V Bratislave sa pod záštitou neziskovej organizácie DiversityPro konal už siedmy ročník LGBT biznis fóra, tentoraz na tému Biznis a inakosť. V rámci fóra vystúpili viacerí úspešní slovenskí podnikatelia z LGBT komunity a diskutovali na témy ako tolerantné pracovné prostredie, coming out, prekážky v podnikaní, vnímanie zo strany klientov a ďalšie.
Na úvod fóra padla zdanlivo jednoduchá otázka. Je coming out, teda priznanie sa k inej ako heterosexuálnej orientácii, príťažou, alebo môže byť aj príležitosťou? Andrej Kuruc z iniciatívy Inakosť hovorí, že je to rôzne. „Závisí to vždy od pracovného prostredia. Ak podporuje diverzitu, môže to byť výhoda. Ak ale to prostredie nie je úplne prajné, môže byť ozaj nevýhodou,“ opisuje.
Najmä v menších slovenských firmách sa podľa neho ľudia priznávajú k odlišnej sexuálnej orientácii menej, pričom naopak veľké zahraničné korporácie sú v tomto smere výrazne napred, keďže prostredie v nich je zväčša tolerantnejšie. Kuruc to vysvetľuje tým, že u nás sa začali otázky inej orientácie riešiť až po Nežnej revolúcii a teda dnes stále výrazne zaostávame za vyspelejšími krajinami.
Andrej Kuruc z iniciatívy Inakosť Autor: Dominik Foldes
Ďalej padla otázka, či je nepriznanie svojej identity otázkou strachu, alebo skôr zohráva úlohu postoj v zmysle „čo je koho do mňa“. „Niektorí ľudia to berú ako súkromnú vec a nepotrebujú to riešiť na pracovisku. Problém môže prísť vtedy, keď sa kolegovia začínajú pýtať na súkromie, partnerov a vtedy môžu byť ľudia, ktorí nechcú prezentovať svoju odlišnú orientáciu, tlačení do klamstiev. Vtedy to začína byť nepríjemné, ale ak majú možnosť bez strachu urobiť ten coming out, je to oslobodzujúce a má to vplyv aj na pracovný výkon. Čiže aj pre firmu je plus, keď vytvára tolerantné prostredie,“ vysvetľuje Kuruc.
Klienti ma odmietajú
Podnikateľ Matúš Novota, ktorý sa identifikuje ako trans-muž, hovorí, že najdôležitejšia je podpora od najbližších a keď tí človeka prijmú, je výrazne jednoduchšie vystupovať autenticky aj voči ostatnému okoliu, alebo ako v jeho prípade voči klientom. Aj dnes sa však ešte v práci stretáva s odmietaním. „Mnohí investori, ktorým som sa predstavil ako Matúš, sa nám už neozvali,“ hovorí podnikateľ, ktorý sa narodil ako žena. Zároveň poukazuje, že bohužiaľ klientov s podobným prístupom je stále väčšina.
„Nebolo im príjemné spolupracovať s firmou, ktorá má v zastúpení niekoho ako ja a išlo to až do takých extrémov, že si medzi sebou hovorili, že v našej firme sú určite všetci gejovia a lesby a podobne. Ale sú investori, ktorým to vôbec neprekáža a vidia najmä kvalitu našej práce,“ približuje spolumajiteľ slovenskej reštaurátorskej firmy.
Matúš Novota pracuje v rodinnej reštaurátorskej firme Autor: Dominik Foldes
Nedostatok tolerancie pripisuje aj sektoru, v ktorom podniká. „Je to aj tým, že v stavebníctve sa pohybujú najmä muži a tiež generácia, ktorá je staršia a ešte má zažité hodnoty z minulosti,“ hovorí. Podľa jeho slov je pre ľudí veľmi dôležité, aby sa pri práci mohli cítiť sami sebou.
Nikdy som sa s diskrimináciou nestretol
CEO jazykovej školy Martin Volek, ktorý sa otvorene a verejne priznáva k homosexualite, má opačné skúsenosti „Nikdy som sa so žiadnou diskrimináciou nestretol a nemyslím si, že je v biznise potrebné prezentovať svoj osobný život,“ hovorí.
Pre firmu je podľa neho dôležitý najmä produkt alebo služba. „Keď dajme tomu vieme, že šéf technologickej spoločnosti je otvorený gej, tak aj nejaký dajme tomu Arab, ktorý je homofóbny, si jeho produkt kúpi, ak vie, že je kvalitný. A nezaujíma ho sexuálna orientácia riaditeľa,“ ponúka príklad.
Podľa neho najmä ak robíte vo firme s ľuďmi medzi 20 a 30 rokov, sú tolerantní. „Dnešná generácia mladých ľudí to nerieši. Posunuli sme sa výrazne dopredu. Veľa z nás sa narodilo v období, kedy byť iný bolo trestné, dnes už je to celkom iné,“ hovorí o svojich skúsenostiach šéf jazykovky.
Vpravo Ján Anguš zakladateľ značky vtipných ponožiek Fusakle. V pozadí Martin Volek a Matej Ftáčnik Autor: Dominik Foldes
„V 90. rokov na otázku, koho nechcete za suseda, odpovedali ľudia narkomanov a gejov. Dnes už by homosexuál nebol v top trojke odpovedí, lebo zlý je vždy niekto iný a nový,“ zhrnul. Pripúšťa však, že jedna vec je bratislavská tolerantná bublina a niečo celkom iné život mimo hlavného mesta.
Podobné vnímanie má aj zakladateľ značky Fusakle Ján Anguš, ktorý rovnako ako Volek svoju orientáciu už dlho neskrýva. Ani on sa podľa vlastných slov s diskrimináciou veľmi nestretáva. Pripúšťa však, že ojedinelé prípady v rámci svojho podnikania zažil. „Stretol som sa s reakciami hlúpych ľudí, ktorí mi napísali, že už si v živote nekúpia môj produkt, lebo som homosexuál, ale takýchto prípadov bolo absolútne minimum,“ opisuje.
Vtipná situácia s KDH
Majiteľka technologickej spoločnosti Andrea Sváková je lesbička. Pre svoju orientáciu sa do nekomfortnej situácie dostal podľa vlastných slov iba raz, keď pracovala na projekte pre politickú stranu KDH.
„Keď sme robili pre KDH, tak si ma zavolali do kancelárie a bolo to veľmi vtipné. Mali tam vytlačené rozhovory, ktoré som v minulosti poskytla médiám a opýtali sa, či je moja orientácia nejaká forma promo na zvyšovanie mojej hodnoty. To som ešte nepočula,“ opísala. Nakoniec však nebol žiadny problém, keď vysvetlila, ako sa veci v skutočnosti majú, a normálne pokračovala v spolupráci s hnutím.
Moderátor konferencie Martin Strižinec poukázal na to, že rozdielne skúsenosti panelistov môžu súvisieť s rôznymi smermi, v ktorých podnikajú, ako aj domácim či zahraničným prostredím, kde v rámci biznisu pôsobia. Zároveň nastolil do pléna novú otázku. Prečo, keď je normálne, že heterosexuálne orientovaní ľudia hovoria medzi kolegami bežne o svojom súkromí, u homosexuálov je súkromie často tabuizované?
Panelisti konferencie na tému Inakosť v podnikaní Autor: DF
Spolumajiteľ spoločnosti Vacuumlabs Matej Ftáčnik popisuje, že on problém hovoriť o svojom súkromí nemá. Zároveň však poukázal, že všetci panelisti, vrátane neho, majú vlastné firmy, kde majú možnosť vytvárať vlastné pravidlá a urobiť pracovné prostredie tolerantné a inkluzívne, čo nemusí byť možné všade.
Z rozhovoru s jedným zo svojich kolegov však pochopil, že nie každý má potrebu o svojom súkromí hovoriť. „Stretol som ho na pride a bol som prekvapený, že vo firme sme nevedeli, že je tiež gej. Pritom sme hádam najteplejšia spoločnosť v Bratislave a sme veľmi otvorení. Vysvetlil mi ale, že je síce rád, že pracuje v bezpečnom a tolerantnom prostredí, no aj tak nechce o svojom súkromí rozprávať,“ vysvetlil Ftáčnik.
Hovoriť o súkromí
„Moja skúsenosť je taká, že hovorím s ľuďmi v mojom okolí úplne otvorene aj o mojom súkromí. Slovensko je dnes už tak ďaleko, že tento problém už tu ani veľmi nie je, ale skôr je tak umelo vytváraný a živený,“ zareagoval na moderátorovu otázku aj Ján Anguš.
Opačnú skúsenosť má reštaurátor Novota. „Ja keď chcem hovoriť o svojom súkromí vo svojej firme, tak si musím zakaždým svojich aktuálnych pracovníkov vyškoľovať. Sme totiž firma, ktorá má pod sebou niekedy 20 inokedy 50 ľudí, murárov a podobné profesie. A môžem povedať, že niekedy je to naozaj beh na dlhú trať, ktorý vyžaduje veľa osobného vysvetľovania,“ poukazuje. Podľa neho najmä slovenské firmy majú ešte v tomto smere výrazné rezervy.
Moja sloboda, môj život. Ilustračná foto Autor: DF
Nasledovala otázka, čo robia pre inak orientovaných zamestnancov panelisti, zo svojej pozície zamestnávateľov. Väčšina z nich sa zhodla, že de facto nič špeciálne, len ponúkajú tolerantné a bezpečné pracovné prostredie, kde orientáciu kolegov niekto nerieši. „Prostredie v práci má byť pre ľudí príjemné nezávisle od toho, či je niekto gej alebo nie,“ zhrnul za všetkých Volek.
Začať treba na školách
„U nás je stále živý strach z toho, či je v poriadku byť iný. To že nie sme dostatočne otvorení a nehovoríme o tom ako o normálnej veci. Musíme to prezentovať ako normálnu vec, nie niečo šialené, choré a extrovertné. Spoločnosti by to pomohlo a ľudia by to možno prestali riešiť,“ myslí si Anguš.
Spolu s Volekom sa zhodujú, že začať by bolo vhodné už u detí. „Školy by mali viesť k tolerancii ako takej. Preto téma LGBT by mala byť komunikovaná už v edukačnom systéme,“ myslí si Volek.
Zamýšľa sa však, že problém môže do istej miery tkvieť aj v učiteľoch. „Štatistiky ukazujú, že ľudia pracujúci v školstve sú vekovo skôr starší a teda vyrastali v prostredí, kedy homosexualita bola trestaná. Takíto ľudia potom možno nedokážu komunikovať mladým toleranciu.“ V každom prípade podľa neho treba začať na školách. „Keď budeme od malička viesť ľudí k tolerancii, tak nebudem musieť takéto témy v budúcnosti vôbec riešiť,“ myslí si.
Ilustračná foto Zdroj: TASR
Do kontaktu s každodennou realitou života a podnikania na Slovensku prichádza najviac práve reštaurátor Novotný. Vo svojej sfére totiž pôsobí najmä na domácej scéne a pracuje v závislosti od projektu takpovediac po celej krajine. Parlamentné listy sa ho preto pýtali, ako vníma slovenskú politickú klímu v kontexte LGBTI problematiky. „Politici sa touto témou zaoberajú skutočne vo veľmi malej miere a malo by sa o tom hovoriť viac. Vidím tu ale istý posun,“ hovorí podnikateľ.
„Keď sme začínali s nejakými manifestáciami, že aj my sme tu a chceme byť vnímaní, tak bolo veľmi silné hnutie KDH a vyjadrovali sa na našu adresu veľmi nekorektne. Dnes sa politici vyjadrujú korektne, v tom je ten posun. Ale, bohužiaľ, praktiky majú podobné ako vtedy,“ uzavrel reštaurátor.
