„Cynici by mohli povedať, že Horst Seehofer, kverulantský minister vnútra a predseda bavorskej CSU, dosiahol svoje. Jeho kariéra sa síce čoskoro skončí, ale aspoň so sebou ku dnu stiahol aj kancelárku,“ píše Misik a dodáva, že neustálym konfliktom vnútri koalície sa sily postupne vyčerpávajú. Voľby do krajinského parlamentu boli pre obe strany únie alarmujúce. Výsledkom je odstúpenie Angely Merkelovej z pozície predsedníčky CDU, čím sa vraj ocitla na konci svojho vládnutia aj ako kancelárka.
„Ak sa jej nepodarí zázračné zmŕtvychvstanie, ktoré by sa však skoro rovnalo vzkrieseniu Lazára, potom je odteraz už len ,nemohúca kačica‘,“ poznamenal komentátor s tým, že si nie je istý ani tým, či sa Merkelová nachádza v pozícii, keď si dokáže ošetriť svoje nasledovníctvo. Autor však razantne vyjadruje nesúhlas s tým, že by ešte mohla kandidovať v nejakých voľbách. „Jej éra sa blíži k svojmu záveru,“ myslí si a čuduje sa, ako rýchlo dokážu veľké strany rozložiť samy seba.
„Je naozaj prekvapujúce, s akou rýchlosťou sa ústredné sily tradičného politického systému Nemecka dostali do zostupnej špirály,“ uvádza s tým, že podľa neho neexistuje žiadne dobré riešenie. Veľkú koalíciu na jednej strane prirovnáva k „stavu mŕtvolného kŕča“, na druhej strane pripomína, že žiadna zo strán si nemôže priať jej rozpustenie a súvisiace predčasné voľby.
Zhoršenú situáciu potom pripisuje najmä sociálnym demokratom. „Utrpeli dve prehry, ktoré ukazujú, že sa strana nachádza v stave voľného pádu,“ píše a približuje volebné výsledky. Stranícka členská základňa je podľa neho paralyzovaná. „Nervy sú napäté na prasknutie, vedúce kádre oscilujú medzi panikou a schovávaním hlavy do piesku. To preto, že je jasné, že už v zásade neexistuje žiadne jednoduché východisko,“ varuje.
V možnom scenári opustenia veľkej koalície sociálnymi demokratmi sú na programe dňa predčasné voľby. A tie by mali teraz podľa jeho názoru „samovražedný nádych“.
Sociálna demokracia trpí krízou identity, ku ktorej sa schyľovalo už niekoľko dekád. Jej voličstvo, teda nižšia stredná trieda a stará robotnícka trieda, sa so stranou už ďalej neidentifikuje. A fakt, že strana sa zastáva obyčajných ľudí, sa už nemôže považovať za samozrejmý, varuje ďalej komentátor. Okrem toho zase progresívne moderné mestské stredné triedy „nepovažujú unavenú stranu za nejako atraktívnu“ a naopak vo veľkom prebiehajú k Zeleným, ktorí sa postupne stávajú najsilnejším článkom na stredoľavej strane.
Východisko autor vidí v tom, aby sa strana obrodila do „rebelskej ľavicovej strany“, ako vzor odporúča Bernieho Sandersa v USA a Jeremyho Corbyna vo Veľkej Británii. „Alebo by sa mala strana pohnúť skôr doprava, pretože jadro vlastného voličstva očividne túži po reštriktívnej migračnej politike a k tomu po potlačení liberálnych nezmyslov?“ zamýšľa sa autor. Ako ďalší variant uvádza nudnú a serióznu nôtu ministra financií Olafa Scholza. Zhoda panuje len na tom, že nemožno pokračovať ako doteraz. Podľa neho sa kríza identity nevyrieši v blízkom časovom horizonte.
Zľava Olaf Scholz (SPD), Angela Merkelová (CDU) a Horst Seehofer (CSU) Zdroj: TASR
Kto môže byť nositeľom tejto zmeny v SPD? Podľa neho protagonisti obrody v tejto chvíli neexistujú. Východisko vidí v už spomínanej rebélii a obrate smerom k robotníckej triede tak, aby sa strana stala zástupkyňou tých, ktorí sa z legitímnych dôvodov cítia „zabudnutí“. Vylučuje však tendenciu uberať sa smerom k autoritárskemu nacionalizmu. „Kto teraz sociálnym demokratom odporúča hodiť svoje sociálne liberálne, demokratické princípy cez palubu, ten nič nepochopil,“ varuje. Podľa autora teraz nepomôže ani panika, obroda naopak potrebuje dostatočný čas. Treba nájsť také osobnosti, ktoré sú „neprevarené“, ale na druhej strane známe svojou dôslednosťou stáť si za svojimi hodnotami. „A nakoniec je potrebné, aby sociálni demokrati stranu udržali pohromade a nepozabíjali sa navzájom,“ zdôrazňuje na záver.
Celý text nájdete na webe Deník Referendum.
