Odstúpila Nikki Haleyová, americká veľvyslankyňa v OSN. Ako na ňu budete spomínať? Prospela svetovému mieru a bezpečnostnej stabilite? Pokiaľ ide o tie fotky detí po Asadovom chemickom útoku, ktoré ukazovala, potvrdili sa ako pravé? Ako to vlastne vyzerá s finálnym objasnením tých chemických útokov, po ktorých nasledovali odvetné akcie západných spojencov?
Nikki Haleyová je v praxi len ďalšou významnou členkou Trumpovho „tímu“, ktorá opúšťa funkciu. Všeobecne sa zdá, že v poslednom čase stratila vplyv, väčšinu zásadných rozhodnutí dnes za Trumpa oznamuje jeho poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton a Haleyová akoby v poslednom čase ustupovala do tieňa, a teda aj bezvýznamnosti. Možno usúdila, že preťahovať to je zbytočné, možno za tejto situácie nechcela byť „tvárou“ pokračujúcej izolácie Spojených štátov, ktoré vystupujú z jednej medzinárodnej dohody za druhou, opúšťajú medzinárodné organizácie a vyrážajú kamsi svojím vlastným smerom. Ale stavím sa, že sa nestratí, pretože ju – okrem iného – považujú za ikonu amerických židovských organizácií a lobistických skupín, takže čas tejto charizmatickej dámy ešte určite príde.
Nikki Haleyová Zdroj: TASR
A čo sa týka spomínaných fotiek, nezabúdajte, že na pôde OSN skúšala ukazovať aj „iránsku raketu“, ktorú vraj Teherán dodal jemenským rebelom. Nepresvedčila nikoho a doterajšie vyšetrovanie „Asadových chemických útokov“ takisto vyznieva viac-menej do stratena, pretože všetky správy sú plné všeobecných konštatovaní, keď už niečo hovoria, tak je to samé „údajne“, „vraj“, „možno“ a podobne. Skrátka, nič presvedčivé.
Vo svetle posledných zistení o travičoch agenta Skripaľa vyzerá ruská tajná služba ako banda hlupákov. Stará mama sa pochválila, že jej vnuk dostal tajnú medailu. Investigatívci z tímu Bellingcat získali fotografie jeho vodičského preukazu. Prevalilo sa, že tí dvaja Skripaľa sledovali aj v Prahe… Ide skutočne o neschopnosť ruských tajných služieb alebo o ostentatívne odkazy voči Západu v zmysle „my si môžeme robiť, čo chceme, a vždy nám to prejde“?
Ako som už hovorila minule, prestávam akcie tých ruských agentov 001 – pretože 007 je pre nich fakt málo – stíhať sledovať, ale titulok o starej mame, ktorá sa ním chválila susedom, som videla. Vraj sa vzápätí stratila, zrejme ju vnúčik podrezal, nie? A susedia sa už asi tiež nenájdu, nie? A namiesto nich sa objavuje tretí agent a rovno v Prahe…
Nie, vážne. Pre mňa zostáva najzaujímavejšie, že stále chýbajú odpovede na tie najzákladnejšie otázky z počiatku celého príbehu. Napríklad, že ani britské armádne laboratóriá v Porton Downe neboli schopné potvrdiť, že by „Novičok“ pochádzal z Ruska, a Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) nepovedala nič iné. A ak malo Rusko naozaj tajný výcvikový program na otravovanie nepohodlných ľudí „Novičokom“, ako tvrdia Briti, prečo je to celé také sfušované? Prečo by sa dvaja ľudia pri vychádzaní z domu obaja dotkli kľučky zvonku, na ktorej mal byť „Novičok“? Ako mohol niekto na verejnosti nepozorovane „natrieť“ kľučku „Novičokom“? Veď pri tom musel byť v ochrannom protichemickom obleku, ale to by si ho asi niekto všimol, nie? A ako je možné, že „Novičok“ začal pôsobiť až s niekoľkohodinovým oneskorením? A ako mohli nájsť stopy tejto prchavej látky v akomsi hoteli, ktorý na izbe nemal ani vodu? A vôbec… Je toho stále dosť. Ako som už hovorila, vŕšenie ďalších a ďalších príbehov oboch agentov je síce možno zaujímavé, ale nevysvetľuje samotný počiatok. Naopak, akoby bolo účelom odviesť pozornosť od chýbajúcich odpovedí. Mimochodom, všimnite si, že keď Briti „zaškrípali“ prvýkrát, polovica štátov EÚ a NATO ešte vypovedala nejakých ruských diplomatov. Teraz pribúda jeden príbeh za druhým a všetci sa bohorovne prizerajú. A s nikým to už ani nehne…
Ako to vyzerá so sťahovaním z Idlibu? Chemický útok asi nebude, ofenzíva nebude, je akosi ticho. Medzi sýrskym režimom, Tureckom, Iránom a USA zdanlivo prebieha značná harmónia. Len zdanlivo?
Navonok to naozaj vyzerá celkom mierne, ale v skutočnosti všetky strany len čakajú, ako pochodí Recep Erdogan so svojimi záväzkami – je to len a len Turecko, kto je teraz za plnenie dohody o Idlibe zodpovedný. Džihádisti zo vcelku početnej koalície Národných oslobodzovacích síl Ankaru poslúchli a vraj už v pondelok opustili pozície v pohraničnom pásme provincie, ktoré má byť demilitarizované, väčšina „hardcore“ džihádistov však dohodu odmieta, a tak je ofenzíva proti Idlibu stále „vo vzduchu“. Uvidíme, čo sa stane, termín jej splnenia vyprší v polovici októbra, pričom je jasné, že pár dní hore-dolu nehrá až takú rolu. Ale „na programe“ by teraz malo byť odzbrojenie a kapitulácia al-Káidy a ďalších „ostrých“ teroristov, čo bude asi problém. A to navyše v stredu večer Rusi oznámili, že Daeš vraj prepadol akýsi štáb al-Káidy a Bielych prílb, niekoľko ich zabil a ukradol dve cisterny s chlórom. Ak by to mala byť pravda, chaos sa len prehlbuje.
Naznačili ste, že Rusko sa hodlá výrazne angažovať v Líbyi. Najprv prostredníctvom svojho „Blackwateru“, teda žoldnierskej agentúry Wagner. Majú sa Američania báť, že tam Rusi podniknú presne to, čo v Sýrii? Inými slovami, že tak, ako zachránili zadok Asadovi, teraz jednoducho zariadia, aby generál Haftar vládol celej Líbyi? Čo by to znamenalo pre boj s migráciou, ako sa Haftar stavia k zadržiavaniu migrantov a stráženiu líbyjských vôd, cez ktoré migranti plávajú? Môže znamenať stret Rusov s favoritmi Západu výraznú svetovú krízu? Že by sa nám napätie len prelialo zo Sýrie do Líbye? A bude znamenať prípadná intenzifikácia bojov migračnú vlnu do toho úbohého Talianska práve z Líbye?
To je strašne veľa otázok, tým skôr s ohľadom na skutočnosť, že so správou o ruskej snahe premeniť Líbyu na „druhú Sýriu“ prišiel britský bulvár. Myslím si, že k tomu všetkému treba pristupovať adekvátne.
Faktom je, že generál Haftar, ktorý so svojou „národnou armádou“ ovláda ropný východ Líbye, je v Moskve ako doma a má očividne citeľnú ruskú podporu. Ale Kremeľ v tom nie je sám, pretože vedľa neho je prapodivná koalícia, ktorá má zhodné záujmy na čo najväčšom pokoji práve v tejto oblasti – reč je o susednom Egypte, Alžírsku z druhého konca severu Afriky, o Spojených arabských emirátoch, ktoré bez ohľadu na zbrojné embargo „požičiavajú“ haftarovým oddielom bojové lietadlá, ktoré potom vraj pilotujú žoldnieri z amerického Blackwateru… Dnes už sa táto súkromná armáda síce volá inak, ale stále patrí Erikovi Princovi, ktorý je pre zmenu bratom Trumpovej ministerky školstva a v poslednom čase o sebe dáva vedieť plánmi na privatizáciu vojny v Afganistane. Ono je to, samozrejme, oveľa zložitejšie, ale pre základnú predstavu, kto všetko sa tam zoskupuje v jednom šíku, tento súhrn postačuje.
Myslím si, že zatiaľ nie je na programe dňa otázka, či bude Haftar vládnuť celej Líbyi, pretože aj Rusko – spolu s celou OSN – za legitímnu vládu Líbye uznalo islamistov z Tripolisu. Čiže „zopakovať Sýriu“, kde je na pozvanie legitímnej vlády, ani nemôže. Nehovoriac o tom, že nie je vôbec isté, či by ruská armáda zvládala okrem tej sýrskej vojny, ktorá sa ešte neskončila, ďalšiu vojnu v Líbyi. Ale v ruských médiách sa priznáva, že na východ Líbye v posledných mesiacoch okrem žoldnierov od Wagnera zamierili aj oddiely výsadkárov. Zdá sa však, že ich hlavným cieľom – prinajmenšom zatiaľ – nie je pomôcť Haftarovi postaviť sa na čelo štátu, ale skôr pomôcť jeho armáde stabilizovať kriticky významný ropný región a ochrániť tým súčasne aj tamojšie „záujmy“ ruských ropných koncernov. V oblasti už s rovnakým zadaním napokon pôsobia francúzske alebo talianske oddiely. Takže zatiaľ je to asi skôr o peniazoch a energiách než o čistej politike. Aj keď, samozrejme, platí, že kontrola nad líbyjskými ropnými zdrojmi a „ovládnutie“ migračných trás aspoň na východe Líbye môže Rusku poskytnúť obrovskú strategickú výhodu voči Európe. Aj preto Rusi „preventívne“ tvrdia, že v tomto prípade úzko koordinujú postup s Parížom a Rímom. Namiesto vojenského riešenia tak zrejme spolupracujú aj na pozvoľnej príprave všeobecných volieb, v ktorých má veľkú šancu na úspech Kaddáfího syn Saif Islam. Bola by to ďalšia facka Západu – po tom, ako zachránili Asada, vrátia na čelo Líbye Kaddáfího, ktorého zvrhli aj tí Briti…
Ale ak ruskí výsadkári dorazili na východ Líbye už počas uplynulých mesiacov, je otázkou, prečo Briti prichádzajú s „ruskou hrozbou v Líbyi“ až teraz. Že by len ďalší diel príbehu o všemocnom zloduchovi Putinovi, ktorý chce ten náš bezbranný Západ nahnať niekam do mora?
Vladimir Putin Zdroj: TASR
Francúzska ministerka pre európske záležitosti nadávala Maďarsku. Že je tam vraj ohrozená vláda práva a pluralita médií a že bolo nutné hlasovaním v Európskom parlamente „zastaviť európskych radikálov“. Maďarský minister zahraničia jej odkázal, že „Maďarsko nie je francúzska kolónia“. Je to už len folklór alebo sa nám tu rysuje výrazný stret v nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu? Hovorí sa, že to budú tentoraz zaujímavé voľby, nielen „najdrahší prieskum verejnej mienky“, ako ich titulovali v minulosti.
Neviem, ale už len samotná predstava, že sa hlasovaním v europarlamente dajú „zastaviť európski radikáli“, jasne napovedá, v akom mentálnom stave sa nachádzajú „naše“ úniové elity. To je predsa rovnako bláznivé, ako keď si naši poslanci odhlasovali, že škrípaľovský Novičok nebol od nás. A basta. A rovnako bizarná sa mi zdá aj predstava, že by budúci rok Európsky parlament ovládli odporcovia Bruselu. Prečo ísť vôbec do volieb čohosi, s čím nesúhlasím? Fakt tomu nerozumiem. Realita, v ktorej žijeme, sa stáva čím ďalej, tým viac surrealistickou. Len je mi ľúto, že už to vlastne nie je ani na smiech…
Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať?
Nič konkrétne mi nenapadá, ale v poslednom čase skoro každý deň prináša niečo zaujímavé.
Celý rozhovor si môžete prečítať TU.
