Pravoslávna cirkev na Ukrajine sa v súčasnosti delí na odnož, ktorej kňazi sú verní Moskve, a na časť, ktorú vedie zatiaľ neregistrovaný patriarcha Filaret, pôsobiaci v Kyjeve.
Zatiaľ nie je jasné, aká situácia by nastala, keby Ukrajina získala právo vytvoriť si vlastnú nezávislú cirkev. Mnohí experti sa však zhodujú v tom, že pre autoritu Ruska v pravoslávnom svete by to bola veľká rana. Ubezpečujú však, že rozkol v pravoslávnej cirkvi – schizma – nehrozí. Uviedol to pre Echo Moskvy aj ruský religionista Piotr Čisťakov.
Cirkevný spor sa odohráva na pozadí pretrvávajúceho konfliktu na východe Ukrajiny, do ktorého je zapletené aj Rusko. Práve tento konflikt primal mnohých Ukrajincov, aby sa odvrátili od “moskovských” kňazov.
Agentúra TASS pripomenula, že 7. septembra konštantínopolský patriarchát “v rámci prípravy na udelenie autokefálie pravoslávnej cirkvi na Ukrajine” vymenoval dvoch svojich exarchov – vyslancov – do Kyjeva, ktorý je však, ako upozornil TASS, z pohľadu ruského pravoslávia “kánonickým územím moskovského patriarchátu.
Svätá synoda ruskej pravoslávnej cirkvi v odpovedi na to uviedla, že konanie konštantínopolskej cirkvi “je veľmi závažným porušením cirkevného kánonu”.
Následne moskovský patriarchát pozastavil spomínanie mena konštantínopolského patriarchu Bartolomeja počas bohoslužieb i spoluprácu s hierarchami konštantínopolského patriarchátu.
Pokusy o vytvorenie autokefálnej pravoslávnej cirkvi na Ukrajine sa datujú od roku 1991. Tieto snahy sa zintenzívnili po udalostiach z februára 2014, keď sa do čela Ukrajiny dostala prozápadná vláda odmietajúca orientáciu krajiny na Rusko.
Kým v Konštantínopole sídli najstaršia pravoslávna cirkev na svete, tá moskovská je v súčasnosti najvplyvnejšia a má najväčší počet veriacich.
