Minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd), naopak, tvrdí, že zákon stanovuje jasné pravidlá na jednom mieste, čo je jeho najväčším plusom. Sprísňuje tiež sankcie a zjednodušuje kontroly. Hlavnú úlohu v monitorovaní znečistenia podľa zákona získa Slovenská inšpekcia životného prostredia. Na tú sa treba obrátiť, ak hrozí znečistenie, a ona potom informuje ostatné orgány.
Lex Žitný ostrov tiež napríklad zakazuje výstavbu priemyselných zdrojov, v ktorých sa vyrábajú alebo používajú znečisťujúce látky. Zamedzuje budovaniu spracovateľských zariadení na uhynuté zvieratá a skládok na nebezpečný odpad. Zakázaná je podľa zákona aj ťažba nevyhradených nerastov – vrátane štrku – povrchovým spôsobom. Nová legislatíva má zároveň zvýšiť informovanosť verejnosti, ukladá povinnosti obciam aj Úradu verejného zdravotníctva SR.
Zmena má nastať aj v spôsobe zriaďovania chránených oblastí, po novom ich má stanoviť práve Lex Žitný ostrov. Na Slovensku je v súčasnosti desať chránených vodohospodárskych oblastí – Žitný ostrov, Strážovské vrchy, Beskydy a Javorníky, Veľká Fatra, Nízke Tatry (západná časť a východná časť), Horné povodie Ipľa, Rimavice a Slatiny, Muránska planina, Horné povodie rieky Hnilec, Slovenský kras (Plešivská planina a Horný vrch) a Vihorlat.
