dvakrát toľko. Tu sa aj nachvíľu zastavím, lebo viem, že ľuďom sa pri vete, kde sú spolu Rómovia a milióny eur, dvíha krvný tlak. Ale chcel by som povedať, že peniaze, ktoré vynakladáme na to, aby mali asistentov alebo pomôcky v školách, sú najlepšou investíciou, čo Slovensko môže urobiť. To je dôležitá pravda. Na Slovensku máme takmer 500-tisíc Rómov a ak by sme chceli každého jedného podporiť jedným eurom, tak sme na sume pol milióna. Treba ale dodať, že takéto podpory ani nerobíme.

Tá suma naozaj nie je až taká veľká, peniaze nepotrebujeme dať do rómskych rodín, ale škôl, ktoré robia mravčiu robotu. O tejto veci často hovoríme aj so štátnym tajomníkom ministerstva školstva Petrom Krajňákom, a teda, že potrebujeme zmeniť aj výstup zo systému. V súčasnosti je to nastavené tak, že keď študent dovŕši istý vek (10-ročnú školskú dochádzku), tak zo systému môže odísť. My chceme zaviesť, aby bol povinný nástup na strednú školu, aby sme rómskym deťom dali šancu pokračovať vo svojej kariére. Súčasný systém je nastavený tak, že ak žiak trikrát prepadne na druhom stupni základnej školy, tak sa mu to počíta do povinnej desaťročnej školskej dochádzky, čo môže znamenať koniec v štúdiu a ich následnej kariére. S takouto cieľovou skupinou sa totiž veľmi ťažko pracuje na trhu práce a ak by sme vedeli docieliť, aby sa každé dieťa v tejto republike dostalo na strednú školu, tak by sa možno dopracovali aj k diplomu. A to by bolo super, pretože by išlo o lepšie uplatniteľnú pracovnú silu. Takto by som mohol pokračovať ďalej, išlo by o veľmi veľa vecí, ale tieto, ktoré som vymenoval, sú najdôležitejšie.

Výjazdové rokovanie vlády v obci Rakovce  Zdroj: TASR

Čo by ste ešte chceli urobiť či dokončiť do konca vášho funkčného obdobia?

Je toho viac ako dosť. Povedal by som, že sme veľa z toho už dokázali splniť. Doteraz som sa viac sústredil aj na legislatívne zmeny ako splnomocnenci, ktorí boli v funkcii predo mnou. Projekty sú rovnako dôležité, ale kvapky pomoci padajú na úrodnejšiu pôdu aj vtedy, ak legislatíva je dobre pripravená. Poviem príklad.

Od minulého roka sme zaviedli jednoduché pozemkové úpravy pod rómskymi osadami. Starostovia daných obcí na to čakajú niekoľko desiatok rokov. Už teraz vyše sto obcí išlo do pozemkových úprav. Nehovorím, že sa to vyrieši už zajtra, ale aspoň sme daný proces rozbehli. Rovnako sme zmenili formu podpory pre deti na základných školách aj v škôlkach, aby sa pomoc adresnejšie dostala chudobným deťom. Legislatívnych zmien bolo niekoľko, ešte by som spomenul osobné bankroty. Išlo o to, aby sme ľudí vedeli odbremeniť od problémov, ktoré mohli spraviť povedzme v 90. rokoch. Mohlo ísť o nejaké nekalé pôžičky, pre ktoré sú dlžníkmi bez príjmu. Rovnako sme zmenili aj kvalifikačné podmienky pre terénnych pracovníkov, a takto by som mohol pokračovať ďalej, ale tá otázka nebola tak postavená.

Čo by som chcel ešte spraviť do konca funkčného obdobia. Určite by to bolo už spomínané zavedenie povinnej predškolskej dochádzky. Zistili sme, že ak by sa to schválilo ešte v tomto roku, tak by sa to dalo zaviesť od roku 2020.  Starostovia musia vytvoriť chýbajúce kapacity a musia mať istotu, že na to budú mať istý čas. Človek totiž nepostaví škôlku za deň, čiže by bolo fér, ak by sme teraz dali povinnosť na rok 2020. Mali by na to rok až rok a pol, čo sa dá stihnúť, máme na to eurofondy. Ešte nám ostáva dokončiť niekoľko vecí ako napríklad ďalšia podpora rómskych študentov z chudobného prostredia na základných školách. Chceli by sme prejsť na model, ktorý využívajú aj v iných krajinách, aby sme namiesto hmotnej núdze sledovali napríklad vzdelanostnú úroveň rodičov. A to z dôvodu, aby pomoc bola adresnejšia.

Veľmi sa teším ešte na ďalšie projekty, ktoré máme prichystané. Mojím osobným favoritom sú rómski domovníci. Opäť ide o projekt, ktorý sme nevymysleli my, pretože nechcem byť najmúdrejší splnomocnenec, ale najefektívnejší. A podľa mňa ním aj som. Vymysleli ho vo Veľkom Krtíši, kde zaviedli domovníkov, ktorí majú zabrániť deložovaniu miestnej rómskej komunity, v ktorej sa nachádza niekoľko sto ľudí. Dvaja terénni pracovníci povedali vlastníkom bytoviek, aby to nerobili, pretože my zabezpečíme, aby nevznikli dlhy, nedoplatky a aby sa ľudia postarali o úpravu daných bytoviek. Nehovorím, že to je Las Vegas, ale určite to vyzerá lepšie ako pred siedmimi rokmi. Tento projekt by sme chceli ponúknuť aj ostatným obciam, aby takzvané rómske bytovky na západnom, strednom a východnom Slovensku mali svojich vlastných rómskych domovníkov. Tým by sme niečo platili za to, aby udržiavali dané nehnuteľnosti v poriadku. Najmä na západnom Slovensku poznám danú situáciu a viem, že sa ľudia sťažujú na vybývané bytovky. Takouto formou sa pokúsime tento trend odvrátiť.

Zhodujete sa so svojimi názormi s koaličnými partnermi?

Koaličná vláda musí fungovať na báze programu vlády. Moje návrhy a požiadavky sú takmer vždy v rámci koaličnej zmluvy, čo znamená, že koaliční partneri ich musia rešpektovať. To, ako to spravíme, však už koaličná zmluva nedefinuje, ale mám pocit, že sme s tým doteraz nemali žiadny väčší problém, čo je pre mňa prekvapením. Nikdy som neočakával, že sa ocitnem presne v takejto vládnej koalícii a ešte ako splnomocnenec vlády. Verte mi, ak hovorím, že sa v tejto vláde dá pracovať. Mohli by sme urobiť viac a aj na to budem tlačiť, aby sme to do roku 2020 stíhali.

Vy ste podpredsedom jednej koaličnej strany – konkrétne Mosta-Híd. Ako by ste zhodnotili atmosféru v koalícii?

Myslím si, že koaličné vlády nikdy nie sú ľahkou záležitosťou. Ľudia si zrejme pamätajú na atmosféru v predchádzajúcich koalíciách, napríklad Radičovej, Dzurindovej či Ficovej. Ešte ťažšie to je v prípade, ak sú koaličné strany v ideologickom rozkole. V tomto prípade máme silno ľavicovú sociálno-demokratickú stranu Smer, potom tu je SNS či naša strana, ktorá je ideologicky úplne niekde inde. Naozaj to nie je ľahké, čo ani nemá byť, ale koalícia má byť efektívna, čo sa jej vo veľa prípadoch darí. Existuje veľa konfliktov, ktoré považujem za zbytočné a myslím si, že našu stranu veľmi často kritizujú za veci, ktoré sú vinou zvyšných dvoch koaličných strán. Samozrejme, aj my si vyrobíme svoje problémy, čo je úplne prirodzené, ale zatiaľ táto vláda toho dokázala urobiť naozaj veľa. Nasledujúce hodnotenie občanov bude aj na báze toho, čo sa nám ešte podarí dosiahnuť.

Čo hovoríte na to, že Béla Bugár ide kandidovať za prezidenta?

Dám vám úplne osobnú odpoveď na túto otázku. S Bélom Bugárom spolupracujem takmer desať rokov a naozaj som za to obdobie denne videl, ako pracuje. Veľa som sa od neho naučil a myslím si, že to je naozaj perfektný politik, ktorý sa na nič nehrá. Je to občan, manžel, otec, politik a predseda politickej strany. Podľa môjho názoru dokáže veľmi dobre skĺbiť všetky tieto roly. Bélu treba medzi občanmi zažiť, vie sa s každým porozprávať, pozná problémy, ktoré ľudí trápia. Za 25 rokov v politike sa naučil, čo sú akceptovateľné kompromisy a ako treba dosiahnuť dané veci. Pre mňa osobne ako pre Maďara žijúceho na Slovensku je veľmi dôležité, ak sa vieme seriózne rozprávať o kandidatúre iného Maďara na túto pozíciu. Béla Bugár nekandiduje v prezidentských voľbách, pretože je Maďar, ale dôležité je, že napriek tomu má šancu. To je občiansky princíp, ktorý hľadáme. Ak by sa dostal do druhého kola, pričom táto možnosť je pri všetkých kandidátoch naozaj reálna, tak si myslím, že mu Slováci dajú dôveru, aby sa dostal do danej pozície.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Reklama -

NAJČÍTANEJŠIE

- Reklama -
Slovensko
Pozitívne vzorky 385,475 Úmrtí 12,019 Uzdravení 367,892 Infikovaných 5,564 Last updated: 10. mája 2021 - 09:55 (+02:00)
Koronavírus (COVID-19), súhrn a štatistiky
- Reklama -