Výročie novembra 1989 si Česi pripomínajú v čase, keď majú vládu, ktorá sa prvýkrát od nežnej revolúcie opiera o hlasy komunistov. Počas celého jej fungovania sa debatuje, či dôjde k ohrozeniu demokracie. Naplnili sa také obavy? Máte strach o demokraciu v Česku?
Mám obavy o demokraciu v celej Európe. V čase, keď vláda Británie dokáže zamietnuť politický azyl kresťanke perzekvovanej islamským súdnictvom v Pakistane z obáv, že by to mohlo provokovať britských moslimov, sa potvrdzuje bonmot, že „už sme vyviezli toľko demokracie, že nám jej veľa nezostáva“. V porovnaní s tým sa „ohrozenie demokracie“ v Česku javí ako malé kýchnutie vedľa zápalu pľúc. Aké konkrétne ohrozenie demokracie či obmedzenie slobody sme už spozorovali v Česku ako priamy následok hlasovacej podpory niekoľkých komunistov? Nie sú vo vláde, len jej sľúbili, že nebudú v zásadných veciach proti nej hlasovať. A v porovnaní so stalinistickým vývojom britskej Labour Party pod Corbynom sa českí komunisti javia ako baránkovia. Ja by som, samozrejme, všetkých komunistov najradšej videl na smetisku dejín, lenže oni stále vyvierajú na povrch v nejakej inej podobe a pod iným názvom. Ako napríklad práve Labour Party alebo aj časti amerických demokratov, nemeckých Zelených, Sorosových neziskoviek. V niekoľkých zásadných bodoch súvisiacich s obranou západnej civilizácie sa napokon českí komunisti správajú civilizovanejšie ako napríklad zdanlivo liberálna TOP 09. A keď už padlo slovo nežná revolúcia, bola to predsa ona, kto rozhodol zachovať komunistickú stranu, poďakujme a zvyknime si s tým žiť. Alebo ju zrušme a prestaňme reptať. Dnes na ňu pri jej siedmich či koľkých percentách nemáme čo zvádzať.
Jeremy Corbyn Zdroj: SITA
Ako vnímate osobu premiéra Andreja Babiša? Kritizujú ho za kadečo, ale v zásadných veciach, zdá sa, dokáže načúvať „hlasu ľudu“. Mám na mysli napríklad jeho odmietavé stanovisko k paktu o migrácii, čím si zrejme aj u vás získal nejaké plusové body. Myslíte si, že na jeho zahraničnopolitické postoje má vplyv Viktor Orbán, ktorého si vy vysoko ceníte? A ako asi ustojí najnovšiu aféru, pre ktorú hrozí pád vlády?
Snažím sa ho nevnímať ako „osobu“, ale sledovať výsledky jeho politiky. Tam sa s ním dá sympatizovať aspoň v jednej a dosť zásadnej veci, ktorou je migrácia. Lenže teraz nevieme, či a ako bude pokračovať po najnovšom „maléri“, ktorý ho stretol v súvislosti so zmiznutím jeho syna. Presnejšie povedané, kto v nej bude pokračovať, až bude musieť z politiky odísť – ako že už sa tomu asi tentoraz nevyhneme. Pokiaľ ide o vnímanie „osoby“ verzus „politiky“, uvediem pre porovnanie Donalda Trumpa. Vnímať ho vľúdne ako „osobu“ dokáže bez problémov málokto. Výsledky jeho politiky, domácej aj zahraničnej, však môžeme s pokojným svedomím označiť za najlepšie od pravdepodobne Reaganových čias. Samozrejme, pre Ameriku predovšetkým, ale vlastne aj pre celú západnú civilizáciu. Babiš, samozrejme, nemá Trumpov formát a ani ho nepotrebuje, pretože vládne podstatne menšiemu a menej dôležitému piesočku s menšími lopatkami a vedierkami. Ten je však súčasťou šesťdesiatmiliónového zoskupenia stredoeurópskych postkomunistických krajín, ktoré si začína uvedomovať určitú dejinnú úlohu v obrane západnej civilizácie. Práve vďaka Orbánovi, ktorý ju ako prvý jasne definoval. Jednak ako dlh, ktorý voči Západu máme za záchranu pred nacizmom a potom komunizmom. Jednak ako háklivosť na všetky prejavy totalitarizmu, ktoré nám v bunkách zostali z dvoch totalít počas jedného ľudského života. A jednak ako historickú obdobu úlohy, ktorú stredná Európa – a Maďarsko zo všetkých najviac – hrala v 16. a 17. storočí za tureckých invázií.
Späť do Európy, späť na Západ, to bol jeden z motívov novembra 1989. Podľa nedávnych prieskumov sú však Česi v porovnaní s ostatnými členskými krajinami výrazne skeptickejší voči EÚ a nechcú vo svojej veľkej väčšine ani prijať euro. Prečo? Pre lži a dezinformácie, ako niekto tvrdí? Alebo sú azda nevďační?
Od vstupu do EÚ sa Európa drasticky zmenila, teda premenila z ekonomického združenia demokratických štátov (ktorým predstierala, že je, do 90. rokov) na byrokratické nadštátie, ktorého jediným zmyslom sa zdá byť vymýšľanie stále nových regulácií obmedzujúcich slobodu a tvorivosť občanov. A vytváranie nových inštitúcií a „projektov“, ktoré odsávajú čoraz viac daní z európskych občanov. Česi tie diskrepancie konečne začali vnímať. Druhé „poznanie“ im vyplýva z prepočtu financií, ktoré od EÚ dostávajú na grantoch, v porovnaní s dividendami, ktoré si odtiaľ odvážajú západoeurópske a predovšetkým nemecké firmy zarábajúce na nízkych mzdách pri kvalitnej práci. A zatiaľ čo Česi po týchto zisteniach len reptajú, Maďari už začali západným firmám dividendy zdaňovať. A prijatie eura? Kto by do neho chcel vstupovať v čase, keď sa euro javí ako hlavná príčina krachu Grécka a finančnej krízy Talianska?
Už pred dvadsiatimi rokmi ste napísali, že Európska únia sa mení na totalitný nadštát. Vtedy vás vraj považovali za blázna. Zároveň ste upozorňovali, že Stredoeurópanom (teda V4) prežitý komunizmus dáva očkovanie proti príchode novej totality. Ako sa to bude podľa vás ďalej vyvíjať? V Česku aj v Európe? Bude viac politikov, ako sú Orbán a Salvini, alebo bude budúcnosť naklonená novým Macronom či Junckerom?
Sledujme trend. Pred dvadsiatimi rokmi, ako pripomínate, som na to bol skoro sám. Potom sa pridávali komentátori ako Tomský, Robejšek, Lhoťan, Petřík, postupne aj ľudia, ktorí ma ešte niekoľko rokov predtým považovali za blázna. Medzitým vznikali všelijaké tie Bloky proti islámu. Do rozbehnutého vlaku naskakovali úradujúci politici a štátnici ako Klaus a Zeman. Do parlamentu to s veľkým treskom vniesol Okamura. Dnes s nami teda, chvalabohu, ide aj Babiš s jasným návrhom pomáhať utečencom na mieste. Že sa k Orbánovi a V4 pridá Rakúsko, si predstavoval málokto. A so Salviniho Talianskom už to pôjde ťažko zastaviť.
Macronovia, Junckerovia a celá tá byrokratická štruktúra EÚ s podporou OSN a podobných inštitúcií sa ešte dlho bude brániť reguláciami ako globálny pakt o migrácii, Istanbulský dohovor, Macronova európska armáda „na obranu pred USA“, chystané regulácie na cenzúru internetu alebo najnovšia regulácia schválená Európskym parlamentom, ktorá vyhlasuje totálnu vojnu všetkému „pravicovému, xenofóbnemu, populistickému, extrémistickému, neonacistickému“ a ako všelijako ešte hanlivo nazýva občianske protesty proti novej totalite. Má na to ešte stále obrovské prostriedky, organizačné aj finančné, a jej zvrhnutie nebude bezbolestné. Ako rýchlo (alebo pomaly) to pôjde, by nám mali naznačiť voľby do Európskeho parlamentu.
autor: Oldřich Szaban
